Irak, Irán a Kuvajt
Irak – Bagdad:
Majú tu pôvod niektoré z starovekých civilizácii (Sýria, Babylon a Sumer). Moderný iracký štát vznikol v 1920 a vytvorila ho po okupácii v I sv. vojne vláda Velkej Británie. Je potencionálne jednou z najbohatších krajín na svete. Má obrovské ložiská ropy (10% sv. zásob) a zemného plynu. Produkuje 922 miliónov barelov ropy a 3,1 biliónov kubických metrov zemného plynu. Je obdarený množstvom vody z dvoch hlavných riek Eufrat a Tigris. Je politicky aktívna krajina a snaží sa o priclenenie nie úplne arabských krajín. Má citlivé vztahy s jeho susedom Iránom – to viedlo v 1980 medzi nimi k vojne. Irak (Saddam Hussein) napadol Irán v septembri 1980. Irán podporoval Kurdov v Iraku v ich vzbure. Vojna skoncila v auguste 1988 a k zastaveniu bojov prispela United Nations. Vojna bola jedna z najdlhších a najdeštruktívnejších v 20. storocí s viac ako z miliónom obetí. Navzdory dlžke a nákladnosti, ani Irak ani Irán z nej nemali znacné teritoriálne a politické zisky. Základné problémy, ktoré rozdelovali krajiny zostali nevyriešené. Severná hornatá cast sa nazýva Al Jazíra. 50% krajiny je obrábatelných a sú tam malé zásoby soli, uhlia, síry a sadry. Vegetácia je skromná. J, JZ a Z je púštnatý. Krajina má málo stromov okrem datlových paliem a topolov. Zo zvierat tam žijú gepardy, gazely, antilopy, divoké somáre, vlci, hyeny, šakaly, divoké prasatá, zajace a netopiere. Irak má znicené ŽP a infraštruktúru mnohými vojnami. Najväcšie mestá sú Bagdad, Basra a Mausil. Rafinérie Bagdad, Basra, Hadithah, Khanaqin, Kirkuk, a Al Qayyarah. Blízko Bagdadu sa skvapalnuje zemný plyn At Taji. Chovajú kozy, ovce, dobytok, hydina a významný je arabský plnokrvník. Lov rýb, výroba je málo rozvinutá (potraviny, textil, odev, obuv, nábytok, cigarety a stavebné materiály.
Irán – Teherán:
Hornatá krajina, má najvyšší vrch západných Himalájí Demávend (5670m). Obyvatelstvo moslimovia, vela storocí bol strediskom islamskej vetvy Šítov. Medzi etnické skupiny patria Šíti a Kurdi Bol monarchiou od 1501 do 1979 a vládol tam šach alebo král až sa šítsky knazi vzbúrili a založili Islamskú republiku Buky, duby a divé pistácie. Väcšina prirodzenej vegetácie bola nahradená kultúrnymi plodinami; zo zvierat vlci, líšky, divé kozy, medvede, divé ovce, púštne tigre a gazely. Patrí medzi krajiny s velkými zásobami ropy a zemného plynu. Zásoby ropy a zemného plynu sú najmä v juhozápadnej provincii Khuzestan a v Perzskom zálive. Má tiež jedno z najväcších ložísk medi na svete. Zásoby sú po celej krajine, najmä v strede a okolo miest Kermán a Yazd. Taží sa tu aj bauxit, uhlie, Fe(Zahedán, Mašhad), Pb, Zn. od roku 1913 bol Irán hlavným vývozcom ropy Obrábatelná pôda je 10,4%, 6% sú pastviny. Zaoberajú sa aj rybolovom a tažbou dreva. ŽP znecistené urbanizáciou a industrializáciou (znecistenie vzduchu autami a továrnami spôsobuje respiracné problémy Ekonomika je založená na tažbe ropy a zemného plynu; 60% štátneho rozpoctu je z tohto a 40% z daní a poplatkov. Ekonomiku nepriaznivo ovplyvnili vojna s Irakom a vojna v zálive. Pestujú ryžu, pšenicu, jacmen, zemiaky, strukoviny, zelenina, ovocie, krmivá (lucerna a datelina), olejové semiacka, orechy aj vlašské, mandle, pistácia, vlna, cukrová trstina, cukrová repa, bylinky a korenia (rasca, šafran), caje a tabak. Produkujú med a chovajú priadku morušovú, od ktorej získavajú hodváb.
Kuvajt – Kuvajt:
Islamská konštitucná monarchia. Jediný znacný prírodný zdroj Kuvajtu je ropa, je to hlavný ekonomický produkt ekologickú katastrofu spôsobila vojna v zálive. Jazerá ropy sa vyliali do pôdy a kontaminovali ju takisto ako aj vody Perzského zálivu. Škodlivé látky sa dostali do vzduchu, vody, pôdy a potravín. Ropa umožnila vybudovanie dobrého školstva, bezplatného zdravotníctva a majú menšie dane. 1/10 z celkovej tažby ropy pochádza odtialto.