Iný kraj - iný mrav: Thajsko

OBSAH

Kultúrne spolocenské vedomie 2 Spolocenské konvencie azijskej kultury 3 Spolocenské konvencie 3

THAJSKO 4

Monarchia 5 Náboženstvo 5 Chrám a mešita 5 Spolocenské spravanie 6 Pozdrav a oslovenie 6 Hlava a nohy 7 Muž, žena a dotyky 7 Zásadný prístup a základné pravidlo 8

KULTÚRNE SPOLOCENSKÉ VEDOMIE

Ani ten najskúsenejší cestovatel nemôže poznat zvyky a mravy všetkých krajín sveta. Je ich velké množstvo. Cím je krajina vzdialenejšia, tým je potrebné ocakávat väcšie rozdiely. Kultúrna oblast je neznámejšia, miestne zvyklosti sa nám javia nezrozumitelnejšie. Nedá sa ocakávat, že všetkému porozumieme. Nezostáva iné, než akceptovat, ctit si a prispôsobit sa zvyklostiam a kultúrnym tradíciám krajiny, v ktorej sme. Nikto nebude ocakávat, ci ich preberieme. Rovnako ako my nemôžeme ocakávat, že to co my pokladáme za zdvorilé, niekto iný zacne ako zdvorilý prejav uplatnovat. Je nezdvorilé presadzovat vlastné zvyky a vydávat ich za jediný správny model zdvorilého správania. Umenie zostat sám sebou a zároven vediet sa prispôsobit požiadavkám okolia, sú najlepšou cestou k úspechu. Každý kultúrny clovek je vnímavý a citlivý. Dokáže postrehnút rozdiely a taktne sa im prispôsobit. Pri cestovaní je dôležité osvojit si, že na celom svete, bez rozdielu kultúrnych hodnôt a zvyklostí, sú ohladuplnost, zdržanlivost, srdecnost a kultivovaný vzhlad hodnotené kladne. Ak sa týmto poznaním budeme riadit, tak i v prípadoch, ked sa dopustíme urcitých chýb, budú tolerované. Nemôžeme však ocakávat, že tomu tak bude vždy. Množstvo chýb môže vyvolat nevôlu. Preto je vhodné pred návštevou cudzej krajiny dozvediet sa o nej co najviac informácií. Pre osoby, ktoré tam majú ostat dlhšie, je to povinnost. Pred cestou pomôže štúdium literatúry a poznatky tých, ktorí tam už boli. Ludia z našej geografickej oblasti casto majú výhrady voci náboženským alebo hygienickým zvyklostiam navštívenej krajiny. Všetky špecifiká by sme však mali maximálne rešpektovat. Prispôsobovat sa ucíme aj pri styku s úplne odlišným prostredím a so správaním ludí v tomto prostredí alebo z toho prostredia prichádzajúcich. Zvyklosti, právne vedomie a morálne princípy sa v rozlicných oblastiach sveta odlišujú. Dôvody môžu byt historické, národné, rasové, náboženské, kombinované. Pre spolocenskú prax rozdelujeme európske etiketné pravidlá obvykle na zvyklosti a pravidlá románskych, germánskych, anglosaských, nordických a slovanských oblastí.

SPOLOCENSKÉ KONVENCIE AZIJSKEJ KULTURY

Jednotiacim prvkom ázijských krajín je náboženstvo – budhizmus, islam, v menšej miere hinduizmus a iné prírodné náboženstvá. Náboženstvo tu má ovela väcší vplyv ako je tomu v Európe. Preniká do života celej spolocnosti, ovplyvnuje i ekonomiku. Dôležitým fenoménom spolocnosti je ramadam. Je to obdobie 30 dní v roku, pocas ktorých moslimovia majú zákaz jest, pit, preglgat, fajcit a mat pohlavný styk. Náboženstvo zakazuje vyberat úrok, konzumovat bravcové mäso a pit alkohol. Rokovania v tejto oblasti si vyžadujú velkú trpezlivost, pri podpise zmluvy treba všetkým jej bodom venovat maximálnu pozornost, pretože sa dajú len velmi tažko zrušit. Postavenie žien v spolocnosti je nerovnoprávne. Voci ženám je potrebné správat sa zdržanlivo. V obchodnom styku je prítomnost ženy na rokovaní nemyslitelná, niekde len s výhradami. Pri rokovaniach sa používa anglictina. Zástupcovia firiem velmi dobre komunikujú v tomto jazyku. Pokial používame tlmocníka, je vhodné mat vlastného, nie domáceho. Dochvílnosti na rokovanie sa neprikladá význam. Trpezlivost je nutná, náhlenie sa nevypláca. Stanovenie termínov sa považuje dokonca za nezdvorilé. Ústne sluby nemožno považovat za záväzné. Pri rozhovoroch sa treba vyhýbat témam o náboženstve, mnohoženstve, královskej rodine alebo o intímnych záležitostiach. To isté platí o vtipoch na spomínané témy. Kto caká hosta v období ramadánu, mal by si zistit, ci dodržiava pôst, aby mohol k tejto skutocnosti prispôsobit program spolocenských podujatí (od východu až do západu slnka sa nesmie jest, pit, fajcit, pôst nemusia dodržiavat chorí a cestujúci). Odmietnut tradicný pokrm, ktorý sa vám na prvý pohlad nezdá príliš vábny a casto sa pohybuje, mohol by to váš hostitel považovat za smrtelnú urážku. Grganie po jedle sa považuje za prejav spokojnosti s jedlom. V ázijských krajinách si treba dat pozor, ked chcete fotografovat napríklad zahalenú ženu. Inde sa vám zas ponúknu, že sa s vami ochotne odfotografujú, pochopitelne, nesmiete zabudnút na malú úplatu. Sú pobúrení, ked si turisti fotia ich náboženské pamiatky, pretože im tým vraj berú dušu, hinduisti a budhisti sú v tomto smere ovela tolerantnejší.

SPOLOCENSKÉ KONVENCIE

Rozdiely medzi jednotlivými európskymi kultúrami nie sú také viditelné. Najmarkantnejšie badatelné rozdiely sú medzi európskym a ázijským svetom. Pre dokázanie rozdielnych skutocností kultúrnej ázijskej mentality som ako ázijského zástupcu vybrala Thajsko. Nie všetko to co platí pre thajskú kultúru sa dá aplikovat aj na ázijskú kultúru. Thajsko ako krajina sa svojou kultúrnou mentalitou vymyká z ázijského sveta.

THAJSKO

„Prathét thai“ je originálne meno Thajska, znamená zem slobodných. Thajsko nebolo nikdy kolonizované. Bolo síce v histórii casto skúšané nájazdmi susedných Kamboždanov a Barmancov, ale nikto si ho s výnimkou krátkeho obdobia ked bolo okupované Japoncami nepodrobil. Súcasná thajská spolocnost bola po stárocia formovaná pod vplyvom cínskej a indickej kultúry. V súcasnosti prenikajú do nej i prvky západnej spolocnosti. Thajsku sa hovorí Zem úsmevov. Obyvatelia sú veselí, pohostinní, vyrovnaní a tolerantní,. Zásadne neutekajú, z nicoho si nerobia problém, nerozculujú sa, nezdvíhajú hlas. Ked to urobí cudzinec, ignorujú ho. Nerobia si problém s dochvílnostou, komplikácie riešia velmi dlho. Trpezlivost, ktorou oplývajú, cakajú aj od cudzincov. Prejavy zlej nálady, strácanie nervov, vyjadrovanie hnevu na verejnosti nevedú k nicomu. Zamracená tvár je známkou zlej výchovy. Takéto správanie sa považuje za neslušné, neokrôchané a je velmi nevhodné. Znamená pre nich „stratu vlastnej tváre“ Požiadavky a protesty je najlepšie podávat s úsmevom, co je samozrejme pravidlo, ktoré by malo platit vo všetkých kútoch sveta - „s úsmevom dalej zájdeš.“ Cudzinec nic nepokazí, ked bude za cokolvek velmi zdvorilo dakovat. Väcšiu šancu dostat to, co chcete, máte vtedy, ak zachováte chladnú hlavu a ostanete úctivý. Každý návštevník, ktorý vstúpi do neznámej spolocnosti by mal robit iba veci, ktorými si je absolútne istý a vyhne sa tak nepríjemným situáciám. Priemerný turista nebude mat žiadne zvláštne tažkosti prispôsobit sa miestnym zvykom. Tak ako vždy v neznámej spolocnosti, návštevník by si mal uvedomit, co sa sluší a co nie a vyhol sa tak nechcenému urážaniu ludí. V podstate je to vec zdravého rozumu a dobrej výchovy – a nie všetko je zásadne odlišné od štandardov správania sa v jeho vlastnej zemi – ale niekolko pravidiel spolocenského správania je thajskou špecialitou a vyžaduje si to dobrý zmysel pre realitu a správat sa tak, ako by sme sa mali správat doma. Thajcania sa snažia turistom dat ich štandard, nevnucujú im svoje tradície, ale sú zvyklosti na ktorých dodržiavanie u cudzincov trvajú.

MONARCHIA

Thajskú královskú rodinu majú miestni obyvatelia vo velkej úcte. Návštevníci by to mali rešpektovat. V Thajsku je královská rodina úplne tabu. Nesmú ju kritizovat alebo akokolvek hanit. Návštevník by mal byt opatrný pri preukazovaní úcty jeho velicenstvu královi, královnej a ich detom, ktorým by mal preukazovat dostatocnú úctu a rešpekt. Urážka monarchie a majestátu je najväcšie faux pas, ktorého sa môže cudzinec v Thajsku dopustit a za to sa v lepšom prípade bude na cudzinca každý Thajcan velmi hnevat, v tom horšom prípade sa vystavuje súdnemu stíhaniu a vysokým trestom. Pred každým filmovým predstavením alebo inou verejnou udalostou hrá štátna hymna a premieta sa portrét krála. Publikum pritom stojí. Pokial navštívite nejakú verejnú udalost na ktorej je prítomný clen královskej rodiny, najlepší spôsob správania je sledovat zástup a robit to co robí on. Trhat bankovky, na ktorých je královský portrét je tažký priestupok. Dokonca len pokrcenie nie je vhodné. Thajcania sú velmi pozorní a citliví pri akomkolvek zobrazovaní portrétu krála a cudzinca starostlivo pozorujú, ci sa nedopúšta urážlivého jednania. (Úradníci na pošte odstranujú známky na obálkach prinesených cudzincami, ale nie kvôli tomu, aby si ich nechali, ale preto aby portrét krála bol nalepený vzpriamenej polohe – cudzinci majú totiž vo zvyku lepit známky vodorovne. Rovnako je potrebné preukazovat najvyššiu úctu a rešpekt k všetkým obrazom Budhu. Sú považované za posvätné.

NÁBOŽENSTVO

Thajské právo ma i špeciálnu cast týkajúcu sa náboženských priestupkov proti nielen proti budhizmu, ktorý je najcastejším náboženstvom v krajine, ale i proti ostatným vieram v královstve. Je nezákonné dopustit sa akéhokolvek cinu na predmete alebo mieste náboženských obradov, ktorý by urážal náboženstvo. Je taktiež nezákonné akokolvek vyrušovat na zhromaždení uskutocnenom za úcelom náboženského obradu alebo slávnosti, obliect sa alebo používat symboly, aké používajú novici, svätí muži alebo služobníci boží. Všetky zobrazenia Budhu, malé, velké, poškodené i nie, sú považované za posvätné.

CHRÁM A MEŠITA

Kým vstúpite do mešity alebo, musíte sa vyzut. v ktorých sa nachádza hlavné zobrazenie Budhu, musíte sa vyzut. V mešite by muži mali mat klobúk a ženy musia byt zahalené do nohavíc, dlhej sukne, blúzy s dlhým rukávom, zapnutej až ku krku a šatkou na hlave. Pri náboženskom zhromaždení by ste nemali vstupovat vôbec.

SPOLOCENSKÉ SPRAVANIE

Pravidla spolocenského správania nie sú už tak striktne definované ako pri monarchii a náboženstve. To, co sa nepatrí v bežnom thajskom sociálnom správaní, je menej jasne definované ako to, co sa nepatrí vo veciach týkajúcich sa královstva a náboženstva. Hlavne v Bangkoku sú široko prijímané západné zvyky. Avšak to, co je prijatelné v Bangkoku, nemusí byt prijatelné na vidieku, kde sú tradície ešte stále velmi silné. Ulicky Bangkoku sú považované za centrum svetovej sexuálnej turistiky a pritom je prehreškom, ked sa manžel vedie na ulici s vlastnou ženou. Budhizmus zavrhuje cudzoložstvo, vyznáva ho 94% obyvatelov krajiny a napriek tomu dievcatá poskytujú sexuálne služby turistom a casto živia celé rodiny. Ak sa odhodláte ochutnat thajskú kuchynu, pripravte si vodu a taktiež sa pripravte na to, že sa budú na vás zabávat domáci; skúšajú to na všetkých návštevníkoch. Väcšina hotelov priratúva k úctu sprepitné desat percent a 11 percentnú vládnu dan. Vodici taxíkov neocakávajú sprepitné.Vo všeobecnosti platí, že sprepitné sa dáva za kvalitné služby. Thajcania prikladajú velkú dôležitost a hodnotu upravenému a cistému obleceniu. Aj ked neformálne oblecenie je akceptované, typickému obleceniu turistu sa vysmievajú a jeho nositela oznacujú za „chudobného“ a „špinavého“.

POZDRAV A OSLOVENIE

Thajcania si pri privítaní nepodávajú ruky. Zdravia sa zopnutými rukami - dlane oboch rúk pritlacia k sebe ako pri modlitbe a povedia “wai“ („vaj”) - špicky prstov k špicke nosu a stredný úklon hlavy (25 stupnov) Thajcania sa oslovujú a to platí aj pre cudzincov krstným menom miesto priezviska. Pred meno kladú titul "khun" (pán, pani, slecna). Priezviska sú v Thajsku len nedávny vynález a casto sú velmi dlho a zložité. Thajcania majú však radi oslovenia krátke a zvukomalebné a casto používajú velmi krásne prezývky. „Wai“ - je základný najrozšírenejší a najbežnejší druh pozdravu a nevyhnutná súcast každodennej zdvorilosti, ktorej sa v Thajsku prikladá neporovnatelne väcší význam než v Európe. "Wai" je možno spojit so slovným pozdravom. Ak k tomu pridajú aj „sawat dee“(savad dý) – „prianie pekných chvíl“ – pozdrav je dokonalý. rozhodne by však nemal chýbat milý úprimný úsmev. Je vhodný v ktorúkolvek dennú dobu, je možno ho použit i pri lúcení, slúži zároven ako prianie všetkého dobrého. Vo všeobecnosti platí, že ako prvý zdravý clovek mladší alebo nižšie spolocenský postavený. Je nevhodné pozdravit personál pri príhode do reštaurácie alebo malé deti. Nebolo by to nezdvorilé, ale smiešne. Cím vyššie zopnú ruky a cím viac sa uklonia hlavu, tým väcšiu úctu prejavujú. S velkým rešpektom by mali byt zdravení starí ludia, vysoko postavené osoby, rodicia, ucitelia. Pokial sa opätuje pozdrav „vaj“ detom, uklána sa hlava nepatrne, v tomto prípade stací i úsmev. Najvyšší stupen úcty prináleží budhistickým mníchom – „potomkom“ Budhu. V takom prípade Thajcania ukladá špicky prstov až medzi oci a hlavu uklonia ako najviac to ide. Mnísi nemusia úsmev opätovat, iba sa usmejú. Cudzincom sa doporucuje nenútit sa za každú cenu do tohoto druhu zdravenia, lebo má svoje vnútorné zákonitosti, ktorých porušenie môže niekoho i urazit alebo vyznie smiešne. Ale pokial Thajcan cudzinca pozdraví ako prvý, je slušnost pozdrav opätovat. V takom prípade sa cudzincom neobratnost prepáci, dôkladnejšiu znalost presnej etikety od cudzincov nikto neocakáva, ale snaha je vítaná.

HLAVA A NOHY

V Thajsku sa považujú nohy za necisté, predo dávajte pozor pri sedení, aby ste oproti sediacemu Thajcanovi neukazovali chodidlá. Noha je považovaná za pokorný úd. Za hrubý priestupok sa považuje dávat si nohu cez nohu a smerovat s nou na druhú osobu, tak aby sa jej musela vyhnút. To ho môže urazit. Hlava sa považuje za sídlo duše a tým za najvyššiu cast tela - Thajcania jej venujú velkú pozornost – je to myslené obrazne i doslovne. Rodicia nesmú nikdy deti hladkat po hlave Pri spolocenských stretnutiach vynakladajú mladí Thajcania velké úsilie, aby ich hlavy neboli vyššie ako hlavy starších a vyhli sa tak dojmu, že sa na nich dívajú z výšky. Nie vždy sa to dá, ale cení sa najmä snaha. Ukázat na niekoho prstom vyjadruje surové pohrdanie. Anulovat ho je možné len tým, že „postihnutého“ pohladkáme po hlave, ktorú v tejto krajine pokladajú za sídlo duše. Lavú rukou sa nic nepodáva, lebo je necistá, pretože sa používa na toalete. Nie je vhodné na verejnost siakat si nos. MUŽ, ŽENA A DOTYKY Verejne preukazovanie citov medzi mužom a ženou je odsudzované a nie sú vhodné. Muž by nemal chytat ženu okolo ramien. Aj ked je možné pozorovat mladé thajské páry, ktoré sa držia za ruky, ale len mimo spolocnosti, nikdy sa však nebozkávajú. Castejšie je vidiet ako sa za ruku vedú dievcatá, hlave školácky, alebo študentky. To je však priatelské gesto. Budhistickí mnísi sa nesmú dotýkat žien, nic prijímat z ich rúk a ani ženy sa nesmú dotýkat ich. Ak žena musí mníchovi alebo novicovi nieco dat, musí to najprv podat nejakému mužovi a ten to podá mníchovi. V prípade, ak žena chce nieco darovat sama, mních alebo novic rozprestrie kúsok svojho šafránového rúcha alebo vreckovku, aby žena mohla na to položit svoj dar. Až potom to môže mních alebo novic zdvihnút alebo podat.

ZÁSADNÝ PRÍSTUP A ZÁKLADNÉ PRAVIDLO

Iný kraj – iný mrav, no stretnutia s týmito ojedinelostami a zvláštnostami robia cestovanie zaujímavejšie. Ako si teda pocínat? U nás budeme v spolocnosti cudzincov zachovávat spôsoby, ktoré poznajú obidve strany a ktoré obidve strany prijímajú a používajú. Ak rokujeme v cudzej krajine s cudzincami, ktorí v nej tak isto nie sú doma, vychádzame z medzinárodne uznávaných spôsobov. Akékolvek vyjadrenie zdvorilosti navyše je lepšie než zabudnút na hocijakú malickost. Správanie, ktoré je pre nás úplne nepochopitelné, si dáme vysvetlit, lebo naše správanie môže byt nepochopitelné pre cudzieho partnera. _____________ _________

Zdroje: