Indonézia Základné údaje Rozloha: 1 904 569 km2 Najvyššia hora: Puncak Jaya (Západný Irian) 5030 m, najdlhšia rieka: Kapuas (Kalimantan) 1400 km, najväcšie jazero: Toba 2050 km2 Pocet obyvatelov: 199 700 000 Štátne zriadenie: pluralitná republika prezidentského typu s dvojkomorovým parlamentom Ozbrojené sily: celkom 270 900; pozemné vojsko 202 900, letectvo 24 000, námorníctvo 44 000 Najväcšie mestá: Jakarta 9 200 000, Surabaya 2 725 000, Bandung 2 250 000, Medan
1 900 000
Úradný jazyk: indonézsky Etnické zloženie: Jávania 40 %, Sundania 16 %, Indonézania 12,3 %, Madurania 4,2 %, Minangovia 2,3 %, ostatní 25,2 % Náboženská príslušnost: moslimovia 87,5 %, krestania 9,5 %, hinduisti 2 %, budhisti 1 % Mena: 1 indonézska rupia = 100 senov Hrubý domáci produkt: 156 mld. US dolárov Hrubý domáci produkt na osobu: 820 US dolárov Nádeje dožitia pri narodení: muži 55,6 roku, ženy 58,9 roku Štruktúra HDP: polnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 19 %, tažba 13,5 %, priemysel 22,5 %, stavebníctvo 5,5 %, služby 39,5 % Indonézska republika tvorí dlhý ostrovný most medzi Áziou a Austráliou. Celé súostrovie pocíta 13 677 ostrovov (z toho asi 6 000 obývaných), ktoré sa tahajú v dlžke 5 100 km od Sumatry na západe po Novú Guineu na východe. O dva najväcšie ostrovy sa Indonézia delí s inými štátmi: severná prímorská cast Bornea patrí Malajzii a východná polovica Novej Guineje tvorí hlavnú cast štátu Papua-Nová Guinea. Indonézia násilne okupovala Východný Timor po tom, co roku 1975 získal od Portugalcov nezávislost. Prírodné pomery Indonézia leží na križovatke troch velkých prírodných oblastí a jej flóra a fauna vykazuje ázijské, austrálske i tichomorské rysy. Povrch Indonézske ostrovy sú rozsiate na ploche asi 8 mil. km2. Geologicky sa zem delí na tri casti. Najväcšia, západná cast zahrna Borneo na severe a celý južný retazec ostrovov od Sumatry až po Timor; ide o oblast Sundského šelfu, ktorý predstavuje predlženie ázijskeho kontinentu k juhovýchodu. Sumatra je od Malajského polostrova oddelená len 100 km širokým Malackým prielivom. Uprostred ležiace Sulawesi (Celebes), južné a východné Moluky sú castou dlhého, ciastocne potopeného horského retazca, ktorý pokracuje na sever Filipínami. Zo Sahulského šelfu na východe vystupuje Nová Guinea a severné Moluky. Indonézskej casti Bornea dominujú na severe pri hraniciach s malajskými štátmi Sawarakom a Sabahom hory viac než 2000 m vysoké. Zalesnené centrálne vrchoviny spadajú k pobrežiu do rozsiahlých nížin vytvorených najväcšími riekami Indonézie Kapuas, Barito a Kutai. Ostrov Sumatra tvorí dve oblasti. Bažinaté a lesmi pokryté nížiny zaujímajú väcšiu cast južnej polovice ostrova. Celým ostrovom sa od severozápadu k juhovýchodu tiahne sopecné pohorie s viac než 10 cinnými vulkánmi (najvyšší Kerinci 3805 m), ktoré sa v južnej casti nazýva Barisan. Pocetné sú i krásne kráterové jazerá (najväcšie je Toba). Za úzkym Sundským prielivom s povestnou sopkou Krakatoa sa rozkladá hornatý, ale silne zaludnený ostrov Jáva. Dlhé vulkanické pásmo, ktoré tvorí os ostrova, zahrnuje 50 cinných sopiek (najvyššia Semeru 3676 m) a dalších 17 vyhasnutých, resp. spiacich. Úrodné údolia a nížiny po oboch stranách pohoria sa rozširujú hlavne na sever a severovýchod až na plochý ostrov Madura. Vulkanické pohorie pokracuje z Jávy cez Malé Sundy (ostrovy Bali, Lombok, Sumbawa a Flores) a mizne v Bandskom mori retazcom ostrovných sopiek. Sumba a Timor, ležiace južne od hlavného ostrovného retazca, sú hornaté, ale nie sopecné ostrovy. Divoký a clenitý ostrov Sulawesi tvoria štyri hornaté polostrovy, ktoré vybiehajú z centrálnej žulovej vrchoviny. Na severovýchod sa tiahne najdlhší polostrov Minahassa s niekolkými sopkami, najväcších výšok (cez 3000 m) však dosahuje pohorie v strede a na juhu ostrova. Tak isto južné Moluky sú velmi hornaté (na ostrove Seram 3055 m), severné majú zase rad cinných sopiek. Novou Guineou sa tiahne mohutné horské pásmo Maoke s najvyššou horou Indonézie Puncak Jaya (5030 m). Južnú polovicu ostrova vyplnuje rozsiahla náplavová nížina pokrytá mociarmi a nepriechodným pralesom. Podnebie Súostrovie má rovníkové tropické monzúnové podnebie s malými výkyvmi teplôt (priemerná teplota sa pohybuje medzi 25 a 27°C), ktoré sú daleko viac ovplyvnované nadmorskou výškou. Ale len na Sumatre a Sulawesi sa vyskytujú rozsiahlejšie územia s chladnejšou klímou. Najvyššie partie hôr v Západnom Iriane dokonca pokrýva sneh. Väcšina územia Indonézie má okolo 2000 mm zrážok, ale existujú i znacné rozdiely ovplyvnené polohou voci monzúnovému prúdeniu. Od septembra do februára vanie severozápadný monzún, od júna do augusta prevládajú juhozápadné a južné vetry. Preto tiež najväcšie zrážky dostávajú juhozápadné svahy hôr (4000-6000 mm), ale vzdialenejšie ostrovy (východné Malé Sundy) a polohy v zrážkovom tieni na Celebese vykazujú aj menej než 1000 mm zrážok. Rastlinstvo a živocíšstvo Nížinné pobrežie na južnom Borneu a východnej Sumatre tvoria rozsiahle bažinaté mangrovy. Až do výšky 1500 m rastú husté daždové pralesy, ktoré pokrývajú väcšinu plochy Kalimantanu, Sumatry a Západného Irianu. Rastú v nich obrovské fikusy a chlebovníky i stromové paprade. Bohatstvo druhou patrí k najväcším na svete (celkom sa tu vyskytuje asi 30 000 rastlinných druhov, z toho 4000 tvoria stromy). V horách rastú ihlicnaté lesy, tak isto ako porasty dubov, gaštanov a vavrínov. K východu prevládajú monzúnové lesy s teakom a na Malých Sundách savana. Živocíšstvo patrí k indomalajzskej oblasti, ale zahrnuje i rad unikátnych druhov. Vyskytuje sa tu 1480 druhov vtákov (16% z celkového poctu druhov na svete), z ktorých 370 je možné nájst len v tejto oblasti. Z 500 druhov cicavcov je 100 unikátnych. Na ostrovceku Komodo žije najväcší mäsožravý jašter na svete – varan komodský, dlhý aj cez tri metre. Typickým predstavitelom fauny na Borneu a Sumatre je orangutan. Na Sumatre i Jáve žije tiger. Obrovskou rozmanitostou vynikajú motýle. Vo východných oblastiach, hlavne na Novej Guineji, dominujú austrálske druhy. Spolocnost Indonézia je konglomerátom nielen mnohých ostrovov, ale aj národov, etnických skupín, casto s velmi rozdielnou históriou. Dejiny Indonézia patrí k najskôr osídleným oblastiam na svete. Pred viac než 500 000 rokmi tu žil clovek Jávanský (Homo erectus). Predkovia väcšiny indonézskych obyvatelov prichádzali pravdepodobne z Ázie od roku 1000 p. n. l. Od zaciatku nášho letopoctu prenikajú na ostrovy indický kolonosti a obchodníci a šíria tam hinduizmus a neskôr aj budhizmus. V 2. – 7. storocí vznikli na Jáve a Sumatre prvé štátne útvary. V 7. storocí bola celá ostrovná oblast aj s okolím ovládnutá budhistyckým královstvom Šrívidžaja. Bola založená univerzita v Palembangu a vybudovaný Borobudur (750 – 850). Došlo k rozkvetu literatúry, umenia i remesiel. Od 9. do 12. storocia región ovládli Saleiderskí princovia. Na ich vládu naviazala Mandžapahitská ríša na Jáve, ktorá svojho vrcholu dosiahla v polovici 14. storocia, ale zaciatkom 16. storocia sa rozpadla. Úpadok Mandžapahítu súvisel s prenikaním islamu, ktorý šírili arabskí obchodníci. Zaciatkom 16. storocia sa na Molukách, zvaných Ostrovy korenia, usadili Portugalci. Roku 1608 flotila Holandskej východoindickej spolocnosti donútila Portugalcov ku kapituláci a Holandsko postupne hospodársky ovládlo Jávu (roku 1621 bola založená Batávia), Sumatru a Muluky. Roku 1811 obsadili holandské kolónie Briti, ale Viedenskou dohodou ich v rokoch 1814 – 1815 Holandsku vrátili. Podla dohody z roku 1824 Holandsko kontrolovalo aj zostavajúce ostrovné oblasti. V
- 30. a 40. rokoch došlo k povstaniam na Jáve a Sumatre, ale holandská územná