Hydrosféra a voda Hydrosféra – vodný obal Zeme zahrnuje vodu morskú (oceány, moria), vodu na pevninách (rieky, jazerá, nádrže), vodu viazanú v ladovcoch, podzemnú vodu, pôdnu a atmosferickú vodu (vodné pary, hmly, oblaky, dážd, sneh). V oceánoch a moriach, ktoré pokrývajú asi 71% zemského povrchu, je až 97,2% vody našej planéty. Zvyšok pripadá na vodu pevnín. Tieto kontinentálne vody sú zastúpené približne 75% vo forme ladovcov, 22% podzemné vody a iba 3% vodné toky a jazerá. Hydrológia je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom zákonov vody v krajine, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnostami vody. Hydrogeografia sa zaoberá zákonitostami priestorovej diferenciácie vody a jej vztahmi k ostatným zložkám krajinnej sféry. Obeh vody, jeho príciny a bilancia Neustály obeh vody na Zemi (v atmosfére, hydrosfére a v zemskej kôre) je zaprícinený slnecnou energiou a pôsobením gravitacnej sily. Vplyvom tepla sa voda vyparuje (výpar) zo zemského povrchu, z hladiny oceánov, jazier a riek. Vzdušné prúdy unášajú vodné pary, po kondenzácii voda opät padá na hladinu oceánov alebo na pevninu v podobe zrážok. Cast vody zo zrážok, ktoré padli na pevninu sa vyparí, cast doplna zásoby podzemných vôd, cast odteká povrchovými odtokmi alebo ako spodná voda podpovrchovými. Nad oceánom sa viac vody vyparí ako naprší, lebo vodnú paru vietor zahána na súš. Deficit medzi výparom a zrážkami nad oceánmi je 41 000 km3. Je to množstvo, ktoré každorocne doplna zrážky na pevnine a prichádza korytami riek spät do oceánov. Na rozdieloch vodnej bilancie spocíva clenenie zemského povrchu na suché (aridné) alebo vlhké (humídne) oblasti. Svetový oceán Všetky oceány a moria tvoria súvislý vodný obal Zeme, ktorý sa nazýva svetový oceán. Tvoria ho štyri oceány a moria – okrajové, medziostrovné a vnútrozemské. Reliéf dna svetového oceánu možno rozdelit na tri základné typy: podmorské okraje pevnín (šelf, pevninský svah a úpätie), prechodné oblasti (hlbokomorské priekopy) a vlastné oceánske dno (oceánske panvy, stredooceánske chrbty). Šelf je podmorským pokracovaním pevniny a zasahuje do hlbky asi 200m. Má mierny sklon a zaberá asi 8% oceánskeho dna. Na šelfoch sa nachádzajú velké zásoby nerastných surovín (ropa, zemný plyn, rôzne nerasty) a bohaté loviská rýb. Šelf prechádza do pevninského svahu, ktorého spodná cast prechádza do pevninského úpätia. Najrozsiahlejšiu cast oceánskeho dna zaberajú oceánske panvy, rozprestierajú sa v hlbkach 3 000 až 6 000 m. Z plochého dna vystupujú podmorské hory, ktoré sú sopecného pôvodu a stredooceánske chrbty. Najmohutnejší je Stredoatlantický chrbát. Oceánske priekopy sú úzke zníženiny morského dna (viac ako 6 000m). Najviac sa ich nachádza v Tichom oceáne, najhlbšia je Mariánska priekopa (11 034m). Dno svetového oceánu pokrývajú sedimenty: pevninské, prinášané do oceánov riekami, ladovcami a vetrom, a hlbokomorské, tvoria ich zvyšky odumretých morských mikroorganizmov a materiály sopecného pôvodu. Clenenie svetového oceánu Tichý oceán je najväcší, pokrýva tretinu povrchu Zeme a takmer polovicu rozlohy svetového oceánu. Priemerná hlbka dosahuje takmer 4 000 m. Na pomerne malej vzdialenosti sú tu velké výškové rozdiely, zemská kôra je nestabilná, v týchto miestach sú najcastejšie a najsilnejšie zemetrasenia na svete. Atlantický oceán je druhý najväcší na svete, priemerná hlbka 3 602 m (Portorická priekopa 9210 m). Stredoatlantický chrbát je esovito prehnutý a rozdeluje panvu oceánu na východnú a západnú cast. Vplyvom Golfského prúdu je Atlantický oceán pri severozápadnom pobreží Európy pomerne teplý i celá severozápadná Európa je teplejšia ako ostatné územia v tej istej geografickej šírke. Indický oceán je rozlohou tretí, má priemernú hlbku asi 1 100 m, maximálnu hlbku dosahuje v Sundskej priekope (7 450 m). Na juhu sa Indický oceán široko spája s Atlantickým a Tichým oceánom, na severe ho úplne uzatvára masívna kontinentálna obruba, a preto jeho severná cast podlieha silnému vplyvu podnebia pevnín – monzúny. Severný ladový oceán je najmenší, priemerná hlbka asi 1100 m, maximálne 5 220 m. Hlbokomorské chrbty clenia dno na niekolko paniev. Stredná cast oceánu je trvalo zamrznutá. Plávajúci lad sa pomaly pohybuje od východu na západ – driftuje. S Tichým oceánom ho spája úzky (vyše 80 m) a plytký (50 m) Beringov prieliv. Vlastnosti morskej vody Najcharakteristickejšia vlastnost morskej vody je slanost – salinita, t.j. celkové množstvo rozpustených minerálnych látok (solí) v jednom kg morskej vody. Najviac sú zastúpené chloridy (88%) a sírany (10, 8%), menej uhlicitany (0,3%) a organické látky (0,3%). Priemerná slanost svetového oceánu je 35%o. Najväcšiu slanost majú oceány v subtropických oblastiach, kde je najväcší výpar; menšiu slanost vo vysokých zemepisných šírkach, kde je menšie vyparovanie a väcší riecny prítok. Najvyššiu salinitu má Cervené more (42%o) a najnižšiu Baltské more (od 2%o do 25%o). Teplota povrchovej vody morí a oceánov je v súlade s teplotou vzduchu rozdelená pásmovite. Teplota vody pri povrchu kolíše podla podnebia medzi 2°C a 29°C, pri teplote 2°C hladina zamrza. Vo velkých hlbkach je teplota rovnaká – asi