Hydrosféra Kolobeh zrážok Preco sa nám nikdy neminie voda? Na Zemi je 1260mil. km kubických vody. 97% je však slaná- morská voda, dalšie 2% ladovce a ladové alebo snehové pokrývky. Menej ako 1% sa vyskytuje v jazerách, potokoch, rybníkoch, , riekach, alebo v podzemí, kam prenikáme studnami alebo vrtmi. Keby sa tento slabý pramienok cerstvej vody stále nedoplnal, jazerá, rieky, polia aj lesy by vyschli. Voda naštastie stále koluje medzi morom, vzduchom a súšou v nekonecnom cykle. Zdrojom energie, kt. zaistuje kolobeh vody, je Slnko. Zahrieva morskú hladinu a mení vodu na paru. Voda sa vyparuje aj z jazier, potokov, listov rastlín a dokonca z ladovcov. Vo vzduchu táto neviditelná para kondenzuje, a vytvára miliardy drobných kvapôcok a ladových kryštálikov, z kt. sa skladajú mraky. Vlhkost z oblakov sa potom vracia na zem ako dážd sneh, alebo iné druhy zrážok. Potom sa znova vyparuje a vecný kolobeh pokracuje. Ako vznikajú daždové kvapky? Oblaky majestátne plávajúce oblohou obsahujú casto aj niekolko ton vody, napriek tomu sa stáva, že nám prejdú nad hlavou a pritom ani nesprchne. Vlaha totiž na zem padá len za urcitých podmienok. Kvapky v oblakoch vznikajú tak, že sa stúpajúci teplý vlhký vzduch postupne ochladí a vodné pary sa zrazia Kvapôcky na seba nabalujú prachové a iné mikroskopické castice, ktorým sa hovorí kondenzacné jadro. Spociatku sú také malé, že sa doslova vznášajú vo vzduchu. Pri ceste vzdušnými prúdmi do seba kvapôcky narážajú, zlucujú sa a rastú. Po nejakej dobe, ked nadobudnú urcitú hmotnost, môžu spadnút na zem v podobe dažda. Osud iných daždových kvapiek je ešte zložitejší. Zacali svoju dráhu ako snehové al. ladové kryštáliky v horných studených vrstvách mraku. Ked potom prelietali spodným pásmom teplejšieho vzduchu, roztopili sa a na zem dopadli ako dážd. Asi polovica všetkých daždových kvapiek zacína ako sneh. Najmenšie kvapôcky, kt. poznáme ako mrholenie, padajú na zem velmi lenivo. Obrovské kvapky s priemerom 6 mm môžu dosiahnut aj rýchlost 8 m/s. Nech sú akokolvek velké, žiadna nemá tvar slzy. Tie najväcšie bývajú zospodu sploštené, väcšina je však gulatá. Preco sneží? Mrak s dostatocne nízkou vnútornou teplotou sa môže zbavit svojho nákladu v podobe snehových vlociek. Dochádza k tomu pri velmi nízkych teplotách, kedy sa kvapôcky v mrakoch prechladia a zostanú v tekutom stave, aj ked by podla toho mali zamrznút. Za urcitých podmienok sa vyparia, para okamžite zamrzne a premení sa na kryštáliky ladu. Ked na ne namrzne dostatocné množstvo dalších vodných pár, vzniknú snehové vlocky. Tvary vlociek sa rôznia podla teploty a koncentrácie vlhkosti ovzdušia. Vzhladom ku štruktúre vlociek, tvorí 90% ich objemu vzduch. Preto sneh dobre tlmí a izoluje zvuk. Tzn. Že obsah vody v 10 cm snehových zrážok zodpovedá 1cm dažda. Aj tak je ale sneh pre mnohé oblasti dôležitým zdrojom sladkej vody. Sú zmrznutý dážd a krúpy to isté? Mráz a veterné turbulencie sa dokážu s kvapkou pekne pohrat. Kvapka na svojej ceste na zem prechádza vrstvou velmi studeného vzduchu a stane sa z nej zmrznutá gulôcka, kt. sa pri dopade odrazí. Kvapky môžu byt aj také podchladené, že na zemi zmrznú a pokryjú sklovitým pancierom ladu všetko, s cím prídu do styku. Krúpy sa však tvoria vysoko v búrkových mracnách. Ladové gulôcky striedavo unášané vzostupnými aj zostupnými vzdušnými prúdmi na seba nabalujú dalšie vrstvy ladu a rastú. Ich konecná velkost závisí od toho, ako dlho sa v mrakoch pohybovali. Väcšinou sú velké ako hrozno, ale môžu mat aj velkost vlašského orecha alebo tenisovej lopticky. Krupobitie dokáže spôsobit katastrofálne škody. Je inovatka zmrznutá rosa? Pohlad na korálky rosy vpletené do pavuciny alebo na kvety nakreslené mrazom na oknách, stoja za to, aby sme si ráno trocha privstali. Sotva sa o ne oprú slnecné lúce, vytratia sa. Rosa a inovatka sa totiž rodia z chladného nocného vzduchu. Ked sa po zotmení zacne ochladzovat, jeho teplota postupne klesne až k rosnému bodu. Pri styku s listami a trávou, kt. sú o nieco chladnejšie, sa vodné pary zrazia a pokryjú listy a trávu rosou. Asi tak, ako ked sa za parného letného dna orosí pohár so studenou vodou. Inovatka vzniká až ked sa rosa dostane pod bod mrazu.