Hrady na Slovensku Pamiatky na Slovensku Na území Slovenska sa nachádza velké množstvo architektonických pamiatok. Okrem pôsobivých mestských jadier s komplexom historických budov sú tu aj viaceré monumentálne stavby, ako napríklad hrady. Hrady vznikali prevažne na vyvýšených miestach a obranne výhodných polohách. Najstaršie hrady, ktoré sa na našom území zachovali, vznikali v 13. storocí. Boli to jednoduché typy hradov s obytnou vežou a opevnením, stavané z kamena. K starším opevneniam od 14. storocia pristavovali hradné paláce, kaplnky a dalšie stavby. Mnohé z hradov postupne strácali svoj význam a zanikali. Najdôležitejšie však dalej prestavovali a rozširovali. Medzi najznámejšie hrady na Slovensku patria: Bratislavský hrad, hrad Devín, hrad Cervený Kamen, Trenciansky hrad, Spišský hrad. Bratislavský hrad Na skalnom výbežku Malých Karpát, nad riekou Dunaj sa týci majestátny hrad, ktorý výrazne dotvára panorámu Bratislavy. Mohutná obdlžniková bloková stavba so štyrmi nárožnými vežami stojí na strategickom mieste osídlenom už v keltskej a velkomoravskej dobe. V 9. storocí v miestach dnešného hradného areálu stála palácová stavba a bazilika. Architektúru hradu najviac poznacili dostavby a prestavby v období gotiky, renesancie a pocas panovania Márie Terézie. Od polovice 16. storocia, kedy sa na 200 rokov stala Bratislava korunovacným mestom Uhorska, bol hrad sídlom panovníka, konali sa tu zasadnutia Uhorského snemu a v korunovacnej veži boli uložené korunovacné klenoty uhorských králov. Po prestahovaní královského dvora do Viedne bol na hrade Generálny seminár, kde študovali mnohí významní vzdelanci tej doby. Neskôr hrad dostalo vojsko a v roku 1811 vyhorel. Rekonštrukcia sa uskutocnila až v šestdesiatych rokoch tohoto storocia. Hrad s areálom bol vyhlásený v roku 1961 za Národnú kultúrnu pamiatku. Hrad Devín Devínsky hrad patrí s Nitrianskym a Bratislavským hradom k najstarším historicky doloženým hradom na Slovensku. Nachádza sa na sútoku riek Dunaja a Moravy, bolo to miesto osídlené od praveku, súcastou hranicného obranného systému Limes Romanus, dôležitá velkomoravská obranná pevnost. V 13.-tom storocí postavili stredný a horný hrad, dalšie úpravy vykonali v druhej polovici 16. storocia. V roku 1809 hrad znicili napoleonské vojská. Od 30-tych rokov 20. storocia sa tu realizuje archeologický výskum, v jednotlivých castiach hradu sú vyznacené pôdorysy objavených stavieb. V suteréne stredného hradu je výstavná miestnost, súcastou horného hradu sú ciastocne upravené jaskyne. Ako spomienka na historický výlet slovenskej mládeže na Devín, ktorú organizoval Ludovít Štúr, je tu umiestnená pamätná tabula. V roku 1961 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Hrad Cervený Kamen Mohutný zachovalý hrad, situovaný na kremencovom brale nad osadou Píla v Malých Karpatoch. Pôvodne královský hrad z pol. 13. stor., súcast pohranicného opevnenia západných hraníc Uhorska. Zaciatkom 16. stor. sa stal majetkom rodiny Thurzovcov a od r. 1535 bol vo vlastníctve rodiny Fuggerovcov, ktorí patrili k najbohatším európskym magnátom a financníkom. Jej predstavitel Anton inicioval rozsiahlu prestavbu na pevnost s mohutnými suterénnymi skladovacími priestormi. Mala byt prekladiskom tovaru na obchodnej ceste do západnej Európy. Hrad však funkciu skladov nikdy neplnil. Koncom 16. storocia prešiel do majetku rodiny Pálffyovcov, ktorí tu sídlili až do r. 1945. Pálffyovci premenili strohú pevnost na renesancno-barokové sídlo s nádhernou vnútornou výzdobou. Trenciansky hrad Národná kultúrna pamiatka hrad Trencín je súcastou Trencianskeho múzea. Jeho dejiny siahajú do 10.-11. storocia, pricom prvá písomná zmienka siaha do roku 1113. Bol súcastou línie pohranicných opevnení uhorského štátu, pricom strážil dôležité brody na rieke Váh a karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty, spájajúce oblast severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Cechami, Moravou, Sliezskom a Polskom. V dalších storociach sa stal sídlom pohranicného komitátu, královskej a neskôr šlachtickej župy. Jeho najvýznamnejším obdobím je panovanie oligarchu Matúša Cáka. V roku 1780 hrad vyhorel a ako zrúcanina bol dominantou Trencína až do polovice 20.-teho storocia, kedy sa zacala rekonštrukcia. Spišský hrad Spišský hrad je najrozsiahlejším slovenským hradom, dominantou Spiša. Spomína sa ako župný hrad už v 12. storocí. V prvej polovici 13. storocia hradnú akropolu chránilo kamenné opevnenie, ktoré hrad ubránilo pred tatárskym vpádom v roku 1241. V areáli hradu v tom case postavili románsky palác a obytnú vežu. V 14. storocí rozšírili hrad o stredné nádvorie so vstupnou bránou. V polovici 15. storocia vybudovali rozsiahle dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa. Neskôr bol hrad vlastníctvom Thurzovcov, potom Zápolských a po roku 1636 Csákyovcov, ktorí boli jeho poslednými vlastníkmi až do roku 1945. Pri požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už obnovený a postupne pustol. Rozsiahle výskumy, konzervácia a vybudovanie expozície v posledných rokoch znamenali nové oživenie tejto významnej pamiatky a sprístupnenie celého areálu verejnosti. V roku 1993 hrad spolu s okolím zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedicstva a dostal sa tak medzi viac ako 300 najvýznamnejších pamiatok sveta.