Horný Zemplín V severovýchodnom kúte Slovenska, na hraniciach s Polskom a Ukrajinou sa rozpestiera región Horný Zemplín, severná cast kedysi najväcšej slovenskej župy Zemplína. Je to kraj zalesnených vrchov, ktoé sa stridajú s údoliami a rovinami. Horstvá severnej a východnej casti regiónu tvoria chranené krajinné územie Výchoné Karpaty, je tu aj národný park Poloniny, tretí najväcší na Slovensku s rozlohou 29 805 ha, bol vyhlásený 23.9.1997. Cast Laboreckej vrchoviny a Bukovských vrchov patria do byosverickú rezerváciu UNESCO. Pod hranicným a najvyším vrchom Kremenec 1221 m. sa nachádza najväcší pralesový komplex na Slovensku s pôvodnými porastami buka, javora a jedle. Na územi Polonín sa nachádza aj vodárenská nádrž Starina s plochou 240 ha, ktorá je najvývyznamnejším zdrojom pitnej vody pre východné Slovensko. Ozdobou regiónu sú drevené kostolíky, z ktorých naznámejšie sú v Hrabovej Roztoke, Kalnej Roztoke, Ruskom Potoku, Šmigovci, Topoli a Ulicskom Krivom. Všetky sú národnou kultúrnou pamiatkou.Zaujimave výlety možno uskutocnit aj k zrúceninám hradov Cicava, Brekov a Jasenov. Rozloha 2 755 km2 Pocet obyvatelov 191 178 Hustota obyvatelstva 69,4 Mestské obyvatelstvo 92 300 = 48,3% Najväcšie mesto Humenné (37 600 obyvatelov) Etnycké skupiny Slováci, Rómovia, Rusíni Jazyky slovenský (úradný), zemplínsky, rómsky, rusínsky Mena 1 slovenská koruna = 100 halierov adminystratývne clenenie : 4 okresy ( údaje z r. 1998 ) okres rozloha km2 pocet obyvatelov, hustota obyvatelstva Vranov n/T (VT) 769 73 914 96,1 Humené (HE) 754 64 882 86,1 Snina (SV) 805 49 004 60,9 Medzilaborce (ML) 427 12 966 30,4 Región je zaradený k Prešovskému kraju. Jeden z ôsmich krajov na Slovensku. Humenné: Okresné mesto, ako obec sa spomína v r. 1322. Lokalita bola osídlená už v dobe kamennej, našiel sa tu bronzový poklad a stopy slovanského sídliska zo 7-8 stor. Od r.1479 sa vyvíjalo ako poddanské mestecko a stalo sa centrom rozsiahlého feudálneho panstva, v r. 1553 malo viac ako 82 dedín, v r.1612 126 obcí. V r.1644 obsadené Rákoczim, v r. 1663 morová epidémia a pocet obyvatelov klesol. V 19. - 20. stor. vlastnia majetky Andrássyovci, vybudované 3 vodné mlyny, liehovar a v r. 1907 elektráren. V r.1886 založil Samuel Gašpar prvú tlaciaren. Kostol gotický zo 14.stor., upravovaný v 17. stor. Bývalý kláštor a kostol z 15.stor. s barokovo-rokokovými olejomalbami. Rokokovo-klasiscistická synagóga z 18. stor. Renesancno-barokový kaštiel zo 17. stor. postavený na mieste pôvodného nížínného vodného gotického hradu z 13. stor., neskôr viackrát upravovaný, koncom 19.stor. prestavaný do podoby francúzskych barokových zámkov. Jeden z najväcších na východnom Slovensku, dnes Vlastivedné múzeum. V prilahlom zámku Múzeum ludovej architektúry a bývania (skanzen), v nom prenesené najtypickejšie objekty z horného Zemplína, dominantnou je je unikantný drevený kostolík z Novej Sedlice z r.1754 so vzácnym oltárom a ikonostasom. Kostol barokovo-klasicistický z r. 1767, kostol na Kalvárii neoklasicistický z r. 1891, kostol neogotický z konca 19.stor. Kultúrno-spolocenské zariadenia, ubytovacie a stravovacie možnosti, prímestká rekreacná zóna Hubková. Pocet obyvatelov 37 600. V blískosti Humenného sú dve národne rezervácie. Humennská: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1980, rozloha 70,4 ha. Ochrana zalesneného južného úbocia Humenskej budovanej bazálnymi súvrstviami centrálnokarpatského flyšu. Rastú tu prevažne xerotermné drienové dúbravy s prechodom do lesostepi, výskyt chránených druhov fauny a flóry. Humenský Sokol: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1980, rozloha 241 ha. Ochrana zalesneného Sokola budovaného vápnitými pieskovcami a zlepencami kriedy so skalnými, trávnatými, lesostepnými a lesnými biocenózami. Lesný porast predstavujú drienové dubiny prechádzajúce až do bucín. Zriedkavé druhy fauny a flóry. Vranov nad Toplou: Administratívne a hospodárske centrum, sídlo okresu. Prvá písomná zmienka o panstve Cicava, ktorého súcastou bol aj Vranov, je z r. 1270. Prvé priame správy o Vranove sú z r. 1333-1337. V centre mesta i v jeho okrajových castiach je zachytených niekolko Slovanských sídlisk od 7. do 10. stor. Od r. 1414 sa vyvíjal ako poddanské mestecko, bol strediskom remesiel a obchodu, sídlom kláštora františkánov. V r. 1607 rozšírili jeho mestké právo, obyvatelia boli oslobodení od mýta. V r.1831 bol centrom východoslovanského rolníckeho povstania. Po r. 1918 si mestecko zachovalo polnohospodársko-živnostenský charakter. Boli tu mlyny, píly, lihovar a kamenolom. Po vojne vybudovaný priemysel, postavili sa nové sídliska, služby, nemocnica s poliklinikou. K mestu sa v r.1944 pripojilo Vranovské Dlhé a v r. 1970 Cemerné a Hencovce. Kostol z konca 15.stor., zbarokizovaný v r. 1735-1745, malby od J.L.Krackera z r.

  • 1745. Rezbárske práce z dielne J.Hartmanna a práce levocského zlatníka J.Silášiho
(monštrácia, parifikát...). Kláštor paulínov, barokový z r.1672, postavený na mieste stredovekého františkánskeho kláštora, klasicistický upravený v 19.stor., nástropná malba od J.L. Krackera z r. 1765. Kostol secesný z r. 1910. Kostol z r.1937 v historizujúcom slohu. Ubytovanie a stravovanie, kúpalisko, hokejový štadión. Snina: História : Geografická poloha usadlosti - základov mesta, na sútoku rieky Cyrochy s menšou rieckou Pcolinkou, v údolí medzi Beskydským predhorím a Vihorlatským pohorím, predurcovala Sninu ako strediskovú obec okolitých pastiersko -polnohospodárskych usadlostí. V roku 1487 sa v nej spomína kláštor baziliánov. Snina ako oppidum (mestecko) sa spomína v súpise port (porta-brána do spolocného dvora pre viac poddanských domov) z roku 1585. V roku 1598 bolo prvé scítanie domov a v Snine ich bolo 75. V rokoch 1570 - 1630 zo súpisov port je evidentné, že Snina bola sídlom krajne (krajna - územný obvod s blízkymi obciami). Od roku 1646 sa Snina uvádza ako mesto "Szinna Varossa", neskôr "Civitas Szinna". V roku 1785 mala Snina 195 domov a 1430 obyvatelov. História a súcasnost: Najvýchodnejší cíp Slovenska bol jedným z najbiednejších krajov republík až do obdobia 50. rokov 20. storocia. Bol považovaný za miesto "kde líšky dávajú dobrú noc". A predsa tu žijúci obyvatelia si zamilovali tento región. Elektrifikácia každej, aj najodlahlejšej, trvalo obývanej usadlosti, ústredné vykurovanie, dopravné spoje, rádio, telefón a televízia priniesli ludom pohodlie velkomesta, priblížili vzdialený svet a pritom tu ostali výhody cistejšieho ovzdušia a pomerne zachovalej prírody - hodnôt z hladiska zdravia nenahraditelných. Hanušovce nad Toplou: Obec bola založená na zákupnom práve po r.1312, spomína sa od r. 1332, ked dostala výsady zemepanského mestecka a trhové právo. Obyvatelia boli hlavne rolnívi a remeselníci. Kostol ranogotický, v 18.stor. zbarokizovaný, v r. 1924 obnovený, kamenná krstitelnica z 15.stor. Kaštiel renesancný z r. 1564 s neskoršími úpravami. Kaštiel renesancno-barokový z polovice 18.stor., štvorvežový s arkádami, na fasáde barokové štukové ornamenty, barokové mreže na oknách (dnes v nom sídli vlastivedné múzeum). Kostol klasicistický z r. 1783, empirovo upravený v r.1820. Hanušovský viadukt je vzácnou technickou pamiatkou. Patrí k najväcším v strednej Európe. Jeho zvláctnostou je oblúk. Autokemping v lokalite Grodzin s chatovou osadou. V chotiri je sírnatý minerálny pramen. Medzilaborce: Mesto, do r. 1960 sídlo okresu. Ako obec sa spomína z r. 1557, ptrila panstvu Humenné. V minulosti velmi chudobná obec s neustálou nezamestnanostou a silným vystahovalectvo. V r. 1870 bola napojená na železnicnú trat. Po oslobodení vybudované priemyselné podniky, vznikli stredné školy, nemocnica, v r. 1965 bola pripojená k mestu obec Vidran. Kostol klasicistický z konca 18. stor. Kostol postavený v r. 1949 v staroruskom slohu. Buidova múzea moderného umenia s galériou amerického vytvárnika, predstavitela pop-artu Andy Warhola, ktorého rodicia pochádzali z nedalekej obce Miková. Pamätná tabula a náhrobník M.Vácvalského. V chotári minerálny pramen. Ubytovanie v hoteli Laborec, krytý bazén, kúpalisko. V prímestkom rekreacnom stredisku Danová lyžiarsky vlek, podnikové a súkromné chaty. Dobré lyžiarske terény na vrchu Kýcera.

Najznámejšie rekreacné strediska:

Domaša: Najväcším rekreacním centrom regionu je vodná nádrž Domaša so strediskami Dobrá, Mládežnická osada, Holcíkovce, Rybarska osada a Nová Kelca. Pri prevažne zalesnených, 40 km dlhých brehoch Domaše, sa nachadza malebné zákutia vhodné na individuálnu turistiku, rybolov ci pestovanie vodných športov. Nádrž má plochu 1 422ha. Sninské rybníky: Oblúbená je aj rekreacná oblast Sninské rybníky nedaleko Sniny. Tri prírodné kúpaliska zasadené v tieni brezoveho hája sú ideálne na kúpanie, rybník poskytuje možnost rybolovu a clnkovania. Celá oblast sa nachádza v prekrásnej prírode pod Sninským kamenom (1005 m.), ktorý je vyhladavanov turistickov atrakciov. V regione sa nachádza 185 obcí z toho iba 5 miest. Práve preto vydiecké obyvatelstvo tvorý až 52 % z neho. Zaujímave údaje, ktoré dokazujú velkú rozmanitost vydieckých

sídel:

najstaršia obec Medzianky (r.1212) najmladšia obec Zemplínske Hámre (r.1954) najnišie položená obec Dlhé Klcovo (114 m. n.m) najvyšie položená obec Runina (560 m. n.m) obec s najvyším poctom obyvatelov Belá nad Cirochov (3179) obec s najmenším poctom obyvatelov Parihuzovce (40) Región je v rámci Slovenska hospodársky zaostalý s množstvom problémov z ktorých najemotyvnejší je hrozivo vysoká nezamestnanost k 29.2.2000 to bolo 27,6% ekonomicky cinného obyvatelstva. To vysoké císlo hovorý zaseba.