Horniny na Zemi Horniny tvoriace zemskú kôru síce vyzerajú pevné a nemenné, ale v skutocnosti sú už 4,6 miliardy rokov v ustavicnom pohybe. Pocas svojej existencie prechádza hornina mnohými podobami. Vietor a voda milióny rokov obrusujú vyvreté horniny, ktoré vznikli chladnutím magmy. Rieky potom zvetrané ciastocky odnášajú do morí a oceánov a ukladajú ich na dne. Ich vrstva narastá a tlakom sa z nich stávajú sedimentárne horniny. Tektonické pohyby ich potom niekedy zdvihnú a vzniknú vysoké pohoria. Vysoké teploty a tlaky zvnútra Zeme pretvárajú sedimentárne horniny na horniny metamorfované – napríklad z vápenca vzniká hladký mramor. Pri ešte intenzívnejšej metamorfóze sa z mäkkého grafitu stáva tvrdý diamant. Možné sú však aj iné zmeny – tektonické pohyby v niektorých prípadoch vtahujú horniny spät do plášta, kde sa znova roztavia na magmu a stanú sa materiálom na vznik dalších hornín. Stavebné kamene sveta Všetky horniny sveta – do neba cnejúce himalájske štíty, tvrdé dosky cierneho cadica na Islande i pieskovcové veže v americkom Monument Valley – patria do jednej z troch

skupín :

  • 1. Horniny vyvreté, pochádzajúce z magmy, tekutej lávy z vnútra Zeme, ktorá sa na
povrch zvycajne dostáva pri výbuchu sopky. Láva rýchlo chladne, a preto hornina vyvretá týmto spôsobom má jemnú štruktúru. Niektorá magma sa však nedostane až na povrch, ale sa postupne ochladzuje v zemskej kôre a vzniká ovela hrubozrnnejšia hornina.

  • 2. Usadené, sedimentárne horniny. Vznikajú ukladaním piesku, bahna, kalu a iného
ovela hrubozrnnejšieho materiálu. Tlak tieto horniny nakoniec smelí. Eróziou – pôsobením tepla, chladu, vetra a vody – z nich potom vznikajú zaujímavé skalné útvary. Príkladom je Velký kanon (Grand Canyon) v Arizone.

  • 3. Metamorfované horniny. Vznikli tak, že jestvujúcu horninu premenil tlak a teplota.
Napríklad tektonické procesy, ktoré sformovali Alpy, vytvorili v taliansku z usadeného vápenca kararský mramor. Poklady v podzemí Zemská kôra nám poskytuje pestré nerastné bohatstvo. Najbežnejšie kovy – železo a hliník – sa takmer vždy nachádzajú vo forme rudy, teda v zoskupení minerálov, v ktorom kov tvorí chemickú zlúceninu s inými prvkami. Vzácnejšie a cennejšie sú kovy ako zlato, ktoré s inými prvkami nereagujú. Obycajne sa nachádzajú v cistej podobe a navyše v žilách vo velkej hlbke. Drahokamy, ktoré sa vysoko cenia pre ich vzácnost a krásu pochádzajú z hlbín zemskej kôry. Vznikli pod obrovským tlakom a za vysokých teplôt, co vytvorilo ich pevnú kryštalickú štruktúru. Sú preto velmi tvrdé. Najtvrdšou známou prírodnou látkou je diamant. Malé a nedokonalé diamanty, z ktorých sa nedajú vybrúsit diamanty, sa používajú v priemysle na rezanie a brúsenie. Cyklus hornín Horniny nadobúdajú rôzne podoby. Úlomok horniny môže byt na zemskom povrchu transportovaný do znacných vzdialeností, ale aj vnútri zemskej kôry môže putovat hore i dolu. Horniny na povrchu zvetrávajú a ukladajú sa ako sedimenty, ktoré sa neskôr môžu stat súcastou nových sedimentárnych hornín. Z nich potom vplyvom tlaku a vysokých teplôt vznikajú metamorfované horniny, ktoré sa pri styku s magmou tavia a kuželom sopky sú opät vyvrhnuté na povrch. Magma stuhne, premení sa na vyvretú horninu, a hned ako zacne na povrchu zvetrávat, celý cyklus sa zacína odznova. Zloženie Zeme Takmer 90 percent hmoty Zeme tvoria štyri prvky – kyslík, kremík, hliník a železo; najrozšírenejšie z nich je železo, ktorá podla odhadu tvorí asi 90 percent zemského jadra. Avšak v zemskej kôre je železo až štvrté a najcastejším prvkom je tam kyslík. Druhým najhojnejším prvkom v zemskej kôre ja kremík, ktorý je obsiahnutý prakticky vo všetkých horninách, piesku, íle i pôde. Nerasty (minerály) Nerasty sú anorganické rovnorodé prírodniny. Vo všetkých svojich castiach majú rovnaké zloženie, vnútornú stavbu a vlastnosti. Napríklad vápenec a mramor obsahujú biely minerál kalcit. Medzi nerasty patria aj drahé kamene, napríklad diamanty, a rudy, ktoré obsahujú kovy, napríklad železo a hliník. Takmer všetky kovy sa získavajú z rúd. Kryštály Mnohé nerasty pozostávajú z kryštálov – útvarov s pravidelným usporiadaním atómov a molekúl; rovné strany majú rôzny tvar a velkost. Niektoré sa na svetle trblietajú , pretože sú priehladné a majú hladký lesklý povrch. Každý minerál tvorí kryštály charakteristického tvaru, napríklad hranolu ci kocky. Kryštály rastú z roztavených nerastov alebo z nerastov rozpustených v kvapalinách, napríklad vo vode.

Najznámejšie horniny:

Púštová ruža – na púštach a v iných suchých oblastiach vytvára nerast sadrovec plátkovité kryštály, a to tak, že sa z neho odparuje voda a zostanú z nej vrstvicky minerálu Halit – kuchynská (kamenná) sol je minerál halit, ktorý vzniká odparovaním morskej vody. Podzemné ložiská halitu sú pozostatkami pradávnych solných jazier. Cistý halit je bezfarebný, no prímesi mu dodávajú napríklad svetloružový odtien. Tyrkys – tyrkys je modrozelený nerast, ktorého tenké žilky bývajú zapustené hlboko v rôznych horninách. Klenotníci z neho brúsia nádherné drahokamy. Síra – tuhnutím roztavenej síry sa vyzrážajú žlté kryštály. Zo síry sa vyrába guma a rôzne chemikálie; jej velké podzemné náleziská sa nachádzajú v Spojených štátoch. Galenit – galenit, zlúcenina síry a olova, vytvára kockové kryštály. Je to najdôležitejšia olovnatá ruda a casto sa vyskytuje v podobe žíl vo vápenci. Tavením rudy, ciže žíhaním v peci, sa odstráni síra a ostane olovo. Kremen – kremen patrí medzi najrozšírenejšie nerasty. Elektronické hodiny a hodinky obsahujú drobné brúsené kúsky kremena, ktoré riadia meranie casu s velkou presnostou.

Drahokamy:

Zafír a rubín – vysokocennými drahokamami sú kryštály farebných minerálov. Zafíry a rubíny sú odrody nerastu korundu. železo a titán menia korund na modrý zafír, chróm vytvára cervený rubín. Opál - vnútri opálov prekrásne prebleskujú dúhové farby. Tieto polodrahokamy obsahujú najmä kremen, nerast, ktorý sa nachádza v piesku. Opály netreba fazetovat, namiesto faziet rozptylujú a odrážajú svetlo vnútri opálu drobné gulôcky kremena, ktoré mu dodávajú sfarbenie od mliecnobieleho až po cierne. Medzi najcennejšie patria cierne opály. .