Holandsko Poloha 50°45´ - 53°30´ s.z.š. 3°20´- 7°10´ s.z.d. Leží na západe Európy. Na východe hranicí s Nemeckom (592 km) a na juhu s Belgickom (424 km). Rozloha 41863 km2 Vertikálna a horizontálna clenitost Celé územie Holandska tvoria nížiny. Polovica je položená nižšie, ako hladina mora. Pobrežná ciara bola vytvorená piesocnými dunami. Za nimi sa nachádzajú poldery, ktoré vznikli vysušením mora. Pobrežné duny a piesocné hrádze bránia rozširovaniu sa mora. Ostrovy patriace Holandsku: Západofrízske ostrovy (Texel, Vieland, Terschelling, Ameland, Schiermonnikoog a Rotum), ostrovy pri pobreží provincie Frízsko a Groningen, dalej na juhu Zeeuwse a Zwidhollandse eiladen, Holandské Antily, ktoré sú zámorským autonómnym územím a ostrov Aruba. Podnebie Podnebie je prímorské s teplými letami (16,5°C v júni) a miernymi zimami (2°C v decembri). Vo vnútrozemí je aj chladnejšie. Vodstvo Celé územie sa nachádza v delte troch velkých riek: Rýn, Maas a Schelde. Fauna Vo faune dominuje vodné vtáctvo, zajace, králiky, a drobná lesná zver. Pôdy Polnohospodárska pôda tvorí 53,9%, lesy 9% a ostatné 37,1%. Strucné dejiny -r.1581-zosadenie Filipa II. a vytvorenie samostatnej buržoáznej republiky Spojených nizozemských provincií s miestodržitelom Viliamom I. Oranžským. Ich nezávislost bola postupne uznávaná európskymi velmocami -r.1830-vznik Holandského královstvá s dnešnou podobou hraníc odtrhnutím sa Belgicka a Luxemburska -r.1948-vytvorenie colnej únie s Belgickom a Luxemburskom - BENELUX -r.1960-BENELUX je pretvorená na hospodársku úniu Štátne zriadenie -parlamentná monarchia -hlavou štátu je královná Beatrix od r.1980 -zákonodarným orgánom je dvojkomorový parlament, tzv generálne stavy volené na štyri roky 1.komora (senát) má 75 clenov 2.komora (poslanecká snemovna) má 150 clenov -výkonná moc je v rukách královny a vlády Obyvatelstvo -16 miliónov obyvatelov -hustota: 382 l/km2 (najvyššia v Európe) -prirodzený prírastok: 0,5% -stredná dlžka života: muži 74 r., ženy 81r. -urbanizácia: 89% -gramotnost: 100% -etnické zloženie: Holandania 95,3%, Turci 1,4%, Marocania 1,1%, Nemci 0,3%, ostatní 1,9% -religiózne zloženie: kresania 59%, z toho katolíci 34% a protestanti 25%, ostatné 5%, ateisti 37% -úradný jazyk: holandština, na severe je rozšírená frízština Sídla Amsterdam: 750 tisíc obyv., hlavné korunovacné mesto Holandského královstva, bolo založené v 13.storocí, ako prístav pri ústi rieky Amstel. Rozkladá sa na bahnitých ostrovoch a má viac, ako 800 mostov. Kvôli možným záplavám je väcšina domov postavená na stlpoch. Rotterdam: 610 tisíc obyv., najväcší prístav na svete. Je to moderné mesto 20. Storocia. Z historického jadra zostalo iba velmi málo, pretože mesto bolo pocas 2. Svetovej vojny silno bombardované. Euromost-európsky stažen z r.1960 je najvyššou stavbou Holandska. Haag:470 tisíc obyv., sídlo vlády, ústredných orgánov, Medzinárodného súdneho dvora OSN, centrála EUROPOLU a dalších viac než 60 zahranicných zastupitelských úradov. Buitenhof-vnútorné nádvorie historického komplexu a Binnenhof-súbor správnych a reprezentacných budov sú spolu najnavštevovatelnejšími miestami tohto mesta. Polnohospodárstvo -úrodná pôda 27%, pastviny 32%, lesy 9% -tvorí 4% HDP -velmi intenzívne, výkonné a modernizované -pestuje sa: paradajky, cukrová repa, obilniny -vyše 4,5 mil. dojníc sa chová na polderoch -5.miesto v produkcií masla v Európe,4.miesto v produkcií syrov a 1.miesto v produkcií cibulových kvetín -vyváža sa vela tulipánov, narcisov, ktoré sa pestujú na polderoch a tie šalát vysokej kvality pestovaný hlavne v skleníkoch Nerastné suroviny -uhlie, provincia Linburg -kamenná sol, Hengel a Delfzjil -zemný plyn, Severné more-4. najväcší producent na svete Priemysel -podniky s najväcším obratom: Shell-ropa, Unilever-potraviny a chémia, Philips-elektronika, Akzo-chémia -najdôležitejšie odvetvia sú: strojárstvo-výroba elektroniky, lietadiel a lodí, petrochémia, textilný a hutnícky-výroba ocele -malý priemysel na spracovanie diamantov je v Amsterdame -tažký priemysel, ako je rafinácia ropy, výroba ocele, strojárenstvo sa nachádzajú pri pobreží alebo Pri riekach a kanáloch, obzvlášt v Rotterdame, Ijmundene, Amsterdame, Dordrechte, Arnhene a Nijmengene; Holandsko bolo najväcším znecistovatelom Severného mora v polovici 90-tych rokov Doprava -roviny sú vhodné pre rozvoj komunikácií, ale problémy tvorí množstvo kanálov a riek -Holandsko má 2753 km železníc z toho1987 km je elektrifikovaných,111891 km ciest a takmer 5052 km splavných riek a kanálov -dôležitá je námorná doprava, Holandsko ovláda velkú cast námornej dopravy západnej Európy -vnútrozemský letecký cestovný ruch je nízky, na medzinárodných leteckých linkách operuje KLM (Holandské královské letecké linky).