História mesta Trencín Mesto Trencín vdaka priaznivej geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh patrilo už v minulosti k v významným mestám na Slovensku. Archeologické nálezy svedcia o osídlení trencianskej lokality už v staršej dobe kamennej. Na zaciatku nášho letopoctu Rimania posunuli hranice svojho impéria až k Dunaju, kde budovali opevnené tábory. Trencín má originálne svedectvo o ich prítomnosti v podobe nápisu na hradnej skale, ktoré pripomína vítazstvo cisára Marka Aurélia nad Kvádmi v roku 179 n.l. v Laugaríciu. V casoch rozkvetu Velkomoravskej ríše patril Trencín k Nitrianskému kniežatstvu. V prvej polovici 11. stor. sa táto oblast stala súcastou Uhorska. Trencín sa stal sídlom pohranicného županstva a neskôr centrom trencianskej královskej župy a stavovskej stolice. Po vpáde Tatárov v 13. stor. bol spustošený. V roku 1275 sa hrad dostal do vlastníctva významného velmoža Petra Cáka. Jeho syn Matúš Cák ovládol takmer celé územie dnešného Slovenska. Na Trencianskom hrade, ktorý bol jeho hlavným sídlom, mali jeho hodnostári podobné tituly ako na královskom dvore. Obdobie vrcholu jeho slávy bolo zároven aj najväcším rozkvetom mesta. K rozpadu Matúšovej državy došlo až po jeho smrti. História ho glorifikovala ako slovenského národného velmoža. V roku 1412 Trencín bol povýšený králom Žigmundom na slobodné královské mesto. Podobne ako iným európskym mestám, ani Trencínu sa nevyhli mnohé katastrofy a vojny. V polovici 17. stor. muselo mesto odolávat nájazdom Turkov, avšak nepodarilo sa im Trencín dobyt. Velké utrpenie mesto zažilo aj v case kuruckej blokády v 18. stor., kedy mesto zastihol aj mor. Koncom 18. stor. hrad vyhorel a s jeho obnovou sa zacalo v 20. stor. V druhej polovici 19. storocia sa Trencín stal obchodným a priemyselným centrom stredného Považia. Nemalou mierou k tomu prispel vznik mnohých priemyselných podnikov, financných a penažných ústavov i dokoncené železnicné spojenie so Žilinou. V meste sa i pocas prvej Ceskoslovenskej republiky rozvíjal najmä odevný a potravinársky priemysel. V 60. rokoch sa zacalo v meste profilovat významné odvetvie - výstavníctvo. Trencín je v súcasnosti mestom, ktoré poskytuje návštevníkom bohatú ponuku kultúrnych a historických pamiatok a velký pocet spolocenských podujatí. Táto ponuka prispieva k rozvoju mesta a ciní z neho významné centrum cestovného ruchu. Poklady Matúša Cáka a spomienky na mocného oligarchu pretrvali aj v mnohých legendách. Povest o Matúšovom poklade, ukrytom spolu s mrtvym velmožom niekde na Trencianskom hrade alebo v jeho okolí, po stárocia vzrušoval ludskú predstavivost. Jeho hrob sa totiž nikdy nenašiel. O utajenie sa mohol postarat aj sám Matúš vo vedomí, že nemá nástupcu, alebo že jeho hrob sa ocitne v rukách nepriatelov. Navyše bol aj kacírom, nad ktorým bol vyhlásený verdikt. Možno, že jeho služobníci ho nenápadne pochovali a potom zahynuli pri dobývaní Trencianskeho hradu. Pamiatky mesta Trencín Farské schody Z námestia k farskému kostolu sa tiahne kryté schodište, postavené v roku 1568, ktoré umožnovalo rýchly presun obrancov mesta na hradby pri kostole. Schody, ktoré sú na lavej strane otvorené arkádou, slúžili ako spojnica k zbrojnici postavenej v roku 1565 v karneri sv. Michala. Neskôr schody znacne znicil ohen v roku 1708. Po oprave plnili verejnokomunikacnú funkciu. Dnešný vzhlad schodov sa stal výsledkom pamiatkovej obnovy z rokov 1978-1981. Pri obnovovacích prácach sa našiel náhrobník s latinským textom z roku 1724. Kamenný náhrobník je dnes vystavený v lapidáriu Trencianskeho hradu. Karner sv. Michala Pri mestských hradbách oproti farskému kostolu je vzácny gotický karner. V podzemí sa nachádza kostnica, verejnosti neprístupná. Je vystavaná v gotickom štýle a pochádza z 15. storocia. Má dve podlažia. Pôvodne pozostávala len zo suterénneho priestoru, do ktorého ukladali pozostatky mrtvych z farského cintorína. Pravdepodobne v 16. storocí bolo pristavané druhé podlažie, ktoré slúžilo ako kaplnka. Na kaplnke bola postavená i vežicka s hodinami. Kedže rástlo nebezpecensto tureckých vpádov, budovu upravili na zbrojnicu. Po roku 1790 bola používaná ako sýpka. Rekonštrukcia budovy prebiehala v rokoch 1973-1989. Mestská brána Z dvoch brán mestského opevnenia sa zachovala už iba Dolná brána, nazývaná tiež Turecká. V súcasnosti je známa pod názvom Mestská brána. Pôvodne bola postavená v gotickom štýle, pravdepodobne v rokoch 1583-1592 ju prestavali v renesancnom štýle. Patril k nej i padací most, ktorý odstránili kvôli zlej komunikácii. Na veži sú z oboch strán latinské nápisy s erbom mesta. V stredoveku bývali mottom Trencína. Je na nich text: "Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži". Rímsky nápis Trencín vstúpil do histórie v 2. storocí n. l. Z tejto doby sa zachoval rímsky nápis na hradnej skale Trencianskeho hradu. Je to zároven najsevernejšia pamiatka na pobyt Rimanov v strednej Európe. V markomanských vojnách prenikli Rimania údolím Váhu až k dnešnému Trencínu, kde prezimovali pri osade Laugaricio. Dôkazom toho je latinský nápis z roku 179. Maximianus v nom vyslovuje vdaku za vítazstvo cisárov vojsku druhej pomocnej légie v pocte 855 vojakov. Pravost nápisu dokazuje nález kamenného podstavca sochy Marca Valeria Maximiana v pozostatkoch antického mesta Diana Veteranorum (v dnešnej Zane v Alžírsku), kde sa v texte spomínajú jeho vojenské ciny a spomína sa aj Laugaricio. Trenciansky hrad Trencín je jedným z mála miest, ktoré sa môžu popýšit velkým množstvom kultúrnych pamiatok. Medzi dominanty mesta patrí Trenciansky hrad. Nachádza sa na vápencovom brale, na ktorom je priamo pod delovou baštou vytesaný slávny rímsky nápis o vítazstve Rimanov nad Kvádmi pri osade Laugaricio, pochádzajúci z roku 179. Hrad je postavený na mieste slovanského hradiska a od 11. storocia bol královským strážnym hradom. Najstarším objektom je pravdepodobne románska rotunda, ktorej zvyšky sa nachádzajú na hornom nádvorí. Matúšova veža pochádza z 11. storocia a do dnešnej podoby bola prestavaná za vlády Matúša Cáka koncom 13. storocia. K veži prilieha súbor pôvodne gotických palácov: Matúšov (dnes neexistujúci), Ludovítov, Barborin, a palác Zápolských. V dolnej casti hradu dominuje delová bašta, kaplnka, a najmä povestná Studna lásky, ku ktorej sa viaže legenda o láske Turka Omara ku krásnej Fatime. Návštevníkov upúta aj objekt kasární a Hodinová veža. Záblatie - kaštiel Pôvodne bol postavený ako vodná pevnost. Jeho vybudovanie sa datuje od 17. storocia. V 18. storocí ho upravili do barokového štýlu. Neskôr bola k nemu pristavaná kaplnka Narodenia Panny Márie. Barokový interiér tvoril hlavný oltár Narodenia Panny Márie a bocný oltár Smrti sv. Jána Nepomuckého. Na veži kaštiela sú osadené erby Wolfganga Šeréniho a Kristíny Balažovej. Dalšie dva erby, Barbory Orlaiovej a Andreja Šeréniho, visia nad vchodom kaplnky. Okolo kaštiela sa rozprestiera anglický park.