História Banskej Bystrice Banská Bystrica s rozlohou 407 hektárov leží na oboch brehoch rieky Hron v nadmorskej výške 342 - 362 metrov, na rozhraní troch rozsiahlych pohorí stredného Slovenska: Nízkych Tatier, Velkej Fatry a Slovenského Rudohoria. Mesto má mierne kontinentálne podnebie s rocným teplotným priemerom 8 stupnov Celzia a priemerom zrážok 853 mm. Banská Bystrica leží na dôležitej križovatke pohronskej cesty s trasami na sever: do Turca a Liptova. Osídlenie lokality siaha nepretržite až do praveku. Už starí Slovania z osady Bystrica sa popri polovníctve a rybárstve živili ryžovaním zlata a tažbou rúd v povrchových jamách. Rozvoj osady narušil tatársky vpád roku 1241. Uhorský král Belo IV. povýšil osadu na mesto roku 1255a udelil Banskej Bystrici rozsiahle výsady, aby prilákal nemeckých pristahovalcov, ktorí potom spolu s pôvodnými obyvatelmi rozvíjali tažbu drahých kovov, najmä medi. NOVA VILLA BISTRICE (Nová osada Bystrica) - prvý písomne doložený názov mesta, ktorý sa spomína v listine uhorského krála Bela IV. Výsady však podporovali aj obchod a remeslá. Prosperujúci banícky tažiari už v polovici 13. storociapostavili na miernej vyvýšenine terajšieho Námestia Štefana Moysesa románsky Kostol Nanebovzatie Panny Márie. Postupne vytvorili okolo kostola mestský hrads gotickým domom krála Mateja, Kostol sv. Kríža, radnicou a vežou so vstupným Barbakanom. Hrad opevnili v rokoch 1480 - 1510. Pod mestským erbom so osemkrát deleným striebornocerveným štítom s konca 13. storocia vyrastali na dnešnom Námestí SNP prepychové domy banských tažiarov. Banskobystrická med sa leskla v mnohých významných mestách celej Európy. Od roku 1475je história Banskej Bystrice úzko spätá s rodinou Thurzovcov. Krakovský meštan a banský podnikatel Ján Thurzo si prenajali takmer všetky bane na med a o 20 rokov neskôr vznikla Thurzovsko - fuggerovská tažiarska spološnost. V Thurzovom dome na Námestí SNP c. 4 dnes sídli Stredoslovenské múzeum. Turecké nebezpecenstvo v 16. storocíurýchlilo opevnenie mesta kamennými hradbami s baštami a vstupnými bránami, do dnešných dní sa z nich zachovalo velmi málo. Najzachovalejšou pamiatkou je Mäsiarska bašta v areáli Múzea SNP. Pocas stavovských povstaní v 17. storocípostihli mesto rabovacky, požiare, epidémie i národnostné trenice. V roku 1620 zvolili v Banskej Bystrici v dome na Dolnej ulicic. 6 za uhorského krála Gabriela Bethlena, v budove je dnes Štátna galéria.

  • 18. storocieprinieslo istú úlavu i hospodársky rozmach.
Banskobystrická súkenka z roku 1725patrí k zaciatkom manufaktúr na Slovensku. V Hámri pokracovala výroba medeného plechu, kotlov a nádob, do popredia sa však dostávalo lesné hospodárstvo a tažba dreva. V Banskej Bystrici si dlhé storocia udržiavalo vysokú úroven cirkevné školstvo, kultúra i osveta. V roku 1776sa mesto stalo sídlom rímsko - katolíckeho biskupstva a koncom 18. storocia aj sídlom župy. V roku 1785tu založili Slovenskú ucenú spolocnost a súcastne v meste zacala vychádzat aj prvá slovenská literárna revue. V 19. storocí sa mesto zapojilo do slovenského národného života. Pocas úcinkovania katolíckeho biskupa Š. Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej, sa z banskobystrického gymnázia šírilo vzdelávanie v slovenskom jazyku. Na evanjelickej fare pôsobil spisovatel K. Kuzmány, prvý podpredseda Matice slovenskej. Nasledovala madarská odplata. K dalšiemu postupnému rozmachu mesta došlo až po vzniku Ceskoslovenska. Strategická poloha a vhodné zázemie predurcili mesto v období Slovenského štátu k úlohe centra protifašistického odboja a národnooslobovacieho hnutia. Po prevrate na vojenskom velitelstve 29. augusta 1944sa o den neskôr ozval z Banskej Bystrice rozhlasový Slobodný slovenský vysielac. Mesto sa stalo na 60 dní vojenským, politickým i hospodárskym strediskom slobodného územia. Druhá svetová vojna sa v Banskej Bystrici skoncila 25. marca 1945, ked do mesta vstúpili rumunské a sovietske vojská. Po vojne sa mesto ako sídlo kraja znacne rozrástlo, pocet obyvatelov vzrástol šestnásobne a Banská Bystrica sa stala administratívnym, kultúrnym, školským i spolocenským centrom stredoslovenského regiónu. Na zaciatku devätdesiatych rokov žilo v meste viac ako 85 000 obyvatelov s nízkym vekovým priemerom necelých 32 rokov. Hospodárska základna sa už tradicne orientuje na drevospravujúci a textilný priemysel. Dôležité miesto v hospodárstve mesta má aj stavebníctvo. Donedávna významný elektrotechnický priemysel a elektronika prechádzajú zložitou transformáciou. Nemalý význam v hospodárstve mesta má aj výroba spotrebného tovaru, lesníctvo a polnohospodárstvo, obchod doprava a spoje. Mimoriadne perspektívnym odvetvím sa javí bankovníctvo a financníctvo, stále dynamickejšie sa rozvíja cestovný ruch. Coraz významnejší vplyv na život v meste má tvorba a ochrana životného prostredia. V posledných rokoch došlo k viacerým pozitívnym zmenám, ožíva krásna horská rieka Hron, ktorá láka rybárov i vodných turistov. Mesto sa zapojilo aj do iniciatívy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Zdravé mesto. Banská Bystrica je sídlom Kancelárie prezidenta SR, krajských a okresných orgánov štátnej správy, Úradu priemyselného vlastníctva SR, pracoviska Najvyššieho kontrolného úradu SR a generálneho riaditelstva Slovenskej pošty. je taktisto sídlom Univerzity Mateja Bela, Akadémie umení a viacerých stredných a záklsadných škôl. Zdravotníctvu dominuje jedna z najväcších a najmodernejších nemocníc na Slovensku - Nemocnica F. D. Roosevetla. Návštevníkov Banskej Bystrice zaujme aj culý kultúrny a spolocenský život. Do operného hladiska pozýva domácich i hostí Štátna opera, deti i dospelých poteší profesionálne bábkové Divadlo na rázcestí. V meste sú tri moderné kiná, Park kultúry a oddychu i Dom kultúry ponúkajú pestrú paletu podujatí. Tradicné sú najmä folklórne vystúpenia a festivaly, ale aj zborový spev, vážna hudba, stále expozície i výstavy viacerých múzeí a galérií. Banská Bystrica je významným slovenským centrom športu a turistiky. V lete láka rozsiahle a dobre vybavené plážové kúpalisko na Štiavnickách, v zime sú k dispozícii v celom okolí mesta lyžiarske vleky, lyžiarske bežecké dráhy, lyžiarske mostíky a zimný štadión. Turistika má zelenú po celý rok, okolie ponúka nepreberné množstvo lákavých príležitostí. Mesto Banská Bystrica navštívilo v modernej histórii niekolko významných hostí. Medzi najvýznamnejšími treba spomenút najmä návštevu Jeho královskej výsosti princa Waleského, ktorý súkromne navštívil mesto Banská Bystrica dna 1.11.2000.