Grécko

Grécko Základné Údaje Rozloha : 131 957 km2 Podnebie : nadmorská priemerné teploty rocne spadne výška január júl zrážok Thessaloniki 24m 6,1 C 27,4 C 453 mm Atény 60m 8,8 C 26,5 C 402 mm Najvyššia hora : Ólimbos (Olymp) 2917 m Najdlhšia rieka : Aliákmon 297 km Najväcší ostrov : Kréta 8 336 km2 Pocet obyvatelov (1994) : 10 375 000 Štátne zriadenie : republika s jednokomorovým parlamentom Ozbrojené sily : celkom 159 300; pozemné vojsko 113 000, letectvo 26 800, námorníctvo 19 500 Najväcšie mestá : Atény (hl. mesto) 3 200 000, Thessaloniki 435 000, Pireus 175 000 Úradní jazyk : gréctina Národnostné zloženie : Gréci 96 %, Macedónci 1,5 %, Turci 0,7 %, Albánci 0,6 %, ostatní 1,2 % Oficiálne náboženstvo : východné (grécke) ortodoxné Náboženská príslušnost : ortodoxné 96 %, moslimské 1 %, ostatné 3% Mena : 1 drachma Hrubý domáci produkt (1993) : 80 mld. US dolárov Hrubý domáci produkt na obyv. (1993) : 7 750 US dolárov Nádej dožitia pri narodení : muži 74,7 roku, ženy 80 rokov Postavenie Grécko zaberá najjužnejšia cast Balkánskeho polostrova. Asi 15 % jeho územia tvoria ostrovy v Egejskom, Iónskom a Krétskom mori, ktoré vznikli poklesom pevniny do Stredozemného mora. Pobrežie je preto velmi clenité, za Nórskom najclenitejšie v Európe. Na severozápade Grécko hranicí s Albánskom, na severe s Macedónskom a Bulharskom, na severovýchode a východe s Tureckom. Povrch Väcšinu Grécka vyplnujú hory, prevážne vápencové. Západnou polovicou územia prechádza pohorie Pindos, ktoré je pokracovaním Dinárskej sústavy z Albánska a Macedónska. Na severovýchode je cast gréckej Macedónie a Thrákie lemovaná pohorím Belasica, Pirin a Rodopy na bulharských hraniciach. Hranicu s Tureckom tvorí rieka Marica. Z územia Macedónska vybieha do Egejského mora trojprstý polostrov Chalkidiki s posvätnou horou Athos na východe. Východne od pohoria Pindos sa rozkladá nížina Thesália, najväcšia v zemi. Od mora je opät oddelená pásmom hôr, ktoré pri Solunskom zálive vrcholí bájnou horou Olymp, najvyššou horou Grécka. Pohorie Othrys pokracuje stadialto k juhovýchodu a vynorí sa z Egejského mora na ostrove Euboia, prebiehajúcou paralelne s pevninou. Od pohoria Pindos na juhovýchode vybiehajú masívy hôr až na polostrov Attika s hlavným mestom. Západne od Atén úzka Korintská šíja s prieplavom, ktorý kráti cestu z Egejského do Iónskeho mora, spojuje pevninu s polostrovom Peloponéz. Paralelné horské pásmo Peloponézu koncí na juhu štyrmi polostrovmi, z nich najdlhší je hornatý Taygetos. Jeho pokracovaním je ostrov Kythéra a pás ostrovov, ktoré sa tiahnú cez Krétu na Rodos. Ostrovnú cast Grécka tvorí asi 2000 ostrovov, z nich len 200 nie je obývaných. Najväcším ostrovom je Kréta na juhu Krétskeho mora. V Egejskom mori sú najväcšie ostrovy pri Tureckom pobreží (Thasos, Limnos, Lesbos, Chios, Samos, Rodos), dalšie tvoria tri rozsiahle súostrovia : Severné Sporady, Južné Sporady a najväcšie Kyklady juhovýchodne od Attiky a Euboie. Iónske ostrovy pri západnom pobreží zeme zahrnujú známe Korfu (Kerkyra), Levkás, Kefalónii a Zakynthos. Prakticky celá oblast Grécka je seizmicky aktívna. Podnebie Stredomorské podnebie Grécka vykazuje regionálne rozdiely. V nižších polohách sa vyznacuje dlhým, horkým a suchým letom. Morské vetry síce ochladzujú pobrežie, ale horúce a suché prúdenie z Afriky známe ako meltemi podstatne zvyšuje teplotu na Kréte a južných ostrovoch. Najviac daždových zrážok spadne na jesen a v zime v pobrežných horách na severozápade. Ladový vietor prichádza zo severu prináša na hory množstvo snehu. Studené vetry prenikajú aj na severovýchod z východného Balkánu. Na juhu sú zimy mierne s vlhkým prúdením od mora. Rastlinstvo a živocíšstvo Tisíce rokov trvajúce vyrubovanie lesov a pasenie oviec a kôz zredukovalo pôvodní lesní pokriv len na pätinu rozlohy gréckeho územia. Na jar rozkvitá na vápencoch velké množstvo kvetov (skalniciek). Iónske ostrovy – najviac Korfu a Levkas – majú viac zrážok, a sú preto bohatšie na vegetáciu. Severné lesy sa stali útociskom niektorých velkých cicavcov, ktoré sa v Evrópe takmer nevyskytujú, ako je vlk, medved hnedý a rys. V južnej casti zeme lahko nájdeme velké množstvo plazov, vcetne chameleónov. Turistický ruch ohrozuje korytnaciu populáciu, lebo znecistené pláže znemožnujú korytnackám kladenie vajec. Obyvatelstvo Grécko je národnostne homogénnym štátom. Malé menšiny tvoria Macedónci, Turci a Albánci. Takmer všetci Gréci sú aktívnymi clenmi gréckej pravoslávnej cirkvi. Vstup do Európy znamenal odstránenie diskriminovaného postavenia žien. Takmer 2/3 obyvatelov žije v mestách, pritom v samostatnej aglomerácii Atén celá tretina. Štátne zriadenie Grécko je parlamentná republika s jednokomorovým Národným zhromaždením (300 poslancov) voleným obyvatelstvom starším ako 18 rokov na pätrocné obdobie. Prezident je volení parlamentom na dobu pät rokov a je vrchným velitelom ozbrojených síl. Výkonnú moc má vláda volená na štyri roky, jej poradným orgánom je rada republiky v cele s prezidentom. Polnohospodárstvo V polnohospodárskom sektore je zamestnané stále viac než 20 % pracujúcich, ale produktivita práce je nízka. Obrábané môže byt len o nieco viac než 20 % rozlohy zeme, dalších necelých 10 % pokrývajú trvalé kultúry. Polnohospodárskych investícií, zvlášt do nutného zavlažovania, sa stále nedostáva. Mnoho farmárov ešte používa tažné zvieratá. Prevažuje rastlinná výroba a hlavne pestovanie zeleniny (hlavne paradajok), dalej cukrovej repy, pšenice a kukurice. Velmi významná je produkcia vína, citrusov, olív a tabaku. Pestuje sa tiež ryža, bavlník a zemiaky. Po celej zemi sa chovajú ovce a kozy. Rybolov je moderný a stací uspokojit potrebu. Priemysel a obchod Grécko má pomerne znacné nerastné zdroje, ale spotreba palív musí byt zo 75 % krytá dovozom. Taží sa viac než 50 mil. ton hnedého uhlia a velmi významná je produkcia bauxitu. Dalej sa taží ruda niklu, zinku, olova, mangánu a chrómu. Plánuje sa zvýšenie produkcie elektriny vo vodných elektrárnach (zatial okolo 10 %) a širšie spalovanie miestneho uhlia. Využíva sa tiež solárna a veterná energie. Väcšina gréckeho priemyslu je sústredená v Aténskej aglomerácii. Jediným dalším väcším priemyslovým centrom je Solun na severe. Najdôležitejším odvetvím je potravinárstvo. Významná je chemická výroba, produkcia cementu, dalej textilu, odevov a obuvi. Významný cestovní ruch (takmer 9 miliónov návštevníkov rocne) prináša peniaze, rozvoj služieb, stavebníctvo a vyššiu zamestnanost. Vstupom do EU sa obrat gréckeho obchodu zväcšil, ale hodnotový nízky export a naopak drahý dovoz spôsobuje trvalý vysoký deficit. Okrem strojov, dopravných prostriedkov a ropy sa dováža mäso, mlieko, ocel a farmaceutické výrobky. V exporte dominujú potraviny, odevy a ropné produkty. Doprava a spoje Geografické podmienky Grécka boli dôvodom rozvoja medzinárodnej námornej dopravy. Grécko má jednu z najväcších obchodných flotíl na svete a realizuje námornú dopravu pre radu dalších štátov. Najväcšie prístavy sú Pireus, Solun a Pátrai. Nedostatok dobrých ciest trval až do 70. rokov, ale teraz sú v dispozícii dialnice spojujúce Atény s ostatnými strediskami. Krajina má rozsiahlu siet autobusových liniek ako na pevnine, tak na Kréte. Železnicná siet je krátka, zmodernizovaná a obmedzuje sa len na pevninu. Zdravotníctvo, sociálna starostlivost a školstvo Zlepšená zdravotnícka starostlivost znížila výrazne kojeneckú úmrtnost. Pre chudobných je lekárska starostlivost zadarmo. Sociálne zabezpecenie je doplnené podporou v materstve. Štúdium na vysokých školách je limitované, aby sa zabránilo nezamestnanosti vysokoškolákov. Súkromné univerzity sú podla ústavy zakázané. .