Globálne enviromentálne problémy cast: Globálne oteplovanie Pocas tohtorocného leta bolo v Londýne horúcejšie než v Káhire. Francúzsko vyhlásilo v súvislosti s extrémnymi teplotami stav národnej pohotovosti. Ale vinári v Nemecku sú pri predstave tohtorocnej úrody nadšení a ázijskí výrobcovia kompaktných klimatizacných systémov zažívajú na európskych trhoch boom. Práve takto chápe klimatické zmeny väcšina ludí: ako postupné oteplovanie, ktoré niektorým ublíži, iným pomôže. Ludom v Tuvalu a mnohým Holandanom bude stúpajúce more zaplavovat domovy, ale môžu sa bud prestahovat, alebo sa naucia dýchat pod vodou. Takže nijaký zhon a panika a hlavne nerobme ani opatrenia, ktoré by mohli ohrozit ekonomický rast. Lenže každý, kto venuje pozornost dôkazom, ktoré za posledných dvadsat rokov poskytujú grónske ladovce, by mal vediet, že skutocnou hrozbou nie je postupné oteplovanie. Je nou to, že oteplovanie môže spustit náhle a rýchle ochladenie globálnej klímy s katastrofálnymi následkami pre ludskú populáciu. A Európania by boli zasiahnutí prví a najviac, pretože na zaciatku tejto zmeny by zmizol Golfský prúd. Ludia zvyknú rozprávat o „poslednej dobe ladovej“, akoby už bolo po nej, lenže nie je. Súcasný cyklus globálneho zaladnenia sa zacal zhruba pred tromi miliónmi rokov, ked sa pevnina, ktorá je dnes Panamou, vynorila spod morskej hladiny, uzatvorila starý oceánsky kanál medzi Severnou a Južnou Amerikou a vynútila si tak zásadnú reorganizáciu morských prúdov. Odvtedy lad pokrýva po väcšinu casu asi tridsat percent súše s pravidelnými prestávkami velkého topenia, ktoré sa nazývajú „doby medziladové“, ked sa ladová pokrývka zmenšuje asi na desat percent. Pocas posledného milióna rokov tieto teplé a vlhké epizódy prichádzali približne každých 100-tisíc rokov. Súcasná medziladová doba sa zacala asi pred 15-tisíc rokmi, pricom nik nevie, ako dlho bude trvat. Co však vieme, je to, že predchádzajúca doba medziladová sa zacala asi 130-tisíc rokov pred Kristom a trvala 13-tisíc rokov, takže je možné, že tá naša už „nadsluhuje“. A teraz ešte horšie správy. Ked nastane ten „obrat“, vôbec nebude postupný. Grónske ladovce majú pre nás alarmujúce správy. Ked sa mení stav klímy, globálne teploty poklesnú v priebehu desiatich a možno i menej rokov a zostanú dolu po celé storocia alebo tisícrocia. A tou najhoršou správou je, že tento náhly prechod do zimy a sucha je spôsobený postupným GLOBÁLNYM OTEPLOVANÍM. Dôkaz, ktorý poskytujú grónske ladovce, je jasný: náhle a velmi rýchle zmeny v globálnej klíme, známe ako Dansgaard-Oeschgerove udalosti, sa udiali už desiatky ráz. Možno ak by sme mali k dispozícii ešte niekolko storocí teplých a vlhkých podmienok, naucili by sme sa o jemných detailoch globálnej klímy dost na to, aby sme oddialili nasledujúcu zmenu na neurcito. Ale ak sa to „prevalí“ teraz, bude to kalamita pre všetkých. Európania, ktorých polnohospodárstvo by odrazu neuživilo ani desatinu ich súcasnej populácie, by boli zasiahnutí najtažšie zo všetkých, a nikto na Zemi by nevyviazol s menej než pätdesiatpercentnými stratami. cast: Ozónová diera Ozón sa skladá z troch atómov kyslíka (O3), na rozdiel od (O2) , ktorý sa nachádza vo vzduchu. Je pomerne nestály – rýchlo reaguje s agresívnymi molekulami. Medzi ne patria napríklad freóny. Tieto chemikálie sa používali v minulosti v sprejoch, hasiacich prístrojoch ci chladnickách. A uvolnovali sa do ovzdušia, kde retazovou reakciou spôsobovali znacný úbytok ozónu. Montrealský protokol sa sústredil práve na zníženie znecistenia ovzdušia chemickými látkami, ktoré nicia ozónovú vrstvu našej planéty. Ozónová diera nad Antarktídou bola najväcšia v roku 2000. V septembri pred dvoma rokmi bola jej velkost asi 30 miliónov kilometrov štvorcových, t.j. bola velká takmer ako Afrika. Po prvý raz v histórii sa znižuje tempo nicenia ozónu agresívnymi chemikáliami. Ozónová diera nad Austráliou má tento rok o dva milióny štvorcových kilometrov menej ako vlani a jej hlbka sa zmenšila o dve tretiny. „Toto je ohromný výsledok pre Austráliu, kde ozónová diera spôsobovala, že vela škodlivého UV žiarenia sa dostalo až na povrch Zeme a spôsobovalo nárast prípadov rakoviny kože,“ hovorí výkonný riaditel Austrálskej konzervacnej nadácie Don Henry. Šéf atmosférického výskumu v austrálskej vedecko-priemyselnej výskumnej organizácii CSIRO Paul Fraser predpokladá, že k uzavretiu ozónovej diery by malo dôjst v roku 2005 a v roku 2050 by sa mala celá ozónová vrstva Zeme úplne obnovit:„Je to dôkaz toho, že svetové protokoly fungujú a prinášajú zretelahodné výsledky.“ Vítazstvo zdravého rozumu však ešte nie je definitívne: existuje ilegálne obchodovanie so zakázanými látkami a objavujú sa aj nové chemikálie, ktoré okrem svojho prvotného použitia dokážu úcinne nicit ozónovú vrstvy. Nie sú uvedené v montrealskom protokole, lebo v tom case ich veda ešte nepoznala. Úspech montrealského protokolu by mal byt povzbudením pred ratifikáciou dohody z Kjóta (1997), kde sa navrhli dalšie opatrenia na zníženie znecistenia životného prostredia. V Kjóte šlo najmä o zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu oteplovaniu. Súhlas s protokolom sa zdráhajú dat napr. Spojené štáty. Studené pocasie môže byt skutocne nepríjemné. Podla odborníkov práve velmi studené pocasie v severnej Európe pocas decembra a januára (roku 2000) spôsobilo úbytok ozónu. Zistili to výskumníci, ktorí pracujú v okolí polárneho kruhu vo Švédsku. Pritom ozónový štít chráni Zem pred nebezpecným žiarením zo Slnka. „Ozónová diera je to cisto zvykový názov, niekto si to vymyslel, aby zaujal novinárov,“ hovorí výskumník ozónu Neil Harris. „V odbornom a technickom zmysle ide o úbytok ozónu v arktických oblastiach. Nie je to také dramatické ako v Antarktíde, ale je to tu a trápi nás to.“ „V roku 2003 bude ozónová diera nad Antarktídou zrejme rovnako velká, ako sme ju videli pocas minulých šiestich rokov. Tohtorocné pocasie (2002) je také zvláštne, že nepredpokladáme, že sa na budúci rok zopakuje,“ hovorí odborník na výskum ozónu Paul Newman z NASA. cast: Skleníkový efekt Fosílne palivá vrátane ropy sa vytvorili v dávnej minulosti z organickej hmoty (z odumretých rastlín a živocíchov) obsahujúcej uhlík. Mnoho miliónov rokov boli ukryté pod zemským povrchom. Clovek tým, že tieto palivá taží a spaluje spôsobuje emisie uhlíka vo forme CO2 do atmosféry a narušuje rovnovážnu koncentráciu skleníkových plynov v nej. Napriek tomu, že zastúpenie týchto plynov predstavuje len jednu tisícinu objemu atmosféry (21% pripadá na kyslík a 78 % na dusík), skleníkové plyny (Oxid uhlicitý, metán, Oxid dusíka a vodná para), ktoré sú prirodzené zložky atmosféry, majú pre nás nesmierny význam. Ich koncentrácia v atmosfére bola v rovnováhe, pretože v prírode prebiehali len procesy s prirodzeným kolobehom uhlíka, a tak nedochádzalo k jeho hromadeniu v žiadnej zložke biosféry. Uvolnovaním stále väcšieho množstva skleníkových plynov však neustále zväcšujeme schopnost atmosféry pohlcovat infracervené žiarenie. Narušujeme tak rovnováhu medzi dopadajúcou a vyžarovanou energiou, co má za následok zvyšovanie priemernej teploty na Zemi. Súcasná koncentrácia CO2 v atmosfére je o 30% vyššia ako v case pred priemyselnou revolúciou, ktorá odštartovala proces spalovania fosílnych palív. Tento proces sa stále zrýchluje. V dôsledku ludskej cinnosti boli približne 2/3 Oxidu uhlicitého v atmosfére nahromadené od obdobia skoncenia druhej svetovej vojny. Ak bude súcasný trend emisií pokracovat, potom k zdvojnásobeniu predindustriálnej koncentrácie CO2 v atmosfére dôjde v rokoch
2025-2050.
Problémom je aj životnost CO2 v atmosfére, ktorá je približne 50-200 rokov. Znamená to, že ak by sa dnes okamžite znížili všetky emisie CO2 na nulu, v roku 2100 by sa v atmosfére nachádzala stále ešte polovica emisií CO2 pochádzajúca z ludskej cinnosti. Podla mnohých svetových klimatológov zmeny v zložení atmosféry spôsobené clovekom pravdepodobne už prispeli k pozorovanému nárastu teploty na Zemi za posledných 150 rokov. Rok 1997 bol podla amerického úradu National Oceanic and Atmospheric Administration z hladiska povrchovej teploty kontinentov najteplejším rokom tohto storocia. Priemerná celosvetová teplota v tomto roku dosiahla 16,9 st. Celzia , co je o 0,4 stupna viac ako je priemer z obdobia rokov 1961 až 1990. Teploty na pevnine síce v roku 1997 neprekonali rekord z roku 1990, ale k absolútnemu rekordu prispela teplota nad oceánmi a výrazné zvýšenie úcinku El Nino (zohrievanie sa širokého prúdu oceánu). Súcasne tento úrad oznámil, že 9 z uplynulých 11 rokov bolo najteplejších od doby, odkedy sa priemerná celosvetová teplota vôbec meria. Devätdesiate roky sa súcasne stali najteplejším obdobím v histórii týchto meraní. Oteplovanie atmosféry postupuje dalej. Podla meteorologických záznamov bol júl roku 1998 najteplejším mesiacom v histórii a poukazuje na trvalý proces globálneho oteplovania. Toto konštatovanie vyhlásil vo Washingtone viceprezident USA Al Gore. Navyše dodal, že ”už nie je možné ignorovat fakt, že sa nieco deje. To nieco sa volá globálne oteplovanie”. Problematika globálnych klimatických zmien pravdepodobne ovládne svetové dianie v budúcich desatrociach. Prehlásenie velkej väcšiny svetových klimatológov je jasné: ak ludstvo radikálne neobmedzí emisie skleníkových plynov do atmosféry, speje do obrovských problémov. Pokial bude zvyšovanie emisií pokracovat súcasným tempom, priemerná teplota na Zemi by sa mohla zvýšit asi o 1 st. Celzia za necelých 30 rokov. Odvtedy co clovek chodí po Zemi, sa rýchlost oteplovania ani len nepriblížila k tak vysokým hodnotám. Aj ked 1 st. Celzia sa môže zdat málo, z hladiska celosvetovej klímy je to dramatické oteplenie, ved priemerná teplota na Zemi pocas poslednej doby ladovej (pred asi 12000 rokmi kedy ladovec pokrýval väcšiu cast Európy) bola len o 3 až 5 st. Celzia nižšia ako je v súcasnosti. Analýzami regionálnych zmien klímy bolo možné potvrdit celkový trend. Globálne oteplovanie je nehomogénny jav - severný a južný pól sa oteplujú rýchlejšie ako rovníkové oblasti, pricom kontinenty sa oteplujú rýchlejšie ako oceány. V roku 1995 Národné Klimatické Dátové Centrum USA oznámilo, že z analýzy pocasia v USA za niekolko desatrocí vyplýva, že teplotné a zrážkové extrémy sú ovela castejšie v poslednom období ako to bolo v minulosti a sú v zhode s nárastom koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Vedci tvrdia, že nastávajúce obdobie rýchlych klimatických zmien bude znacne nepredvídatelné. Globálna aj lokálna klíma sa môže menit náhle a nebezpecne. Na základe posledných štúdií sa predpokladá, že tak ako bude narastat priemerná teplota Zeme budeme svedkami stále väcšieho výskytu záplav, nicivých búrok, sucha, požiarov a velkých teplotných výkyvov. Podla mnohých klimatológov je oteplovanie atmosféry už dnes prícinou záplav a uragánov, ktoré stále castejšie postihujú viaceré krajiny sveta. Teplejšie podnebie a teplejšie moria spôsobujú väcšiu výmenu energie a klúcovou mierou prispievajú k vzniku tropických cyklónov, tornád a silných búrok. Tieto väzby neboli definitívne potvrdené, ale posledný vývoj pocasia na Zemi nasvedcuje, že silné búrky sú dnes ovela bežnejšie, ako boli v minulosti. Podla niektorých meteorológov nárast teploty morí o 3 až 4 stupne ako vyplýva z atmosferických modelov, môže spôsobit nárast nicivého potenciálu hurikánov až o 50 % a vyvolávat pravidelné búrky, v ktorých rýchlost vetra bude dosahovat aj 350 km/hod. Zdroje: internet- <a href="http://www.sme.sk,">www.sme.sk,</a> <a href="http://www.google.sk.">www.google.sk.</a> _____________ _________
Zdroje: