Geologická stavba mesta Prešov Geologické pomery podložia mesta Prešova sú pestré a zaujímavé, avšak ochudobnené o staršie geologické cleny.Najstaršie horninz na tomto území sú tretohorné. Tretohory sú na území Prešova zastúpené jednak súvrstviami paleogénu, ktorý tvorí rozsiahlejšie územie západne v Šarišskej vrchovine a je oddelené výrazným zlomom od mladšej, neogénnej výplne, Košickej kotliny. Paleogénne súvrstvia sú tvorené pieskovcami a ílovcami, vzhladom na starší vek sú viac spevnené. Vznikli ako produkty usadzovania v dávnych moriach. V kotline Košickej, ktorej je Prešov súcastou, dominuje riecna sedimentácia. Sedimentárna, resp. vulkanicko - sedimentárna výpln leží diskordantne na starších západokarpatských jednotkách. Stupen tektonického porušenia je podstatne menší, než tektonické porušenie fundamentu. Najstaršie uloženiny neogénu v tejto oblasti sú morské. sú to najmä pieskovce, ílovce, sliene a vložky ryolitových tufitov, ktoré sú miestami zmenené na bentonity (okolie Prešova). Toto more nemá trvalý charakter a rozpadá sa na množstvo lagún, v ktorých sa zrážajú vrstvy sadrovca, kuchynskej soli a solnonosných ílov ( Solivar pri Prešove). Lagunárne solnobanské súvrstvie obsahuje sivé íly s kamennou solou, sadrovcom a anhydrytom, hrubé 250 - 400 m. Neogénne horniny sú tvorené ílmi a pieskami s vrstvickami soli, prípadne i hnedého uhlia. Vznikali v plytkom mori, prípadne na brehoch lagún, ktoré sa tu vtedy nachádzali. V neogéne prebiehala tiež v bezprostrednom okolí mesta i vulkanická cinnost, ktorá dala vzniknút rozsiahlejším sopecným pohoriam ( Slanské vrchy ) na východe, severne od mesta ostali po nej izolované sopecné komíny, pozostávajúce prevažne z utuhnutej lávy ( andezity) alebo sopecného prachu, popola a brekcií ( tufy a tufity). Po definitívnom ústupe mora pred koncom neogénu vznikali už iba pevninské sedimenty : riecne štrky, vetrom naviate spraše a sprašové hliny, najmä pocas chladnejších období v štvrtohorách. Výstupy hornín na povrch, najmä vzhladom na ich pomerne malú odolnost voci zvetrávaniu, sú pomerne ojedinelé. Nájdeme ich v zárezoch polných a lesných ciest, prípadne na miestach, kde sa v minulosti tažili horniny alebo štrk. Odkryvy vznikajú tiež na miestach výstavby nových budov. Zaujímavostou sú podzemné pivnicné priestory, ktoré sú do znacnej miery vytesané priamo v materskej hornine, najcastejšie v rôznych pieskovcoch a ílovcoch. S paleogénnymi horninami sa stretneme najmä na západnom okraji nivy Torysy, ktorá ich jednak v minulosti ciastocne podtínala, tiež sa tu vyskytovali a vyskytujú umelé odkryvy. Priamo v meste sú odkryté pieskovcové lavice v zákrutách cesty na prešovskú Kalváriu, dalej v zárezoch výmolov, ktorými vedú cesty do záhradkárskych kolónií nad zimným štadiónom. Južnejšie je niekolko zaniknutých lomov ( Pod kamennou banou) približne nad novomestskou halou, dalej až po Hanisku v záreze cesty. Všade vidíme dobrú vrstevnatost, ílovce a pieskovce sú približne v rovnováhe. Súvrstvia sú málo zvrásnené a ich poloha najcastejšie blízka vodorovnej alebo sú iba mierne (do 30° ) sklonené. Severnejšie sú dobré odkryvy pod Bikošom, v blízkosti strelnice. Odkryvy v neogénnych súvrstviach sú zriedkavé. Možno sa s nimi stretnút vo výkopoch stavieb na sídlisku Sekcov a Šváby, východnejšie v zárezoch potokov stekajúcich zo Slanských vrchov ( okolie Stavenca). Profil neogénnym slienovým súvrstvým ( tzv.šlír ) je dobre viditelný na mieste bývalej prešovskej tehelne. Známa je tažba solí z týchto súvrství na Solivare v minulosti, prístupná je šachta Leopold. Dnes tažba prebieha na návrší nad sídliskom Sekcov formou tzv. lúhovacích vrtov, do ktorých sa vhána voda a z vrstiev vyteká solný roztok. Sopecné horniny sa na mieste svojho vzniku nachádzajú v dobre prístupných odkryvoch , najmä vo funkcných, alebo opustených lomoch. Vo vlastnom meste sa s vulkanickým materiálom môžeme stretnút iba v premiestených polohách , napr. ako tzv. "macacie hlavy"- dláždenie námestia pred kostolom sv. Mikuláša a inde. Z kvartérnych sedimentov sú štrky a piesky uložené v rôznych mocnostiach na riecnych nivách. naúzemí meesta je to niva Torysy, kde sa so štrkmi môžeme stretnút iba na výkopoch a niva Sekcova, terasy tvoria i cast vlastného mesta. Zaujímavé sú tiež štrkovité usadeniny náplavových kuželov, ktoré zasahujú do okolia Solivaru a sídlisk Sekcov a Šváby, pozostávajú najmä z väcších okruhliakov andezitov.
V zhrnutí :
Cast mesta západne od hlavného zlomu tvorí sedimentárny vnútrokarpatský paleogén obsahujúc pieskovce, vápnité ílovce, lokálne zlepence z obdobia lutét v oligocéne. centrum mesta a dalj na sever a juh prevažujú ílovce, pieskovce, tufity, pestré a uholné íly, v menšom uhlie, zlepence, brekcie, organodetritické vápence, z obdobia egenburg.Východnú cast mesta tvoria sivé pestré ílovce, siltovce, pieskovce, zlepence, štrky, brekcie, evapority, tenké sloje uhlia, z obdobia karpatu. Napokon pokryv všetkých spomínaných útvarov tvoria rôzne hliny, ktorých podstatná zložka je casto eolická. Sú to spraše a sprašové hliny, ktoré sa lokálne v minulosti tažili a využívali na výrobu tehál. _____________ _________
Zdroje: