Geografia cestovného ruchu - Hornonitriansky región Cestovný ruch je súbor aktivít v príslušnom prostredí, ktoré uspokojujú potreby ludí súvisiace s cestovaním mimo ich trvalého bydliska. Bez rozdielu, ci dôvodom tohto cestovania je oddych alebo nepravidelná povinnost. Kedže cestovný ruch je jednou z ekonomických aktivít cloveka, rozvíja sa popri geografii polnohospodárstva, geografii priemyslu, geografii dopravy aj geografia cestovného ruchu ako osobitná špecializácia humánnej geografie. Humánna geografia študuje zákonitosti socioekonomickej casti geosféry, v ktorej sa špecializovali odvetvia skúmajúce ekonomické aktivity cloveka, obyvatelstvo, sídla, politické systémy a iné. Mojím vybraným regiónom je Hornonitriansky región – oblast, ktorej os tvorí rieka Nitra, prameniaca pod najvyšším vrchom tejto oblasti – Klakom (1 351 m). Hlavnými centrami cestovného ruchu tejto oblasti sú Bojnice, Nitra a Topolcianky. Z hladiska kategorizácie regiónov cestovného ruchu Slovenskej republiky patrí Hornonitriansky región do III. kategórie – región cestovného ruchu s regionálnym významom, má celorocne priaznivé podmienky na krátkodobú rekreáciu a turistiku a jeho nosnými funkciami sú: - poznávací cestovný ruch,
- kúpelný cestovný ruch,
- turistický cestovný ruch.
Bojnice ležia cca 3 km od Prievidze a s okresným mestom sú spojené mestskou hromadnou dopravou. Bojnice sú charakteristické predovšetkým zámkom, kúpelmi a zoologickou záhradou. Ich existencia je známa už v 6. storocí. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1113. Stojí na rozlahlej travertínovej kope. K najznámejším užívatelom a vlastníkom hradu patrili Matúš Cák Trenciansky, Nofriovci, Korvínovci, Zápolskovci, Turzovci. V roku 1644 získali Bojnický hrad na takmer 300 rokov Pálfiovci. Posledný šlachtický majitel gróf Ján Pálfi prestaval v rokoch 1889 až 1912 hrad pod heslom „Na pamiatku zašlej slávy“ na postromantické šlachtické sídlo v neogotickom štýle. Gróf Ján Pálfi bol velkým milovníkom umenia a zberatelom starožitností. K najznámejším umeleckým predmetom z jeho pozostalostí patrí Bojnický oltár. Je to dielo talianskeho maliara Narda di Cione z polovice 14. storocia. Od roku 1950 je v zámku múzeum. V roku 1970 bol Bojnický zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Zámok pocas roka ponúka svojim návštevníkom denné prehliadky, nocné prehliadky s duchmi a strašidlami, LUX IN TENEBRIS – multimediálne predstavenie z dejín Bojnického zámku, Medzinárodný festival duchov a strašidiel, vo februári Valentínsky víkend, v júni Rozprávkový zámok, v septembri Rytierske dni, od Mikuláša do Troch králov Vianoce na zámku a v priebehu celého roka výstavy a koncerty. Bojnice sú známe svojimi kúpelmi s liecivými termálnymi pramenmi využívanými už od
- 16. storocia. História kúpelov je po stárocia spojená s Bojnickým zámkom, do panstva
ktorého pramene patrili. V kúpeloch sa liecia choroby pohybového ústrojenstva, nervové choroby a choroby z povolania. Má blahodarný vplyv na reumatické problémy. Pri liecbe sa využívajú termálne vody – teplota pramenov je od 28 – 52 °C, žriedlové bahno z pramena Jazero a dalšie úcinné liecebné metódy. V blízkosti kúpelov sa nachádza aj termálne kúpalisko Cajka. Zoologická záhrada leží v krásnom prostredí v susedstve Bojnického zámku. Areál je ciastocne svahovitý, zalesnený, s volnými lúkami. Má rozlohu 42 ha, expozicná cast 20 ha. Rocne navštívi zoologickú záhradu okolo 400 tisíc návštevníkov zo Slovenska i zo zahranicia. Zoologická záhrada spolu chová 277 druhov zvierat a 2 685 jedincov. Špecializuje sa na chov bežcov, rysov európskych a horských kôz. Spolupracuje v 18 európskych záchovných programoch. Chová 23 ohrozených druhov Cervenej knihy IUCN a 41 ohrozených druhov fauny Slovenskej republiky. Druhým centrom Hornonitrianskeho regiónu je Nitra s historickým hradom. Nitriansky hrad je najvýraznejšou a najcennejšou pamiatkou Nitry, vypínajúci sa na skalnom vršku obtekanom riekou na úpätí Zobora. Hrad je pamätníkom mnohých storocí, viažu sa k nemu významné historické, politické a spolocenské udalosti a ako jeden z mála slovenských hradov, napriek castým pohromám, si zachoval sídelný funkcný ráz až do našich cias a nezmenil ani svoj architektonický vzhlad získaný v 17. storocí. Hrad v dnešnej podobe je výsledkom stavitelskej a umeleckej cinnosti niekolkých storocí. Skladá sa zo štyroch samostatných castí odlišného charakteru, stmelených v nedelitelný celok: katedrály, biskupského paláca, hospodárskych budov a dobre zachovaného vonkajšieho opevnenia s jedinou vstupnou bránou do vnútorných priestranstiev hradu. Podla najnovších archeologických výskumov hradný kopec bol osídlený už v 9. storocí, avšak výstavba kamenného hradu spadá do obdobia zániku Velkej Moravy. Tretím centrom Hornonitrianskeho regiónu sú Topolcianky so zámkom. Na mieste terajšieho zámku bol pôvodne postavený kamenný dom, ktorý bol prestavaný a dostavovaný podla lubovôle jednotlivých majitelov, až získal dnešnú podobu. Posledným majitelom kaštiela velkostatku bola rodina Habsburgových. V rokoch 1923 až 1951 bol letným sídlom prezidentov republiky. V klasicistickom krídle je umiestnené múzeum nábytku, obrazov a iného historického zariadenia. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Z hladiska existujúcich druhov cestovného ruchu sa v Hornonitrianskom regióne realizuje domáci cestovný ruch a aktívny zahranicný cestovný ruch. V regióne využívajú služby cestovného ruchu okrem návštevníkom z celého Slovenska, aj miestni vidiecki obyvatelia, lebo súcasná financná situácia im to umožnuje vzhladom k tomu, že tento región poskytuje možnosti zamestnanosti. V okolí Bojníc sú to Hornonitrianske bane, Novácke chemické závody, Slovenské elektrárne – Elektrárne Nováky a dalšie podniky. V okolí Nitry sa obyvatelstvo viac orientuje na polnohospodárstvo a v Topolciankach je významný Národný žrebcín, Vinárske závody a Mykoprogres – šampinonáren. V Topolciankach turisti vyhladávajú okrem zámku aj Národný žrebcín, kde si môžu prehliadnut zrekonštruovaný žrebcín a chov koní a prehliadku Vinárskych závodov spojenú s ochutnávkou vín v novovybudovanej pivnici. V Hornonitrianskom regióne sa rozvinul aj aktívny zahranicný cestovný ruch, hlavne príchodom zahranicného kapitálu na Slovensko. Zahranicní majitelia spolu so svojimi kolegami a priatelmi prichádzajú spoznávat krásy Slovenska. Väcšina kúpelných hostí v Bojniciach sú hostia z Rakúska. Podla dlžky pobytu prevažuje krátkodobý cestovný ruch, výnimku tvoria liecebné pobyty kúpelných hostí, kde ide o dlhodobý cestovný ruch. Podla spôsobu úhrady sa realizuje komercný cestovný ruch, ale aj viazaný cestovný ruch. Liecebné pobyty v kúpeloch sa uskutocnujú prostredníctvom sociálnej poistovne a zdravotných poistovní. Podla spôsobu zabezpecenia úcasti sa uskutocnuje v Hornonitrianskom regióne organizovaný cestovný ruch prostredníctvom cestovných kancelárií, ktoré ponúkajú možnosti ubytovania spojené s organizovaním poznávacích zájazdov. Individuálny cestovný ruch sa uskutocnuje na základe informácií z cestovných kancelárií, informacných kancelárií, propagacných materiálov, ale aj od svojich kolegov, priatelov a známych. Podla vplyvu na prostredie sa cestovný ruch v tomto regióne približuje k udržatelnému cestovnému ruchu, hlavne vo vztahu k prírode. V Hornonitrianskom regióne možno nájst i chránené krajinné oblasti Ponitrie a Strážovské vrchy, ako i štátne prírodné rezervácie Rokoš, Vtácnik, Velká Skala, Buchlov, Temešská skala, chránené prírodné výtvory ako Sivý kamen, Biely kamen, Makovište, Koncité, Prielom Belianky, Kobylince, Prepoštská jaskyna, chránené nálezisko Vyšehradné, ci chránenú prírodnú pamiatku Hradisko. Z hladiska foriem cestovného ruchu nám Hornonitriansky región poskytuje možnosti: a) na rekreacný cestovný ruch – poskytnutím dobrého ubytovania, ktorého možností stále pribúda, dobrej stravy, cistotou, možnostou parkovania, dobrou dopravou. Slúži na oddych a rekreáciu. Je tu vytvorený rekreacný cestovný ruch vhodný aj pre rodiny s detmi (Bojnice – ZOO, termálne kúpalisko, Topolcianky – žrebcín, chov koní), b) kultúrno-poznávací cestovný ruch – v Hornonitrianskom regióne sa nachádza niekolko pamiatok, múzeí, zaujímavostí, ktoré neustále pritahujú turistov a uskutocnuje sa tu dostatok kultúrnych podujatí (Nitra – Divadlo Andreja Bagara, Topolcianky – zámok, Bojnice – zámok a jeho celorocný kultúrny program, Kultúrne hudobné leto), c) kúpelno-liecebný cestovný ruch – tento poskytujú práve kúpele Bojnice, kde okrem liecebného charakteru plnia kúpele aj regeneracnú a rekreacnú funkciu tým, že poriadajú rekondicné pobyty a pobyty na celkovú regeneráciu síl, d) športovo-turistický cestovný ruch – zariadenie Športcentrum Bojnice je známe sústredeniami vrcholových športov v lete i v zime dostatocne vybudovaným areálom na tieto úcely. Pre pasívnych športovcov je možnost využit v okolí Bojníc Aeroklub letisko v Prievidzi, Minigolf v Prievidzi, Golfový klub v Koši, Hipocentrum v Prievidzi, Jazdecký klub v Kocúranoch, viacúcelovú športovú halu v Prievidzi a v Nitre a lyžiarske strediská v okolí, e) polovnícky a lovecký cestovný ruch – Lesy SR, Odštepný lesný závod Topolcianky je známy velkou zvernicou o celkovej výmere 11 131 ha, v ktorej hlavnou zverou je zver jelenia, pridruženou zver muflonia, danielia, srncia a diviacia. Velmi známa je i zubria zvernica založená v roku 1958. V roku 1964 bola vyhlásená za chránenú a študijnú plochu. Možnosti polovníckeho a loveckého cestovného ruchu poskytuje aj Odštepný lesný závod Prievidza. Záujem o túto formu cestovného ruchu majú aj zahranicní turisti, f) kongresový cestovný ruch – je využívaný vo všetkých troch centrách Hornonitrianskeho regiónu, a to v Bojniciach najmä lekárskymi a farmaceutickými firmami v novo-vybudovanej kongresovej sále v centre Bojníc, v Topolciankach kultúrnymi pracovníkmi v priestoroch zámku a v Nitre tuzemskými aj zahranicnými firmami, najmä v súvislosti s termínmi konania výstav na Výstavisku Agrokomplex. Z hladiska perspektívnych foriem cestovného ruchu má Hornonitriansky región predpoklady na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu. Nachádzajú sa tu vidiecke sídla, kde by mohli mestskí a zahranicní návštevníci spoznávat naše tradície, zúcastnovat sa na dianí na vidieku a vzájomne sa zbližovat mestské a vidiecke obyvatelstvo (napr. obce v okolí Nitry, kde je rozvinuté polnohospodárstvo; Vyšehradné, Tužina, Malinová). K dalšej forme perspektívneho cestovného ruchu patrí incentívny cestovný ruch, lebo Hornonitriansky región má zaujímavých majstrov remesiel, napr. pernikárov, drevorezbárov, keramikárov, maliarky kraslíc. Sú známi aj za hranicami regiónu a tieto remeslá sú v súcasnosti vzácnostou. Perspektívne je zaujímavý aj športovo-turistický adrenalínový cestovný ruch, ktorý v tejto oblasti nie je rozvinutý. Je urcený pre mladých a solventných klientov. Hornonitriansky región poskytuje svojimi možnostami celorocný cestovný ruch a pre stredne solventných návštevníkov.
_____________ _________
Zdroje: