Fínsko FÍNSKA REPUBLIKA (po fínsky Suomen Tasavalta) – štát v severnej Európe pri Baltskom mori; rozloha: 338145 km2 (z toho 33551 km2 vnútrozemských vodných plôch), 5150000 obyvatelov, hustota zaludnenia: 15 obyvatelov./km2, Hlavné mesto sú Helsinky (516 000 obyvatelov); úradný jazyk je fínština a švédština, regionálne aj laponština, menová jednotka je 1 markka (FIM) = 100 penni. Administratívne clenenie: 6 provincií – Ahvenanmaa, Etelä-Suomi, Itä-Suomi, Länsi-Suomi, Lappi a Oulu. Baltské pobrežie Fínska je clenité; výsledok eróznej cinnosti ladovcového štítu, ktorý v štvrtohorách pokrýval celou Škandináviu. Povrch Fínska je prevažne nížinatý, pahorkatinový, s ladovcovými nánosmi. Celá južná cast štátu je zaujímavá Fínskou jazernou plošinu, v nich vodné plochy tvoria 25% územia. Z jazier, ktoré sú prepojené riekami alebo prielivmi sú najväcšie Saimaa (4377 km2) a Päijänne (1054 km2). Jedine na severe zasahujú výbežky Škandinávskych hôr (Haltiatunturi, 1324 m n.m.). Najdlhšie rieky sú na severe v Laponsku Kemijoki (494 km) a pohranicná rieka Torniojoki (570 km). Podnebie má kontinentálne rysy so znacnými sezónnymi rozdielmi teplôt. Klíma je mierna na pobreží Baltského mora, ale drsná v Laponsku za polárnym kruhom. Rocné priemerné zrážky sú nízke (350–650 mm). Lesy takmer cisto ihlicnaté. Štát dvoch národov: Fínov (93,5%) a Švédov (5,9%).Hrubý domáci produkt ciní 24 790 USD/obyvatel (12.miesto vo svete). Hlavné priemyselné odvetvia: strojársky, papierenský, potravinársky, hutnícky a chemický. Svetovo významná produkcia celulózy, papieru (12100000 t, 6.miesto vo svete). Tažia sa tu rudy železa a neželezných kovov. Vysoká tažba dreva (51300000 m3, 10.miesto vo svete). Dve jadrové elektrárne dodávajú necelú tretinu elektrickej energie. Polnohospodárstvo sa orientuje na živocíšnu výrobu a produkciu krmovín a obilnín. Na severe prevláda chov sobov (200000 kusov). Dopravná siet na juhu je hustá. Významnú rolu hrá vodná doprava. Pôvodný obyvatelia - Laponci boli od 2.storocia vytlacovaní na sever ugrofínskymi kmenmi, ktoré od 9.storocia celili nájazdom Vikingov, hlavne zo Švédska. V 12.storocí organizovaná expanzia Švédov (v roku 1157 zaciatok švédskej nadvlády). Okrem kolonistov aj cast Fínov prijala jazyk dobyvatelov. V roku 1362 sa fínska šlachta zúcastnila volby švédskeho krála a v rokoch 1374–1399 mala aj samosprávu. Fínsko sa v rámci Švédska ( v rokoch 1397-1523 stalo súcastou kalmarskej únie. V polovici 16.storocia prebehla reformácia. Súcastou Švédska zostalo Fínsko aj po severnej vojne (1700–1721). Za napoleonských vojen v roku 1809 bolo pripojené ako autonómne kniežatstvo k Rusku formou personálnej únie. V roku 1917 bola vyhlásená nezávislost Fínska a po prechodnom období monarchia. Odmietnutie sovietskych nárokov na Karéliu 1939 viedlo k agresívnosti ZSSR v takzvanej zimnej vojne 1939–1940. V rokoch 1941–1944 sa Karélia za nemeckého vpádu do ZSSR Fínsku vrátila, ale v roku 1945 ju spolu s dalším územím aj so základnou Porkkala opät anektoval ZSSR. Až v roku 1948 sa vztahy so ZSSR normalizovali. V roku 1955 bola Porkkala vrátená Fínsku, kým udržovalo neutralitu a tesné ekonomické väzby na ZSSR. Fínsko za prezidenta Urha Kekkonena zohralo významnou úlohu v helsinskom procese. Pocas rokov 1961–1985 sa Fínsko stalo clenom Európskeho združenia volného obchodu. 1.8.1975 bol v Helsinkách podpísaný Záverecný akt konferencie o bezpecnosti a spolupráci v Európe. 21.9.1990 sa Fínsko jednostranne rozhodlo vypovedat povojnové dohody obmedzujúce zvrchovanost štátu vo vojenských otázkach. 12.6.1991 parlament schválil zmenu systému prezidentských volieb. 16.1.1994 boli prvé priame prezidentské volby, vítazom sa stal Martti Ahtisaari. 9.5.1994 sa Fínsko pripojilo k programu NATO Partnerstvo pre mier. 16.10.1994 v referende o pripojenie Fínska k Európskej únii podporilo 57% Fínov vstup do EÚ. 19.12.1996 sa Fínsko pripojilo k Schengenskej dohode o volnom pohybe osôb po Západnej Európe. 1.1.1999 Fínsko pristúpilo k Európskej menovej únii. Fínsko je nezávislý štát (republika). Hlavou štátu je prezident, volený obyvatelstvom v priamych a tajných volbách na 6 rokov. Stojí v cele výkonnej moci (vlády) a urcuje líniu zahranicnej politiky, kým v prvom kole nezíska žiadny z kandidátov nadpolovicnú väcšinu hlasov potrebnej ku zvoleniu. V druhom kole sa stretnú dvaja kandidáti, ktorý v prvom kole získali najviac hlasov. Právo postavit kandidáta majú všetky politické strany zastúpené v parlamente a organizácie hnutí, ktoré zhromaždia pre svojho kandidáta 20 000 podpisov. Zákonodarným orgánom je jednokomorový parlament EDUSKUNTA (má 200 clenov, volených obyvatelstvom podla systému pomerného zastúpenia na 4 roky). Posledné parlamentné volby sa konali 21.3.1999. Prezidentka TARJA HALONENOVÁ (Dátum narodenia: 24.12.1943). V marci 2000 vstúpila do platnosti nová ústava.