Európske štáty Stredozemného mora Grécko sa rozkladá na južnom konci Balkánseho polostrova a na asi 2000 ostrovoch, ktoré tvoria okolo 20% celkovej rozlohy krajiny. Hlavným mestom sú Atény a radný jazyk je gréctina. ▪ Gréci nepatria medzi najbohatšie národy súcasnej Európy. Práca v polnohospodárstve je hlavná cinnost obyvatelov Grécka (25%). Takmer jedna tretina ludí pracuje v Aténach a okolí. Najväcšie mesto severného Grécka je Solún, najväcším mestom Peloponézu je Patras. ▪ Tretina pôdy sa musí zavlažovat, pretože zväcša prší len v zime. Na severe sa pestuje obilie a tabak, v strede olivy (v produkcií olív je Grécko na 3. mieste v Európe) a na juhu vinic a citrusy (mandarinky, pomarance, citróny a kiwi), dalej sa pestujú aj zemiaky a cukrová repa. Na pastvinách sa chovajú kozy a ovce. ▪ Gréci nevlastnia väcšie náleziská surovín. Od roku 1960 sa rozvinul hlavne textilný, chemický a hutnický priemysel. Spracovatelský priemysel sa zaoberá mletím múky, sprac. tabaku a bavlny, výrobou olivového oleja a sušením ovocia. ▪ Grécko nie je síce priemyselnou velmocou, ale zato námornou. Má množstvo rybárskych clnov a lodí a aj velkú obchodnú flotilu, ktorú tvorí 2700 lodí. Grécke lodtvo je druhé najväcšie na svete. Hlavné prístavy sú Elevsis a Pireus, co je predmestie Atén, dalej Patras, Solún, Volos a Iraklion na Kréte. Želežnicná doprava je ovela slabšie rozvinutá. ▪ Grécko pre svoju potrebu musí doviezt viac tovaru, ako dokáže vyviezt. Straty sa snaží nahrádzat príjmami z cestovného ruchu, ktorý tiež pomáha rozvoju spotrebného priemyslu.. Taliansko leží na Apeninskom polostrove. Patria k nemu aj ostrovy Sicília a Sardínia. Hlávné meto je Rím – plní funkciu politického, hist. a nábož. centra; úradný jazyk je taliancina. ▪ Sever krajiny je hospodársky vyspelejší jako juh. Asi polovica obyvatelstva pracuje v polnohospodárstve. Pestuje sa pšenica, kukurica, tabak, cukr. repa, strukoviny, ryža – hlavne na Pádskej nížine; smerom na juh vinic, olivy, zemiaky, na Sicílii sa pestuje bavlna. V severnom Taliansku je rozvinutý chov dobytka, oviec a kôz, mulíc, somárov a rybolov. Dôležité je tiež mliekarenstvo. ▪ Vdaka priemyslu patrí Tal. medzi najyspelejšie krajiny. Väcšina moderného priemyslu sa sústreduje na severe Talianska (trojuholník Turín-Miláno-Janov), významná je výroba automobilov (Turín, Miláno) – Fiat, Ferary; motocyklov, bicyklov a stavba lodí v Janove. Velmi sa rozvinul aj chemický, textilný a potravinársky priemysel (výroba vína, olivového oleja, konzervovanie rýb, výroba cestovín), kozmetický p. ▪ Taliansko je chudobné na nerastné suroviny. Dováža ropu, kovy, textilné vlákna. Vyváža stroje, dopravné prostriedky, odevy, topánky, ovocie a zeleninu. ▪ Taliansko je v Európe turisticky najoblúbenejšie (na svete druhé, po USA). Španielsko je konštitucná monarchia. Leží na Pyrenejskom polostrove (spolu s Portugalskom). Hlavné meto je Madrid. Úradný jazyk je španielcina, v autonómnom Katalánsku kataláncina, v Bakicku baskictina. ▪ Hopodárstvo: pestuje sa najmä pšenica, jacmen, kukurica, olivy, vinic, južné ovocie, tabak, na juhu rastie aj korkový dub, na JV pri Elche rastie jediný háj palmy datlovej v Európe. Rozšírenou priemyselnou rastlinou je esparto – z nej sa pletú koberce a klobúky. Chovajú sa ovce, hovädzí dobytok, tažný doytok (mulice, somáre, muly); pri pobreží rybolov. Strdiskom pestovania ovocia a vinica je 3. najväcšie mesto krajiny Valencia ▪ Priemyselným centrom je Barcelona. Je tu textilný, strojársky, elektrotechnický priemyel, lodenice, cementárne, rozvinutý je potravinársky priemysel, najmä výroba olivového oleja, rybých konzerv, vína. ▪ Šp. má bohaté ložiská železnej rudy a cierneho uhlia. Tažia sa farebné kovy, olovo, striebro, ortut. Nachádzajú sa tu aj menšie náleziská dalších nerastných surovín. ▪ Dopravná siet nie je hustá, cesty sú však kvalitné. ▪ Turisticky oblúbené strediská sú Costa Brava, Mallorka. Portugalsko ▪ Polnohospodárska výroba patrí medzi najzaostalejšie v Európe. Vela pôdy patrí církvi a velkostatkárom. Najväcší význam má rastlinná výroba (pšenica, kukurica, vinic, olivy), významné je ovocinárstvo (pomarance, gaštany, figy, mandle). V lesnom hospodárstve vyniká tažba korku (najväcší producent!), ktorý rastie najmä pri rieke Tajo. Z borovíc sa získava terpentín. Chovajú sa ovce, ošípané, kozy, dobytok, chytajú sa ryby. ▪ Portugalsko je slabo rozvinutá krajina. Starú tradíciu má textilný priemysel, najmä bavlnársky (Porto) a vlnársky. Potravinársky sa zameriava na výrobu sardiniek a olivového oleja. ▪ Tažba surovín: Port. je na 1. mieste v tažbe Volfránu, Cínu. Nachádzajú sa tu bane na zlato, striebro, urán, pyryt a síru. Stúpa tažba železnej rudy. ▪ V doprave je dôležitá hlavne námorná, železnicné trate vedú pozdlž pobrežia. ▪ Pri ústi rieky Tajo sa rozkladá hlavné mesto Lisabon, bohaté na kultúrne pamiatky. V meste sa nachádzajú lodenice a závody potravinárskeho a keramického priemyslu. Na sever leží druhé najväcšie mesto – prístav Porto.