Európska únia v kocke Európska únia od vzniku po dnes Myšlienka zjednotenia Európy a tým aj podnietenie vzniku EU siaha až do cias vlády Otta 1., v rokoch 912 – 913 n.l., ktorý vytvoril 1. európske spolocenstvo, po nom nasledovali Piere Dubcis, ktorý navrhol prvý projekt európskej konfederácie, Juraj Podebradský sa usiloval o európsku jednotu, Ján Amos Komenský sa snažil o zjednotenie Európy, Imanuel Kant vyslovuje myšlienku európskej jednoty a o nej hovorí aj Victor Hugo a Aristid Briand zdôraznuje potrebu európskej jednoty. Formovanie EU EU sa zacala formovat po II. svetovej vojne, v roku 1949 vznikla Rada Európy, v rokoch 1948 – 1949 vzniká /Program európskej obnovy/ - Marschalov plán – program hospodárskej pomoci USA vojnou postihnutým európskym krajinám. Organizacne /koordináciu a administratívu z európskej strany/ Marschalovho plánu zabezpecovala OEEC /organizáciou pre európsku hospodársku spoluprácu/. Osobitnú pozornost OEEC venovala konvertibilite /zamenitelnosti/ mien clenských štátov, na základe coho vznikla /európska platobná únia/ EPU, ktorej cielom bola devízová vymenitelnost mien OEEC, po jej zrušení vznikla EMA /európska menová dohoda/, je to dohoda o vzájomnom zúctovaní sa medzi clenskými štátmi bývalej EPU , v súvislosti so vznikom EMA vznikajú dve medzinárodné inštitúcie: Európsky menový fond a systém mnohostraných platieb. V roku 1961 OEEC nahradila OECD /organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj/ je to medzinárodná organizácia priemyselne vyspelých krajín s rozvinutou trhovou ekonomikou. Clenskými štátmi sa stávajú aj mimoeurópske štáty. Cielmi OECD sú - vytycovat, koordinovat a podporovat takú politiku, ktorá by stimulovala ekonomický rast a zároven by pomáhala udržiavat financnú stabilitu clenských štátov; - stimulovat a koordinovat úsilie clenských krajín týkajúcich sa poskytovania financnej a technickej pomoci rozvojovým krajinám; - prispievanie rozvoju multilaterálneho /mnohostranného/ obchodu, a to na nediskriminacnom základe. 9.5.1950 oznámil Robert Schuman plán vytvorenia ESUO / európskeho spolocenstva pre uhlie a ocel/, co viedlo k podpísaniu zmluvy v Paríži v apríli 1951. ESUO inak aj Montánna únia jej cielom umožnit volný pohyb tovaru /uhlie, ocel, železná ruda, šrot/, kapitálu a pracovných síl v rámci montánnych odvetí clenských krajín a zároven dodržiavanie spolocnej colnej tarifi na dovoz montánnych produktov z neclenských krajín. V roku 1957 sa rozhodlo o rozšírení spolupráce medzi všetky odvetvia hospodárstva a vznili EUORATOM /európske spolocenstvo atómvej energie/ a EHS európske hospodárske spolocenstvo s rovnakým cielom ako ESUO /odstránenie ciel a kvantitatívnych obmedzení medzi clenskými štátmi pri dovoze a vývoze tovaru ako aj všetkých podobných opatrení s podobným úcinkom. V roku 1967 dochádza k zlúceniu EUSO, EHS, EURATOM na ES /európske spolocenstvo/ so sídlom v Bruseli, ktorého hlavným cielom je posilnenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti jeho clenov. V roku 1979 vzniká komplex opatrení, zameraných na posilnenie menových vztahov vo vnútri ES, EMS /európsky menový systém. V roku 1987 vchádza do platnosti program prehlbenia integrácie medzi clenskými krajinami ES, JEA /jednotný európsky akt/, ktorý sa zaviazal do 31.12.1992 zaviest jednotný vnútorný trh – „oblast bez vnútorných hraníc“ – slobobný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb. V roku 1990 sa zakladá EBRD /európska banka pre obnovu a rozvoj/, ktorej hlavným cielom je financná a technicko-organizacná pomoc krajinám strednej a východnej Európy pri prechode na trhovú ekonomiku. 19.6.1990 v Schengene podpísali niektoré clenské štáty ES dohodu o odstránení colných a pasových kontrol na vzájomných hraniciach a postupne sa pridávali aj ostatné štáty. 4.10.1993 bola podpísaná európska asociacná dohoda medzi Eu a SR, do platnosti vtupila 1.2.1995 1-8. 4. 1994 o prijatie požiadalo Madarsko, Polsko, 1.1. 1995 – Finsko, rakúsko, Švédsko sa stávajú clenmi EU 22.6. 1995 o vstup požiadalo Rumunsko, Lotyšsko, Estónsko, Bulharsko, Litva 27.6. 1995 o vstup požiadalo Slovensko 17.1. 1996 Ceská republika a vúni Slovinsko Symboly Zástava - modrej farby s 12 pätcýtovými hviezdami v kruhu Hymna – Bétovenova Óda na radost z jeho 9.synfónie so slovami Fridricha Schilera Den Európy 9. máj Eurrópska únia EU – 15 clenskými štátmi - Belgicko, Dánsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Velká Briánia, Talinsko, Francúzsko – sa dobrovolne spojilo do politického a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spolocných cielov a jednoty v Európe pomocou jednotnej zahranicnej a vnútornej politiky. Európska menová jednotka EURO, má svoju banku Európsku centrálnu banku EU – vstupuje do platnosti 1.11.1993, na základe rozhodnutia zastupitelov vlád clenských štátov EHS na zasadnutí rady v Maastrichte v decembri 1991, vo februári 1992 podpísaná Mastrichstská zmluva, teda Zmluva o EU, ktorú tvorí Zmluva o hospodársej a menovej únii a Zmluva o politickej únii. Cielmi EU sú – spolocná menová únia, sociálna a hospodárska politika; - zlepšenie životných podmienok obyvatelov EU, spolupráca v sociálnej oblasti; - podpora ekonomického rozvoja vytvorením hospodárskej únie a menovej únie zavedením jednotnej meny euro; - postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnaváhy medzi rôznymi štátmi a regiónmi; - spolupráca v oblasti práva a vnútornej politiky; - rozširovanie EU o nových clenov; - pomoc rozvojovým štátom. Prostriedkami EU sú – právne normy, jednotné pre všetky clenské štáty; - rozpocet financovaný z vlastných prostriedkov; - organizacný a technický aparát spolocných orgánov EU. Orgány európskej únie Rada Európskej únie – tvorý ju 15 ministrov z clenských štátov, je hlavným rozhodovacím a normotvorným orgánom. Zloženie sa mení podla charakteru otázok, ktoré sa prerokúvajú, každých 6 mesiacov. Rozhoduje a navrhuje zákony, sidlo má v Bruseli Európsky parlament – má poradnú a kontrolnú funkciu , skladá sa z 626 poslancov, je volený v priamych volbách obyvatelmi štátov Eu, zodpovedá za legislatívu EU, schálenie rozpoctu a kontrolné funkcie, jeho sídlo je v Paláci Európy v Štrasburgu Európska komisia – je výkonný, iniciatívny a správny orgán EU. Má 20 nezávislých clenov. Komisia navrhuje právne normy, zodpovedá za ic dodržiavanie a robí výkonnú politiku EU, sídlo má v Bruseli Európsky súdny dvor – skladá sa z 15 sudcov a 9 generálnych advokátov, stará sa o rešpektovanie a aplikáciu práva EU a interpretáciu zákonov /výklad a plnenie zmlúl o zriadení EU/ , sídlo má v Luxembursku Dvor audítorov – kontroluje príjmy EU, správnost riadenia financných záležitostí EU a opodstatnenost a správnost výdavkov EU, výrocné správy sú verejne prístupné, má 15 clenov, sídlo má v Luxembursku Európska rada – posudzuje klúcové problémy vývoja EU,definuje globálne orientácie politiky EU, prerokuváva aktuálne medzinárodné problémy, pozostáva z najvyšších predstavitelov clenských štátov, nemá stále sídlo, schádza sa 2x rocne Európska investicná banka – sleduje ciel podporit ekonomické prepojenie a spätost clenských krajín tým, že poskytuje úvery a úverové záruky, spravuje ju rada guvernérov, najväcšia financná inštitúcia sveta, sídlo má v Luxembursku Európsky menový inštitút – menový orgán, tvorí ho prezident a guvernéri národných bánk clenských štátov. Koordinuje menovú politiku, kontroluje fungovanie európskeho menového systému a vývoj ECU, sídlo má vo Frankfurte nad Mohanom Európsky ombudsman – je zodpovedný za sprostredkovanie kontaktu medzi obcanmi únoie a riadiacimi orgánmi. Vyšetruje stažnosti obcanov EU na rozhodnutia a konania orgánov, pricom má právomoci vyžiadat si podklady a dôkazy k rozhodnutiam orgánov únie Hospodársky a sociálny výbor – má poradenskú funkciu, skladá sa zo zástupcov rôznych profesijných oblastí a sociálnych, konzultacný orgán EK a ER Výbor regiónov – má poradenskú funkciu vyjadruje dôležitot regiónov a iných uzemných jednotiek, konzultacný orgán EK a ER Dalšie inštitúcie zriadené od roku 1993 Zmluvou o EU Európska agentúra pre ochranu životného prostredia – sídlo Kodan Európske stredisko pre rozvoj umeleckých odborov – sídlo solún Európsky úrad pre harmonizáciu trhu /ochranné známky a priemyslové vzory – sídlo Madrid Agentúra pre zdravie a bezpecnost pracujúcich – sídlo Lisabon Europol – sídlo Hag Európska agentúra pre testovanie a kontrolu lieciv sídlo Londín Európske prekladatelské stredisko – sídlo Luxemburg Úrad veterinárnej inšpekcie sídlo Luxemburg Európsky úrad pre prípravu na povolanie – sídlo Turín Programy EU Phare – je programom EU od 1989, zameraný na hospodársku pomoc ekonomickej a sociálnej reforme krajinám strednej a východnej Európsy. Pomáha týmto krajinám dosiahnut trhové hospodárstvo, založené na volnom podnikaní a iniciatíve súkromného sektoru. Clenmi sú Polsko, Madarsko, Bulharsko, Cesko, Slovensko, Estónsko, Litva, Rumunsko, Slovinsko, Macedónia. Podmienkou získania Phare je politická stabilita príslušnej krajiny, sústavná angažovanost za demokratické ideály a zásady volného trhu. Tacis – paralerný program EU a Phare novým nezávislím štátom bývalého ZSSR. Fondy Sú nástrojom hospodárskej politiky a sociálnej súdržnosti EU s cielom znížit rozdiely v stupni rozvoja regiónov a podporit hospodársky rast menej vyvinutých oblastí. Európsky fond sociálneho rozvoja jeho cielom je pomáha prekonat regionálne rozdiely v rámci EU Európsky sociálny fond jeho cielom je zlepšenie zamestnanosti a zvyšovania životnej úrovne pracovníkov EU Európsky polnohospodársky a zárucný fond jeho cielom je financovanie spolocnej hospodárskej politiky Európsky investicný fond jeho cielom je poskytovat úvery malým a stredným podnikom na projekty schválené Európskou investicnou bankou Fond súdržnosti jeho cielom je financovat projekty v oblasti ochrany životného prostredia v menej vyspelých krajinách EU Európska únia a Slovensko EU rekonštrualizovala svoje vztahy po rozpade CSFR. Asociacná dohoda, ktorú podpísala EU s CSFR v decembri 1991 bola opätovne sformulovaná na dve samostatné dohody s CR a SR a boli podpísané 4.10.1993. Dohoda so Slovenskom sa týka politickej spolupráce, liberalizácie, obchodu, vrátane vytvorenia volného obchodu na 10 rokov, ako aj spolupráce v ekonomickej, financnej a kultúrnej oblasti. Slovensko sa zameriava na vytvorenie zákonov v oblastiach ako je: konkurencná politika, verejné sprostredkovacie a zriadovacie právo v súlade so zákonmi EU. Dohoda obsahuje klauzulu o ludských právach, pricom sa v preambule zdôraznuje dodržiavanie zásad demokravcie a trhového hospodárstva. Zmluva vstúpila do platnosti
1.2.1995.
Na zasadnutiach Europskej radyv Kodani 1993 vedúci predstavitelia EU potvrdili, že Slovensko /podobne ako ostatné eúrópske krajiny, ktorépodpísali asociacné dohody/, sa môže v budúcnosti pripojit k EU za predpokladu, že splní ekonomické a politické požiadavky, ktoré sa vyžadujú na udelenie clenstva. Politické a ekonomické dôsledky vstupy SR do EÚ Dôsledky integrácie ci neintegrácie Slovenska do Európskej únie môžu byt posudzované z rôznych uhlov pohladu. Pri hodnotení výhod a nevýhod vstupu SR do Európskej únie treba postupovat komplexne a posudzovat jeho kladné dôsledky spolu so zápornými. Ekonomické výhody vstupu SR do EÚ · Priamy kontakt s výrobcami krajín EU bude znamenat zvýšenie konkurencie vo všetkých sektoroch našej ekonomiky, spojenej s rozsiahlejšou ponukou, lepšou kvalitou, širším sortimentom a nižšími cenami. · Výrobcovia budú kvôli zvýšeniu konkurencie prinútení modernizovat výrobné zariadenia, zavádzat high-tech výrobky a zvýšit produktivitu. · Odstránenie obchodných prekážok medzi SR a EÚ bude mat za následok rast objemu vzájomného obchodu. · Volný pohyb tovaru bude spojený s celospolocenskými úsporami v súvislosti so zavedením jednotlivých prepravných dokumentov. · V podmienkach spolocného colného územia odpadnú náklady na colné a pasové kontroly vrátane nákladov spojených s ochranou hraníc. · Rozvoj spolupráce s výrobcami EÚ pri prenikaní na tretie trhy, t.j. trhy neclenských krajín by viedol k dalšiemu zvýšeniu našich exportných možností. · V súvislosti s volným pohybom služieb a kapitálu vzniknú pre našich podnikatelov nové podnikatelské príležitosti v priestore EÚ. · Rozvoj podnikatelskej cinnosti bude podporovat vstup zahranicného kapitálu do SR, a to za lepších podmienok v porovnaní s dneškom. · Prítomnost zahranicného kapitálu ovplyvní racionálnejšie rozmiestnenie výrobných zdrojov v SR. · Prejaví sa aj pôsobenie nepriamych úcinkov zahranicného kapitálu: vplyv na sociálnu oblast, zamestnanost, vývoj obchodnej a platobnej bilancie, štrukturálne premeny v ekonomike, transfer techniky, technológie, know-how. · Dá sa predpokladat, že do SR bude smerovat vyšší objem nenávratných prostriedkov z EÚ, najmä zo štrukturálnych fondov EÚ. Tieto prostriedky pomôžu riešit naše problémy v oblasti výroby, ludských zdrojov, energetiky, v environmentálnej oblasti, ako aj v oblasti infraštruktúry, dopravných systémov a budovania transeurópskych sietí. · Zavedenie volného pohybu osôb a pracovných síl slovenským obcanom ulahcí cestovanie a rozšíri možnosti pracovat. · Predpokladaný vstup SR do menovej únie SR umožní využívat rozlicné ekonomické a komercné výhody, späté zo zavedením jednotnej meny euro. · Zo sektorového hladiska sa najväcšie výhody ocakávajú v oblasti polnohospodárstva. Vstup do EÚ nám umožní využívat tamojšiu vyššiu cenovú hladinu.Polnohospodárstvo pocituje výhody rozvoja našich kontaktov s EÚ už v predvstupovom období; poskytovaná pomoc je urcená na zdokonalovanie polnohospodárskych štruktúr, marketingových sietí a na riadenie kvality potravín. · Jedným z najvýznamnejších dôsledkov vstupu do EÚ bude upevnenie našej trhovej ekonomiky. Neekonomické výhody vstupu do EÚ · Posilní sa dôveryhodnost SR a jej pozície v zahranicnopolitickej oblasti. · Integrácia do EÚ nám umožní spolocne a efektívnejšie celit novým výzvam a globálnym problémom. · Vnútropolitickým dôsledkom zaclenenia SR do EÚ bude upevnenie demokratického systému. · Dôjde k rozvoju vzájomných kontaktov v oblasti justicnej a policajnej spolupráce, co prispeje k zvýšeniu bezpecnosti našich obcanov. · Zapojenie SR do environmentálnej politiky EÚ prispeje k zlepšovaniu kvality životného prostredia. · Zapojenie SR do jednotného európskeho trhu v oblasti volného pohybu osôb a pracovných síl prispeje k rozširovaniu vedecko-technických poznatkov EÚ a zosúladovaniu kvalifikácií, ako aj k zvýšeniu vzdelanostnej úrovne v SR a lepšiemu uplatneniu absolventov na trhu práce. · Vstup do EÚ pozitívne ovplyvní oblast vedy, výskumu a rozvoja. · Integrácia, rovnako ako globalizácia, prináša obrovské možnosti, ktoré história dosial nepoznala. Ponúka pre ludí perspektívu väcšieho blahobytu, vyššej životnej úrovne a životných istôt, život v mieri a bezpecnosti. · Zjednotenie Európy pri uplatnovaní princípu subsidiarity neznamená vytvorenie „superštátu“ a potlacenie národných identít jednotlivých clenov, naopak, predpokladá zachovanie identity každého národa a cerpanie z kultúrneho, historického a spolocenského dedicstva clenských štátov. Riziká a nevýhody vstupu SR do EÚ · Niektoré kompetencie, napr. colná a obchodná politika, polnohospodárska politika, technické a ekologické normy, sa presunú z národných inštitúcií na inštitúcie EÚ. · Výrobky exportované do EÚ musia splnat jej technické normy. Pre SR to znamená tieto európske normy prevziat a uplatnovat ich. Tento proces, ktorý je casovo i financne velmi nárocný, povedie k zvýšeniu nákladov našich výrobcov, co súvisí s potrebou nakúpit nové technológie, so zmenami v organizácii riadenia a pod. · Zvýši sa konkurencný tlak na slabšie podnikatelské subjekty SR, co môže ohrozit ich existenciu. · Môže dôjst k odlivu kvalifikovanej pracovnej sily do zahranicia. · Pri zapojení SR do jednotného trhu EÚ môže znamenat nevýhody alebo problémy: - rýchlo rastúci dopyt môže vyvolat problém nedostatocnej ponuky kapitálu; - nedostatok personálu vhodného na medzinárodné podnikanie; - tažkosti pri vykonávaní služieb v priestore celej EÚ; - jazykové bariéry; - vyššie náklady v súvislosti so zabezpecovaním informácií v priestore EÚ; - zvyšovanie dopravných nákladov; - vyššie náklady na riadenie a kontrolu medzinárodného podnikania; - vzdialenost; - potreba zohladnit rozlicnú mentalitu obcanov jednotlivých krajín EU; - rozsiahlejšie nároky na kapitál pri vytváraní a rozširovaní nových trhov; · Ocakávat možno vysoké náklady na reštrukturalizáciu slovenskej ekonomiky, spojené so zaclenením do EÚ, s prispôsobovaním spolocných štandardov. · Príspevky do štrukturálnych fondov EÚ sa môžu prejavovat ako financná zátaž pre slovenskú ekonomiku, hoci z dlhodobejšieho hladiska cerpanie z týchto fondov nepochybne výrazne prevýši naše vklady. · Vstup do EÚ bude znamenat stratu colných výnosov, ktorými dnes postihujeme clenov EÚ, a tým aj casti príjmov do štátneho rozpoctu. Dôsledky neintegrácie SR s EÚ · Neúcast SR v EÚ by znamenala, že Slovensko sa nebude podielat na ekonomických i neekonomických výhodách, ktoré so sebou integrácia prináša. · SR vypadne zo svetového globalizacného trendu, dostane sa do izolácie a do pozície tretej krajiny. · Ekonomické dôsledky pocíti SR v obchodnej oblasti. Keby skoncila platnost asociacnej dohody medzi SR a EÚ alebo bola táto dohoda zrušená, stratili by sme existujúce colné výhody. V krajinách, ktoré by vstúpili do EÚ, zase dôjde po vstupe k strate platnosti dohôd o vytvorení pásem volného obchodu, resp. colných únií s inými štátmi vrátane SR. · Konkurencný tlak na výrobcov by sa obmedzil, co by viedlo k zaostávaniu celých výrobných odvetví a odborov. · Prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ by sa stali prakticky nedostupné a prílev priamych zahranicných investícií by sa zastavil. · Obmedzili by sa možnosti získavat vzdelanie a prácu v krajinách EÚ, stažilo by sa cestovanie do clenských krajín EÚ, ustrnula by úcast na vedeckovýskumných programoch, spochybnili by sa naše záväzky voci EÚ v oblasti ludských práv, ochrany kultúrneho dedicstva, životného prostredia, každý odklad by pôsobil na dalšie prehlbovanie civilizacnej medzery medzi nami a štátmi EÚ. Svetové hospodárstvo Hospodárstvo - súhrn všetkých cinností hospodárskeho charakteru zameraných na uspokojenie potrieb, sústava ktorá hospodári Národné hospodárstvo - sústava hospodárstiev na území urcitého štátu Svetové hospodárstvo - všetky národné hospodárstva jednotlivých štátov sveta, ako aj celý systém medzinárodných ekonomických vztahov vyplývajúcich z medzinárodnej delby práce a existujúceho svetového trhu OPEC /organizácia krajín vyvážajúcich ropu/ - vznikla v roku 1960 so sidlom vo Viedni, s cielom koordinovat ropnú politiku clenských štátov a urcovat efektívne individuálne a kolektívne prostriedky na ochranu záujmou clenských štátou. Prostriedkom tažobnej politiky je urcovanie denných tažobných kvót pre clenské krajiny prostredníctvom, ktorých sa udržiava žiadúca svetová cena ropy. Združuje 12 krajín vyvážajúcich ropu: Kuvajt, Irak, Irán, Alžírsko, Ekvádor, Indonézia, Líbya, Nigéria, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Venezuela, Katar - štáty, na ktoré pripadá 85 % svetového vývozu ropy. OAPEC /organizácia arabských krajín vyvážajúcich ropu/ - vznikla v roku 1968 so sídlom Kuvajte, cielom 9 clenských štátov: Alžírsko, Bahrajn, Irak, Katar, Kuvajt, Líbia, Saudská Arábia, Sýria, Spojené Arabské Emiráty je ochrana záujmov clenských štátov, koordinácisa obchodnej politiky, spolocné financovanie investícií v oblasti tažby a spracovania ropy, výmena informácií. MMF /medzinárodný menový fond/ – vznikol v júli 1994 je to nadregionálna financná inštitúcia, v podstate je MMF banka dát a významné centrum pre globálne ekonomické analýzy. Informacná cinnost je tesne spätá s poskytovaním odporúcaní clenským krajinám /44/ v oblasti menovej a ekonomickej politiky. Fond poskytije tiež konzultáciev , rozsiahlu technickú pomoc, vypracúva rôzne štúdie a správy, preto sú mu clenské štáty povinné poskytovat podrobné hospodárske a financné informácie. Hlavnými cielmi MMF sú – podporovat medzinárodnú menovú súcinnost prostredníctvom mechanizmu vzájomných konzultácií a spolupráce v menových otázkach; - kontrola politiky menových kurzov clenských štátov, podpora kurzovej stability; - napomáhat postupnému odstranovaniu devízových obmedzení, ktoré brzdia medzinárodný obchod; - ustabnovit mnohostrannú sústavu platieb pre bežné transakcie medzi clenmi; - poskytovat clenským krajinám devízové úvery na vyrovnanie prechodnej nerovnováhy platobných bilancií; - dohliadat na dodržiavanie devízových dojednaní medzi clenmi; - koordinácie menovej politiky a riadenia kurzového režimu sa MMF zaoberá aj vytváraním nových prostriedkov medzinárodnej likvidity; - regulácia zahranicnej zadlženosti; - upravuje medzinárodný menový systém a pôsobí vo funkcii poradenského centra. OSN /Organizácia Spojených národov/ - faktor ekonomickej, politickej a sociálnej globalizácie v súcasnom svete, je to najuniverzálnejšia medzinárodná organizácia založená na charte OSN podísanej 26.6.1945, ktorá do platnosti vstúpila 24.10.1945, ked ju ratifikovala väcšina nclenských krajín. V súcasnosti má 179 clenských štátov,
- 24. 10. je dnom OSN. Hlavné orgány - Valné zhromaždenie, nesie hlavnú zodpovednost
rozdiely v úrovni ekonomického rozvoje:
- 1. trojclenné rozdelenie na kapitalistické, socialistické a rozvojové krajiny
- 2. dvojclenné rozdelenie na krajiny hospodársky vysoko a slabo rozvinuté
- 1. nízka úroven národného dôchodku na obyvatela
- 2. nízka priemyselná produkcia
- 3. miesto v medzinárodných vztahoch ako exportéri surovín a importéri priemyselných
- 1. vysoko rozvinuté – prevažná cast krajín zápafdnej Európy, USA, Kanada, Austrália,
- 2. stredne rozvinuté – bývalé socialistické krajiny Európy. Spolocenstvo nezávislích
- 3. slabo rozvinuté – cina, Pakistan, Afganistan, SR9 lanka, Barmo, Laos, Kambodža,
- 1. mikroekonomická integrácia – vytváranie a prehlbovanie vzájomných vztahov medzi
- 2. makroekonomickú inegráciu – spájanie a zbližovanie trhov jednotlivých národných
- 1. pásmo volného obchodu - rušenie vzájomných colných taríf a kvót, pricom voci
- 2. colná únia - okrem odstránenia vzájomných colných taríf a kvót, uplatnujú clenské
- 3. spolocný trh - okrem colnej únie aj volný pohyb práce a kapitálu
- 4. hospodárska únia - okrem spolocného trhu aj spolocný postup v urcitých oblastiach
- 5. úplná ekonomická únia - menová únia a spolocná fiškálna a sociálna politika. Jej