Etiópia Názov krajiny je gréckeho pôvodu a v preklade znamená od slnka zhnednutá tvár cloveka. ŠTÁTNE ZRIADENIE: parlamentná federatívna republika / od r.1994 / HLAVNÉ MESTO: Addis Abeba (2 316 400 obyv.) ROZLOHA: 1 133 882 km2 POCET OBYV.: 64 460 000 (2000) HUSTOTA ZALUDNENIA: 52,3 obyv./km2 ÚRADNÝ JAZYK: amharcina MENA: birr (1 birr = 100 centov) ŠTÁTNY SVIATOK: 6. apr. (Den vítazstva) RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: cca 80 národností – Oromo (40 %), Amhara (28 %), Tigre (9 %), iné – Afar, Somálcania, Benshangui, Gambella, Harrar a i. (23 %) NÁBOŽENSTVO: kopské (55 %), islam (35 %), kmenové náboženstvá (10 %) URBANIZÁCIA: 13,4 % PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 49 rokov DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 177 ‰ ANALFABETI: 44,8 % NEZAMESTNANOST: bez údajov (1997, v hlavnom meste 40 %) HDP: 110 USD/obyv. V Etiópii žije jedna z najstarších civilizácií Afriky. Okolo r.1000 p.n.l. tu vládol syn krála Šalamúna - Menelik. Do r.100 n.l. sa v tejto oblasti vyvinul silný a prosperujúci národ Aksumov. V r.330 n.l. Aksumovia prijali krestanstvo a od stredoveku až dodnes vládli v tejto krajine krestanskí cisári. V 30.rokoch 20.stor. napadlo Taliansko Etiópiu, pricom bol vyhnaný cisár Haile Selassie

  • neskôr sa vrátil a stal sa jedným z najznámejších vodcov v Afrike. Avšak v 70.rokoch
jeho popularita poklesla a po vojenskej vzbure a demonštráciách bol v r.1974 zvrhnutý. Nasledovaly roky vojenskej nadvlády a v tomto období Etiópiu postihujú rozsiahle nicivé obdobia sucha, kedy zomierajú tisíce ludí. Do Etiópie prichádza zároven množstvo utecencov zo susedného vojnou sužovaného Sudánu. V provinciách Ogadan a Eritrea vypukli povstania s požiadavkou na vlastnú nezávislost. Po vyhlásení samostatnosti a oddelení Eritrei od Etiópie /24.5.1993/ - Etiópia stráca prístup k moru. Navzájom medzi sebou tieto dva štáty viedli od r.1998 vojnu o stategické územie s rozlohou okolo 400 km2. /Badma/. Do 12.12.2000 / podpísaná mierová dohoda /, prišlo o život v tomto konflikte asi 120 000 vojakov a obidve krajiny vynaložili na tento konflikt približne 750 mil.EUR, pricom patria z hosp.hladiska k najchudobnejším štátom na svete.. Susediace štáty: Eritrea, Džibutsko, Somálsko, Kena, Sudán

Povrch:

Krajina sa nachádza v severovýchodnej Afrike. Väcšinu jej povrchu tvorí Etiópska vysocina s priemernou výškou 2500 m n. m. Najvyšší vrch je Ras Dašan (4620 m n. m.). Náhorné plošiny na juhu ohranicuje prah. Od neho sa smerom k oceánu stupnovito znižuje Somálska plošina a Danakilská preliacina. Medzi Etiópskou vysocinou a Somálskou tabulou sa tiahne Etiópska priekopa

  • Velká priekopová prepadlina. Etiópska vysocina má množstvo roklín a je scasti
neprístupná. Vzdialenost zo S na J je okolo 1600 km, zo Z na V je to 1650 km.

Podnebie:

V nížinách a roklinách je klíma velmi suchá a horúca, so stúpajúcou nadm.výškou pribúdajú zrážky a teploty klesajú.

Vodstvo:

Etiópia sa nazýva aj krajinou riek a jazier. Rieka Modrý Níl / Abaj / vyteká z jazera Tana a vytvára krásnu scenériu vo forme Tisissatských vodopádov. Dalšími významnými riekami sú Webi Šibelli, Genale, Baro, Didessa. Iné jazerá: Šala, Abaja, Zwaj, Abba, Šama.

Hospodárstvo:

Hospodársky rozvoj Etiópie, jednej z najchudobnejších krajín na Zemi, brzdili krvavé obcianske vojny a menej priaznivé prírodné podmienky. Nerastné bohatstvo i vodná energia nie sú dostatocne využívané. Spracovatelský priemysel reprezentuje remeselná výroba. Priemyselnú výrobu štátu tvoria textilné a potravinárske závody. Polnohospodárstvo sa prispôsobuje výškovým stupnom krajiny. Dôležité plodiny sú káva, pšenica, jacmen, strukoviny a olejniny. Obživu pre väcšinu obyvatelov štátu poskytuje kocovné pastierstvo (ovce, hovädzí dobytok, tavy). Významné mestá: Addis Abeba, Diredawa, Nazret.