Enviromentálny prínos revitalizácie koryta Malého Dunaja a jeho okolia Slovenské Podunajsko - poloha a clenenie. Podunajsko leží na juhu Slovenska, pricom svojou juhozápadnou a južnou castou pozdlž toku Dunaja sleduje slovensko - madarskú štátnu hranicu. Západné ohranicenie územia tvorí hranica s mestom Bratislava, severné ohranicenie urcuje Malý Dunaj a severná hranica okresu Komárno. Severovýchodnú a východnú hranicu tvorí Parížsky kanál a dolný tok rieky Ipel, ktorá sa do Dunaja vlieva nedaleko Štúrova. Administratívne patrí územie slovenskej casti Podunajska do Trnavského a Nitrianskeho kraja, v rámci nich do okresov Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky. Niekolkými obcami zasahuje do okresu Senec, ktorý je súcastou Bratislavského kraja. Takto vymedzené územie sa rozprestiera približne medzi 17. A 19. poludníkom východnej zemepisnej dlžky, pretína ho 48 rovnobežka severnej zemepisnej šírky. Územie má výhodnú geopolitickú polohu a je súcastou Euroregiónu Váh - Dunaj - Ipel. Prvotnou prícinou všetkého, co sa v regióne Podunajsko pocas jeho histórie stalo, bola priamo ci nepriamo takmer vždy rieka Dunaj. Tento druhý najväcší tok Európy s dlžkou 2857 km, tecie cez 17 krajín. Pramení v Ciernom lese v Nemecku a ústí do Cierneho mora. Jeho povodie sa rozprestiera na ploche 817 000 km2. Na územie Slovenska priteká z Rakúska pri ústí Moravy pod hradom Devín a odteká pri ústí Ipla nedaleko obce Chlaba. Slovenský úsek Dunaja je dlhý 172 kilometrov, z toho 142 kilometrov tvorí spolocnú hranicu s Madarskom. Po vstupe na Podunajskú nížinu cez Devínsku bránu pri Bratislave sa tok rieky výrazne mení a jej spád klesá. Náhla zmena spádu zaprícinená predovšetkým tektonickým poklesávaním Podunajskej nížiny spôsobuje ukladanie materiálu a vznik brodov a sústavy ramien nazývanej vnútrozemská delta Dunaja. Najdlhším a najväcším lavostranným ramenom Dunaja, ktoré odbocuje z hlavného toku pod Bratislavou, je Malý Dunaj. Tecie kanálom až po obec Most pri Bratislave, odkial pokracuje v pôvodnom koryte širokom 30 - 50 metrov, s množstvom meandrov a s typickými lužnými lesmi v ich okolí. Malý Dunaj vyše 150 kilometrov dlhým tokom obteká Žitný ostrov. Celý ostrov dostal pomenovanie podla severného ramena Dunaja, pod ktorým sa rozumie Malý Dunaj. Slovenský názov vznikol adaptáciou nemeckého názvu Schúttinsel Tento najväcší riecny ostrov v Európe sa na území slovenskej casti Podunajska rozprestiera v dlžke 84 kilometrov a šírke 15 až 30 kilometrov medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom. Od Bratislavy po Komárno zaberá plochu vyše 1600 km2. Jeho územie má rovinatý charakter s nadmorskou výškou 105 až 129 m n. m. V dunajskom piesku a štrku sa nachádza približne 39 minerálov. Jedným z nich je aj zlato. Niektorí starší ludia žijúci v tejto oblasti sa vo volných chvílach ešte donedávna zaoberali ryžovaním zlata. Obsah zlata v dunajských štrkopieskoch sa pohybuje od 12 do 125 mg/t. Dunaj však prináša cennejšie bohatstvo. Žitný ostrov je bohatý na kvalitné podzemné vody, preto cast tohoto prírodného územia vyhlásili za chránenú oblast prirodzenej akumulácie vôd. Prietok Dunaja sa pohybuje od 570 m3/s do 10 254 m3/s. Význam Malého Dunaja Územia, na ktorých sa rozprestiera Dunaj sú významné z hladiska ochrany prírody, polnohospodárstva, priemyslu, rybného hospodárstva a rekreácie. Na svojej dlhej púti do Cierneho mora poskytuje pitnú vodu, elektrickú energiu a príjíma odpadové vody. Z hodín geografie je nám známe, že najúrodnejšie pôdy na území Slovenska sú lužné pôdy ( ciernice ), ktoré sa nachádzajú len v okolí Dunaja a jeho ramien. Malý Dunaj poskytuje lužným lesom a prilahlým pôdam dostatok podzemnej vody, a tým vytvára vhodné podmienky pre existenciu fauny a flóry v tomto prostredí. Humusový horizont má velkost až 1 meter. Je to aj vdaka tomu, že podzemná voda tohotu druhu pôd je už v hlbke 1 metra. Bez vody by život na zemi neexistoval. Sladká voda poskytuje širokú škálu lokalít výskytu pre vodné živocíchy a rastliny. Na zemi je kyslík volne prístupný v atmosfére, zatialco vo vode je koncentrácia rozpusteného kyslíku ovela nižšia. Život živocíchov v rieke zahrna všetky hlavné živocíšne skupiny a všetci clenovia riecneho spolocenstva predstavujú ucelený vzorec potravinových vztahov. Prvé rastliny na Zemi sa vyvinuli vo vode. I dnes sa v nej hmýria mikroskopické rastliny, ktoré sa od svojich dávnych predchodcov velmi nelíšia. Kvitnúce vodné rastliny však mali iný vývoj. Iba málo kvitnúcich rastlín , napríklad zostera, rastie v mori. Neporovnatelne viac druhov žije v jazerách , rybníkoch a riekach. Väcšina z nich je zakorenená na dne, no niektoré sa nezakorenujú a získavajú potrebné látky priamo z vody. Mnohé vodné rastliny casto ani nezbadáme, pretože celý život trávia pod vodou.Také druhy ako lekno, sú ovela nápadnejšie, lebo ich listy plávajú po hladine. Kedže vieme, že lekno rastie len v stojatých vodách, prikladáme vysvetlenie, preco ho spomíname. Napríklad v obci Tomášov bola z Malého Dunaja umelo oddelená cast a tým bolo vytvorené jazierko zvané " Bacorka ", ktoré je však stále jeho súcastou. V Slovenskej republike je velmi populárny rybolov. Vdaka nášmu výskumu sme sa o tom presvedcili sami. V našom okolí sa nachádza rameno Dunaja - Malý Dunaj. Na prieskum sme sa dostatocne obliekli, zobrali si zásoby jedla a sadli si na okraj rieky. O pol hodinu sa tam zjavili prví rybári.Sadli si na zem a cakali na prvý úlovok. Naším prieskumom sme zistili, že najcastejšími úlovkami boli kapre a štuky, podla ústneho podania rybárov sa ich kvalita v poslednom období výrazne zvýšila. Využitie Malého Dunaja sa nevztahuje len na rybolov, ale aj na mnohé vodné športy. Najznámejším je kanoistika a potápanie. Najoptimálnejším obdobím je leto, ked rieka dosahuje najvyššie vodné stavy a prietoky, hoci nepramení v Alpách. Spôsobujú to jej alpské prítoky a možnosti regulácie vodného diela. Znecistenie Malého Dunaja a jeho okolia Znecistenie vody nie je väcšinou viditelné, pretože znecistujúce látky sú rozpustené vo vode. Existujú však urcité výnimky, medzi ktoré patria cistiace a pracie prostriedky, ktoré vytvárajú na vode penu, a dalej oleje a nespracované kanalizacné splašky, ktoré na vode plávajú. Typy znecistujúcich látok Existuje niekolko prírodných znecistujúcich látok. Pôda obsahuje napríklad dusicnany, ktoré sa môžu uvolnovat pocas orania a pocas povrchového stekania vody. V hline je obsiahnutý hliník. Môže sa uvolnit do zdrojov sladkej vody pomocou rôznych chemických reakcií. Ked sa zaplavia zavlažované lúky, môže sa uvolnit horcík, co spôsobuje obrovské škody na rybách. Tieto prírodné a ciastocne prírodné spôsoby uvolnovania znecistujúcich látok sú však nevýznamné v porovnaní so znecistením spôsobeným clovekom. Polnohospodári zavádzajú do životného prostredia, a tým pádom do vody širokú paletu chemikálií. Medzi ne patria herbicidy, insekticidy ( prostriedky na nicenie hmyzu ), fungicidy ( prostriedky proti hubám a plesni ), prostriedky na znicenie roztocov a iné. Polnohospodári rozprašujú na pôdu fosfáty a dusicnany, aby tak podporili rast rastlín, vdaka comu dochádza k uvolnovaniu toxických kvapalín. Dalej sa do pôdy uvolnujú farmaceutické produkty používané v hospodárstve, jako sú antibiotiká, hormóny a prostriedky na potlácanie rozširovania plevelu spolu s dezinfekcnými prostriedkami. Hormonálne preparáty sa do riek dostávajú takisto spolu s odpadovými vodami z domácností, a to i cez cisticku odpadových vôd. Pri cistení vody a pri získavaní pitnej vody existujú chemické postupy, ktoré zanechávajú vo vode urcité stopy. Vedlajším produktom chlórovanej vody je chemická zlúcenina, o ktorej sa vedci domnievajú, že spôsobuje rakovinu. Priemysel je zodpovedný za iné znecistujúce látky, z ktorých najdôležitejšie sú tažké kovy, ako je kadmium, olovo a zinok. Význmaným znecistujúcim cinitelom riek sú v rovnakej miere aj kyslé dažde, spôsobené spalovaním fosilných palív. Znecistujúce látky sa do sladkej vody dostávajú z velkeho množstva rôznych zdrojov bud priamo alebo nepriamo, spravidla cinnostou cloveka. Ide obvykle o nehodu, úmyselné vypustenie odpadu, rozliatie alebo presakovanie. Najväcším potenciálnym zdrojom znecistovania je polnohospodárstvo. Na poliach sa používa nespracovaný hnoj polnohospodárskych zvierat, ktorý sa niekedy dostane do zdrojov sladkej vody. Zvieracie výkaly sú 100- krát silnejšie ako sú spracované kanalizacné splašky, opúštajúce cisticku odpadových vôd a spôsobujú velké ekologické katastrofy, ked sa dostanú do potokov a riek. Znecistenie sladkých vôd zo vzudchu je zvlášt škodlivé. Znecistujúce látky sú dvojakého typu: castice ako je popol, sadza, prach, kvapky kvpalín a) plyny, napríklad oxid siricitý a oxid dusný Všetky tieto znecistujúce látky sú vypustené do životného prostredia priemyslom alebo polnohospodárstvom. Vplyv znecistenia vody a pôdy na živé organizmy v nami skúmanom regióne okolia Malého Dunaja. Vela riek je znecistených odpadovými vodami. K najviac znecisteným riekam v Európe patrí aj Dunaj s jeho ramenami. Nesprávne izolácie základov Slovnaftu spôsobili dlhotrvajúci únik chemikálií do spodných vrstiev pedosféry. To spôsobilo znecistenie zdrojov pitnej vody, devastáciu vodných tokov, zamorenie pôdy, vyhynutie živocíchov ( fauna ) aj rastlín ( flóra ) a toxické pôsobenie na potravinový retazec. V minulosti sa splašky vypúštali bez dôkladného cistenia. Chýbali cisticky odpadových vôd. Preferovali sa žumpy, skládky mocovky z JRD, hospodárske a farmárske dvory. V súcasnosti už väcšina miest a dedín má vlastné cisticky a systém kanalizácie. Napriek tomu sa splašky zo žúmp vypúštajú priamo do Malého Dunaja, coho sme boli ocitými svedkami. Problémom sú tiež " divoké skládky " v priebehu toku rieky. Ludia, ktorí majú pozemky vedla rieky vyhadzujú nepotrebné spotrebice a šrot priamo do rieky a nie na verejné skládky recyklovatelného odpadu. Velkým problémom je takisto vypalovanie brehov Malého Dunaja, co spôsobuje eróziu pôdy, zosuvy, znecistenie a pokles humusovej vrstvy pôdy južného Slovenska. V nedalekej dedine - Malinovo - vyschol kanál, ktorý viedol priamo z ramena tejto rieky. Život rastlinstva a živocíšstva v kanáli bol specatený. Problémom je tiež hnojenie pôdy a prenikanie chemikálií do vody prostredníctvom dažda. Chemikálie prenikajú týmto spôsobom do podzemnej vody. Taká cinnost, ako je umývanie auta v rieke je dnes už úplne bežná a ludmi akceptovaná. Takýmto spôsobom znehodnotená voda spôsobuje mnohé kožné choroby cloveka, nehovoriac o jej dopade na život rýb. Jedným zdrojom znecistenia našej rieky olovom je používanie olovených rybárskych závaží, ktoré rybári pravidelne nechávajú vo vode ako nepotrebné, ked sa im zamotá lanko. Olovo má zhubný úcinok na labute, pokial olovené závažia popri konzumácií vodných rastlín zjedia. Olovo zostane v druhom žalúdku labute, pomaly sa rozpúšta a casom ich zabije. Dochádza k tzv. " zlomenému krku ", ked svaly labute nedokážu uniest váhu jej krku a labut pomaly umiera od hladu. Kadmium je dalším tažkým kovom, ktorý postihuje ryby. Ich konzumáciou môže dôjst k narušeniu zdravia cloveka. Riešenie a nápravy na zlepšenie súcasného stavu. Mrtve ryby v rieke sú celkom urcite znamením znecistenej vody. Existujú ale dômyselnejšie metódy zistovania znecistujúcich látok. Zistuje sa miera udávajúca kolko kyslíka odoberie znecistujúca látka z vody. Z toho je možné odvodit nedostatok kyslíka pre živocíchy, pretože kyslík predstavuje neodmyslitelnú zložku života všetkých zvierat, žijúcich v rieke. Už niekolko rokov sa v jednom nenápadnom domceku snaží zopár nadšencov o šírenie a rozvíjanie myšlienok zlepšenia životného prostredia. Sú to architekti, clenovia obcianského združenia ARTUR. Navrhli dom so " zelenou " strechou. Prvú vrstvu tvoria koberce, na nich fólia a opät vrstva kobercov. Potom vrstva piesku a zeminy a na nej vrstva gázy a starých záclon. Nakoniec je tu zmes piesku, zeminy a humusu. Do tejto zmesi sú vysadené rastliny. Je to velmi praktické. Myslíme si, že je to neobvyklé, ale výhodné riešenie, pretože tieto strechy majú tieto

prednosti:

  • 1. ekologická funkcia ( zlepšenie mikroklímy, zachytávanie daždových zrážok,
produkcia kyslíka, rozšírenie životného priestoru pre hmyz a vtáctvo )

  • 2. estetická funkcia ( prispieva k spríjemneniu prostredia, znižuje hlucnost dopravy a
architektonicky zapadá do nami skúmaného regiónu )

  • 3. ochranná funkcia ( vrstva zelene vytvára ochranu pred extrémnými výkyvmi
pocasia, chráni konštrukciu a izoláciu strechy, a tým pádom šetrí financné náklady ) Keby sa stavali rodinné domy, školy, hypermarkety a pod. s týmito " zelenými " strechami prispelo by to aj k zlepšeniu životného prostredia okolo našej rieky, a zároven by aspon ciastocne vrátili zabranú plochu potrebnej zeleni. Dunajské krajiny a Európska komisia podpísali Konvenciu na ochranu rieky Dunaj v júni

  • 1994. Avšak úcast mimovládnych organizácií v Európe je brzdená nedostatocnou
podporou zo strany sponzorov. Každá z krajín uchádzajúcich sa o vstup do Európskej únie musí prijat enviromentálnu legislatívu EÚ. Legislatíva je užitocným nástrojom pri prevencii znecistenia životného prostredia, avšak tažko sa presadzuje. V dôsledku toho je nová medzinárodná iniciatíva, aby " platil ten, kto znecistuje ". Myslíme si, že je to ideálna teória, ktorá je ale v praxi málo úcinná. Nová legislatíva EÚ požaduje od všetkých clenských štátov vybudovanie špeciálnych spracovatelských závodov pre mestá aj pre priemyslové odpadové vody, aby sa zabránilo dalšiemu znecistovaniu potokov a riek. A aký máme na to názor my? Enviromentálnych problémov je v našom regióne velmi vela. Ci už je to znecistovanie rieky, pôdy, okolitej prírody, nicenie lesov alebo množenie odpadov. Najväcším problémom je však lahostajnost zodpovedných inštitúcií pri dodržovaní smerníc a zákonov o ochrane prírody a napokon nezáuejem a hlavne nevzdelanost jednotlivcov. My sme sa rozhodli preskúmat viaceré z nich, a preto Vám ponúkame jedno z riešení, ktorým sú " zelené " strechy. Takisto by prospelo prostrediu a najmä riekam, keby každý clovek rešpektoval krajinu a nevyhadzoval by odpad ( kovy, šrot, pneumatiky, flaše … ) do rieky, ale aktívne by ich odniesol do zberní, neumýval by v nej autá, nevypúštal chemikálie, splašky a pod. Kvalita riek by sa zlepšila plošným zriadovaním cisticiek odpadových vôd pre výrobné závody ale aj pre jednotlivé domácnosti. Nemalo by sa používat také velké množstvo chemikálií na hnojenie, ako v súcasnosti. Mali by sa skôr využívat prírodné zdroje na hnojenie. Nemalo by sa plytvat vodou, pretože podla odhadov v roku 2020 bude na Zemi okolo 10 miliárd ludí a 44 % bude trpiet jej nedostatkom. Región Podunajska zaberá priestor od bývalého rímskeho tábora Carnuntum na území Rakúska a tiahne sa po pravom a lavom brehu Dunaja južným Slovenskom až po Visegrád v Madarsku. Chceme tým poukázat aj na tesnú väzbu týchto troch území a predstavit ich ako turisticky zaujímavý región. Z tohoto pohladu vidíme prínos revitalizácie najmä v priaznivom pôsobení na zdravý životný štýl, možnosti nadviazania nadnárodných kontaktov a napokon zdravie cloveka, ktoré má nevycíslitelnú hodnotu. Preto vidíme další krok riešenia v spolocnej medzinárodnej komunikácii, vytýcení a zmapovaní problému aj na úrovni Európskej únie. Naším prínosom by bolo organizovanie podujatí o enviromentálnych problémoch Podunajska s medzinárodnou úcastou a lokálnou prezentáciou situácie v teréne. Mohli by sme vytýcit cyklistické trasy, doplnit kartografické bilboardy v strategických geografických kótach a postupne budovat náucno-turistické chodníky. Do popredia sa dostáva aj možnost vytvárania družobných miest a obcí, napr. Tomášov - Kitsee. Záver Záverom chceme dodat, že informovanost a osveta o enviromentálnej výchove sú dôležitými súcastami celého systému riešení revitalizácie prírody v okolí Malého Dunaja. Bez kvalitne servírovaných informácií nie je možné zmenit skostnatelé predsudky ludí, ktorí si hrozbu ekologickej katastrofy v budúcnosti nevedia vôbec uvedomit. Je to nielen naša vôla, ale aj povinnost cloveka ako najmúdrejšieho živého tvora vytvorit predpoklady na reálne prežitie aj pre faunu a flóru vo svojom okolí. Zoznam použitej literatúry

  • 1. Slovensko-rakúsko-madarské Podunajsko, vydavatelstvo DAJAMA, Bratislava, Peter
Augustini a Daniel Kollár a kolektív, r. 2000 - kniha vyšla s podporou EÚ z programu Phare CBC

  • 2. casopis Línia pre pekné bývanie, císlo 3, rok 2002, str. 64

3. Svet poznania, vydavatelstvo Marshall Cavendish

4. Internet - www.changenet.sk.

_____________ _________

Zaujmav linky k refertu: