Eisriesenwelt: Najväcšia ladová jaskyna na svete Vysoko nad mesteckom Werfen je brána do sveta ladu a tmy. Až 42 km dlhý jaskynný systém chodieb, dómov a jaskýn, ležiaci v Tennenskom pohorí v západnej stene Hochkogelu južne od Salzburgu v Rakúsku. Vlastný jaskynný systém je vhlbený do skaly, vnútrajšok systému je vyplnený ladom. K tomuto poetickému pomenovaniu prispela iste bohatá výzdoba ladových veží, stien, ihiel, stlpov, kaskád, ladových kôp vysokých až 25 m a dalších zaujímavých útvarov. Jaskyne vo vápenci vznikli pred vyše 2 miliónmi rokov a ladová výzdoba sa tvorí dodnes. Rozmery tejto najväcšej ladovej jaskyne na svete sú skutocne udivujúce. Chodby, dómy a labyrinty Eisriesenweltu sa vetvia do vzdialenosti viac než 40 km2. Jej predná cast dlhá asi 1 km je pokrytá 30 000 m2 ladu, dosahujúceho miestami hrúbku až 20 metrov. Kde sa nachádza? Tennengebirge- Tennenské pohorie V rakúskych Alpách, na juh od Salzburgu sa vypína vápencový masív Tennenské pohorie. Okrem toho, že po jeho úbocí vedú dve lanovky, nezdá sa nicím výnimocný .A predsa sa v nom skrýva cudesný labyrint vápencových jaskýn, ktorých steny krášli rozprávková ladová výzdoba z jemných cencúlov, v mnohom predstihujúca krasovú výzdobu. Je to asi 60 km2 velké plošinové krasové pohorie bohaté na jaskyne. Je oddelené od pohoria Hagen riekou Salzach- najdlhším prítokom Inn. Pozostáva predovšetkým zo škridlicového vápenca. Od roku 1982 je chránenou prírodnou rezerváciou . Známym sa stalo práve vdaka ladovej jaskyni, tzv. Eisriesenwelt-„Svet ladových obrov“. Najvyšším vrchom je Raucheck- 2430 m n.m. Sú tu rôznorodé nadzemné a podzemné krasové útvary (doliny, jaskyne..) ,na druhy bohatá alpská flóra (encián, orchidea...) a fauna (motýle, vretenice, salamandry alpské, vela druhov vtákov..)- a tie tvoria toto pohorie jedinecným a originálnym na celom svete. Právne zvláštnosti: zakázané sú pristátia lietadla mimo letiska pre turistické úcely. Ako sa tam dostaneme? Eisriesenwelt je dosiahnutelný cez Salzachtelskú hradskú cestu, dialnicu A10 alebo vlakom do stanice Werfen. Z trhoviska vo Werfene približne 40 km južne od Salzburgu, vedie 5 km dlhá asfaltová príjazdová cesta ( bez poplatku) k parkovisku. Horská cesta má maximálne stúpanie do 21 % a bola v posledných rokoch podstatne zrenovovaná. Je prejazdná pre osobné autá bez výnimky obojsmerne. Dokonca už nie je problém ani s príjazdom autobusov (ak nepresahujú dlžku 14 metrov). Pre neskúsených horských vodicov je k dispozícii pravidelná autobusová doprava z Werfenu (samozrejme za poplatok). Z parkoviska sa dá dostat nenárocnou turistickou cestou za 20 minút k stanici lanovej dráhy vo výške 1 076 m n.m., kde sa nachádza malá oddychová chata. Lanovkou sa prekoná cca 500 metrové prevýšenie a ocitnete sa pri horskom hostinci „Dr. Oedl Haus“ . Odtial je už viditelný jaskynný portál- vchod, ku ktorému sa dá peši dostat za 20 minút. História tohto labyrintu jaskýn, prví prieskumníci Ešte koncom 19. storocia bol vstup do jaskyne na neprístupnom a strmom horskom úbocí Hochkogelu známy snád len tunajším lovcom a pytliakom. K pomerne neskorému objaveniu jaskyne nesporne prispelo aj to, že velký vstupný otvor do jaskyne v nadmorskej výške 1641 m nie je z údolia vidiet. Až v roku 1879 salzburský prírodovedec Anton von Posselt-Czorich prenikol asi 200 m hlboko do temnoty jaskyne. Hoci o svojom objave podrobne napísal do casopisu vtedajšieho Alpského spolku, nevenoval jaskyni nikto pozornost a upadla do zabudnutia. Až zaciatkom 20.storocia zakladatel salcburského jaskyniarstva Alexander von Mörk spoznal význam von Posseltovho objavu. Prvá skutocná expedícia do jaskyne v roku 1913 prekonala vo vlastnorucne vyrobených potápacských oblekoch podzemné jazero Sturmsee za prednou zaladnenou castou jaskyne a otvorila tak cestu k preskúmaniu celého 40 km dlhého jaskynného labyrintu. Preco je jaskyna plná ladu? Ako je možné, že sa práve v tejto jaskyni vytvorila silná vrstva ladu, zatialco v iných jaskyniach je síce chladno, ale lad v nich nie je? Je to vdaka polohe vo vhodnej klimatickej a výškovej zóne. Pokial sa jaskyna nachádza vo výške 1400 až 2000 metrov n.m. a vdaka prúdeniu vzduchu v jaskyni v zime trochu mrzne a v lete naopak, sú podmienky pre jej trvalé zaladnenie priam ideálne. V jaskyni k vytváraniu bizarných a v priebehu casu sa meniacich ladových útvarov prispieva aj prúdenie chladného vzduchu. Vo vysokých jaskynných komínoch a úzkych priechodoch medzi jednotlivými chodbami obcas pocut kvílivú meluzínu. Tajomné skucanie vetra kdesi v neznámych útrobách skál naznacuje, že 40 kilometrov objavených chodieb má svoje pokracovanie. V lete je do systému jaskyne nasávaný vzduch otvormi na vrchole pohoria, prúdi jaskynou, ochladí sa v nej a fúka von vchodom, ktorý je najnižším bodom jaskyne. V zime naopak stúpa vzduch z jaskyne, kde je relatívne teplejšie než vonku, jej hornými otvormi von. Tento cyklus je oproti striedaniu rocných období trochu oneskorený, a preto je v jaskyni najchladnejšie na jar. Voda po tisícrocia preniká pórovitým vápencom najmä pri výdatných jarných daždoch a topení snehu. Kedže v podzemí zostáva stále chladný vzduch a jeho teplota nikdy nevystúpi nad bod mrazu , voda sa neodparuje, ale mrzne v najrôznejších, casto fantastických tvaroch. Najspodnejšia cast jaskynného systému je vdaka tomuto efektu zároven najchladnejšia, a preto sa práve tu vytvorila asi jeden kilometer dlhá súvislá ladová vrstva. Zaciatky turizmu Ako postupoval v 20. rokoch výskum celého jaskynného systému, rástol aj jeho význam pre turistický ruch. Samotný prístup k jaskyni je nemenej obtiažny než putovanie jej najatraktívnejšou a pomerne dobre prístupnou zaladnenou castou, a tak sa zacala zároven s budovaním prvých chodníkov vnútri jaskyne stavat aj poriadna pešia cesta. V tej dobe na nedalekej skale zvanej Achselkopf vznikol tiež turistický útulok, dodnes známy ako Dr.-Friedrich-Oedl-Haus. Viac než 25 rokov bol prístup k jaskyni z údolia rieky Salzach možný len peši. V rokoch 1952 až 1954 bola v dolnej casti cesty k jaskyni vybudovaná jednosmerná uzucká cesta ,spociatku len so štrkovým povrchom. Asfaltového povrchu sa dockala až v roku 1964 a náležité úpravy a rozšírenie pre obojsmerný prechod automobilov a vybudovanie parkoviska pre 300 osobných áut až v roku 1974. Najstrmšia lanovka v Rakúsku Nápad vybudovat osobnú visutú lanovku z údolia Salzachu k jaskyniam spadá už od doby pociatku sprístupnenia jaskyne. Medzivojnová hospodárska kríza a s nou aj stagnácia turistického ruchu však plány na nárocnú investíciu prekazili. Myšlienka ožila znovu až zaciatkom 50. rokov.Správca a prevádzkovatel jaskyne spolocnost Eisriesenwelt G.m.b.H. sa rozhodla postavit lanovku v najobtiažnejšom úseku medzi Wimmerovou chatou a Dr. Oedl-Hausom. Dve pôvodne len 6 miestne kabínky tu na trati dlhej len 720 m prekonávali 510 m výškového rozdielu. Prepravná kapacita lanovky bola 120 cestujúcich za hodinu. V najstrmšom mieste dosahuje lanovka sklon 120 promile. Dodnes je to osobná visutá lanovka s najväcším sklonom trati v Rakúsku. Len vo Švaciarsku by sme našli ešte strmšiu dráhu medzi Stechelbergom a Mürrenom so sklonom 169 promile. Lanovku Eisriesenwelt vtedy postavila viedenská firma Simmering-Graz-Pauker AG v spolupráci s nemeckou firmou Pohling. V rokoch 1977/78 bola lanovka celkovo modernizovaná a vybavená väcšími kabínami pre 15 osôb. Hodinová prepravná kapacita sa tak zvýšila na 250 cestujúcich v každom smere, co je v náväznosti na možnosti prehliadky jaskyne optimálny pocet. Návštevníka asi napadne, preco nebola postavená lanovka priamo z údolia Salzachu širokou skalnou úžlabinou rovno do miesta ležiaceho na vrstevnici asi 100 m od vchodu do jaskyne. Z hladiska techniky lanových dráh sa táto výhodná trasa ku stavbe lanovky priam ponúka. Odpadla by tým nutnost budovat vozovku niekam do polovice cesty k jaskyni a potrebné parkovisko pre osobné autá sa mohlo namiesto v prudkom svahu zriadit jednoducho na rovine dole v údolí. Súkromná spolocnost Eisriesenwelt G.m.b.H. však mohla hlavne v povojnových rokoch investovat len tolko, kolko sa z hladiska návratnosti financií formou vstupného do jaskyní zdalo ako reálne. Stavbu dlhšej a tým aj podstatne drahšej lanovky s väcšími stanicami, kabínami a so silnejším pohonom by spolocnost nebola schopná financne zvládnut. Prehliadka jaskyne ako pred 75 rokmi Ludí, zvyknutých na krasovú výzdobu jaskyne, obrovské bizarné ladové útvary a neprítomnost „klasických“ krasových útvarov trochu prekvapia. Dalšou zvláštnostou je, že v jaskyni nie je dodnes nainštalované elektrické osvetlenie. Preto každý druhý návštevník pri vchode obdrží karbidovú lampu, ktorá skoro všetkým po otvorení vstupnej brány do jaskyne prievanom vzápätí zhasne. Ochotný sprievodca vám ju samozrejme zapáli znovu. Zvlášt zaujímavé miesta potom pocas svojho výkladu osvetluje horiacim horcíkovým drôtom , v ktorého intenzívnom lesknúcom sa svetle vyniká modrastý tón ladovej výzdoby na pozadí docervena, dooranžova a dožlta sfarbených stien jaskyne. So zavedením elektrického osvetlenia sa nepocíta ani dnes. Jednak preto, aby elektrické vedenie, reflektory a predovšetkým svetlom spôsobený rast zelených rias nenarušovali vzhlad ladovej výzdoby, ale predovšetkým preto, aby návštevníci neboli ochudobnení o zážitky podobné tým, ktoré v iných sprístupnených jaskyniach mali len ich objavitelia. Vstup do jaskyne Už zdaleka vidno mohutný jaskynný vstupný portál 20 metrov široký a 18 metrov vysoký. Celkový jaskynný systém sa rozprestiera na ploche približne 42 km2,z coho je však len 1 štvorcový kilometer pokrytý ladom. Tento úsek zodpovedá aj verejnosti sprístupnenej casti prehliadky. Vo vnútri jaskyne vládne pocas letných mesiacov priemerná teplota okolo 0°C,preco sa odporúca použit pocas asi hodinovej prehliadky teplé oblecenie. Posseltova sien Priamo za vchodom do jaskyne prekvapí klzký, hladký ladový povrch. Jaskynné steny ukazujú ladové kaskády každej velkosti.Po prekonaní prvej prekážky na konci vstupnej jaskyne sa otvára carovná ladová ríša rozprávkových obrov zo severských ság. Ukáže sa obrovská ,150 metrov dlhá a 40 metrov široká Posseltova sien. Posseltova veža Popri Posseltovej veži – velký ladový stalagmit v strede Posseltovej siene- sa clovek ocitne na schodisku, ktoré je ladovcovým podkladom zakotvené v skale a vedie k Posseltovmu krížu, ktorý je oznacovaný za obratné miesto objavitela Antona Posselta. Velká ladová bariéra Velký násyp,od 20 do 25 metrov vysoký, najúžasnejší bod prehliadky.Nad touto bariérou vedie jaskyna uzuckým priechodom do Hymirovej siene. Predstavuje zónu najintenzívnejšieho rastu ladu v Eisriesenwelte a je takmer úplne vyplnená ladom. Hymirova sien Najobjemnejší a najmohutnejší útvar jaskyne, hrad Hymir , sa s rozsahom 40 m vyvyšuje v strede siene. Bezprostredne po Hymirovej sieni nasleduje Niflheim, na ktorého východnej stene sa nachádza ladový organ iskriaci smaragdovou zelenou, nazvaný tiež závoj Friggas. Po stenách sa valia vodopády ladu a z podlahy vyrastajú ladové stlpy podobné kyjakom.Na strope možno pozorovat velmi pekné ladové kryštály niekedy dosahujúce výšku aj 10 metrov. Pocas letných mesiacov sa spätne vyvíjajú. Dóm Alexandra-von-Mörka Po krátkej pešej chôdzi sa návštevník ocitne v dóme Alexandra-von-Mörka. Tento objavitel dal jaskyniam romantický názov. Pripomínali mu tajuplný svet starých ság, a preto ich pomenoval Eisriesenwelt- Svet ladových obrov. Tento ladový svet zostal navždy aj jeho svetom. Pri jednom z neskorších prieskumov zahynul a v severozápadnej casti najkrajšieho dómu, ktorý nesie jeho meno ,je uložená urna s jeho popolom, ako si sám pred smrtou želal. Dóm patrí so svojimi rozmermi 60 metrov dlžka, 30 metrov šírka a 35 metrov výška k najväcším miestnostiam jaskynného systému. Pozoruhodný je Mörkov ladovec- 8 metrov vysoký ladový múr, pri ktorom sú zretelne viditelné vrstvy námrazy. Ladový palác Pár krokmi sa návštevník ocitne v najvzdialenejšej casti prehliadky- ladovom paláci. Ten sa nachádza zhruba 1 km vo vnútri hory a 400 m pod zemským povrchom. Palác je poslednou sienou väcšieho súvislého zaladneného povrchu. Prehliadka sa tu obráti a za hodinu sa ocitnete spod zeme opät na dennom svetle. Pred návštevou zopár informácií
- otváracia doba- prevádzka jaskyne a lanovej dráhy je od 30. apríla do 26. októbra
- je zakázané vstupovat do jaskyne bez kompetentných sprievodcov ,nakolko
- samozrejme v okolí jaskynného systému sa návštevníkom priam núkajú lákavé