Egypt v kocke
ZÁKLADNÉ ÚDAJE:
Oficiálny názov (Slovenský): Arabská republika Egypt Oficiálny názov (originálny): Gumhúríjat Misr al-´Arabíja, Džumhúrija al-Misríja al-´Arabíja Štátne zriadenie: republika Kontinent: Afrika, Ázia Clenstvo v mezinár. organizáciách: OSN, OAJ, Arabská liga Hlavné mesto (pocet obyvatelov): Al Quahirah (Cairo) [Káhira] (15 mil. agl.) Rozloha (poradie vo svete): 1 001 449 km2 (29.) Pocet obyvatelov (poradie): 60 765 000 (17.) Hustota obyvatelstva: 60,5 obyv./km2 Úradné, resp. užívané jazyky: arabština (úr. j.), anglictina, francúština, berberština, nubijština, bedzaština Mena: egyptská libra (ginía = 100 piastrov) Susedia: Sudán, Líbya, Izrael Administratívne usporiadanie: 26 gubernií Národnostné zloženie: 98 % Arabi Priemerná dlžka života: 68 rokov Náboženstvo: Islam /94%/, krestanstvo /6%/ Prezident: Mohammad Hosni Mubarak Klíma: Podnebie Egypta je s výnimkou pobrežia Stredozemného mora horúce a suché. Smerom k vnútrozemiu má klíma stále výraznejšie kontinentálne rysy – Horúce letá a pomerne chladné zimy. Letné maximá dosahujú v priemere okolo 35 stupnov Celsia, zimné minimá klesajú na 8 stupnov Celsia. V púštiach sú teplotné výkyvy este extrémnejšie. Zrážky ubúdajú od západu k východu a od severu k juhu a to od 260 do 30 mm za rok. Pre Egypt sú príznacné predovšetkým pravidelné a silné vetry. Reliéf: Pomerne nížinatý. Aj napriek znacnej rozlohe Egypta, polnohospodárska pôda tvorí len 3%, zvyšok tvoria púšte. Níl oddeluje Líbyjskú púšt /na východe/ a Arabské a Núbijskú púšt /na západe/. Najvyšší bod je Mount Catherine /2629 m n. m./ Najnižší bod je Guattara Depression / -133 m n. n. /. Líbyjská púšt - je súcastou Sahary. Je to plošina pokrytá pieskom a kamenmi s hlbokými zníženinami, v ktorých ležia slané jazerá, ale tiež niekolko oáz (Baharija, Dachla, Farafra, al-Charga a Siwa). Najväcšou púštou je Katarská priepast (- 133m) pod úrovnou nedalekého Stredozemného mora. Arabska poust - je v podstate skalnatý hornatý hreben, ktorý sa tiahne medzi Nílom a Cerveným morom. Je to vyprahlé neúrodné územie takmer bez vegetáce. Obývané sú len niektoré zátoky Cerveného mora, ich obyvatelia sa živia lovom rýb, koralov a tiež rozvíjajúcou sa turistikou. Na skalnatom pobreží sú dva väcšie prístavy – Bur Safadza a Hurghada. V miestach, kde Suezský záliv prechádza v umelý prieplav, leží významný prístav Suez. Núbijská púšt - Od juhu zo Sudánu zasahuje k Asuánskej priehrade, je tiež súcastou Sahary. Vodstvo: Níl, najdlhšia rieka sveta (6 695 km) dáva Egyptu vodu a s nou život. Grécky historik Herodotos už pred 2 500 rokmi nazval Egypt „darom Nilu“. Bez jeho vody by nemohol existovat ani staroveký, ani súcastný Egypt. Níl preteká Egyptom od juhu k severu v dlžke viac než 1 000 km. Hydrografické pomery na dolnom toku Nílu sa však znacne zmenili po výstavbe Asuánskej priehrady, dokoncené v roku 1970. Za nou vzniklo jedno z najrozsiahlejších vodných jazier na svete, ktoré umožnuje zavlažovanie velkých púštnych oblastí. Obyvatelia už nie sú ohrozovaní povodnami, ale ich polia nedostávajú živiny.No napriek týmto problémom zostávajú široké brehy Nílu zelenou záhradou, kde sa pestuje obilie, zelenina, bavlník, cukrová trstina a chovajú domáce zvieratáa – kravy, ovce, kozy i tavy, dodnes spolahlivé nosice nákladov po púštnych cestách. Na pobreží Stredozemného mora pri ústí ramena Nílu i umelých kanálov, leží niekolko významných prístavov, najvýznamnejšími z nich sú starobylá Alexandria a Bur Said pri vyústení Suezského prieplavu. Nerastné suroviny: ropa, žel. ruda, fosfáty, zemný plyn Hlavné hospodárske odvetvie: zpracovanie ropy, výroba cementu a hnojív, hutníctvo, potravinársky a textilný priemysel Vývoz: bavlna, ropa, textil,kovové rudy Polnohospodárstvo: kukurica, pšenica, cukrová trstina, palma datlová, bavlník Turistický ruch - Kultúrne pamiatky: pyramídy v Gíze a Sfinga, chrám v Luxore, obelisky v Karnake a Cesuánii, Memmonove kolosy, chrám královnej Hatšepsut, Údolie kralov, Údolie královien, Tutanchamonova hrobka, Sakkara Gíza: Cheopsova pyramída je vraj umiestnená presne v centre sveta, presnejšie 1/3 vzdialenosti rovníka od pólu. Je to najväcšia dodnes stojaca pyramída a na dlhé tisícrocia bola najväcším dielom ludských rúk vôbec. Do roku 1880 bola najvyššou stavbou na svete, potom ju prekonali veža Dómu v Kolíne nad Rýnom a v roku 1889 Eiffelova veža. Pôvodne bola obložená doskami z leštenej žuly, ktorá bola neskôr bohužial použitá na stavbu tureckej mešity. Pyramídu stihol v podstate rovnaký osud, ako všetky ostatné velké stavby: celé storocia slúžila ako zdroj stavebného materiálu pre záujemcov z celého okolia. Nevie sa, kto, naco a kedy ju postavil. Popisuje ju Herodotos v diele Dejiny. Ako prvý sem vstúpil syn hrdinu z Rozprávok tisíc a jednej noci. Vchod urobili v 9. storocí z ohna, octu a baranom ho prerazili. Skutocný vchod sa nachádza vo výške 16,5 m. Koncom 18. storocia tu bol aj Napoleon Bonaparte. Autorom pyramídy má byt oficiálne faraón Chufrea (po grécky Cheops), ktorý ju dal postavit okolo r. 2500 p.n.l. na skalnatom podloží, zarovnanom do roviny. Pyramída už klesla od jej postavenia približne o 10 m. Každá strana je presne orientovaná na jednu zo svetových strán. Pôdorys pyramídy je štvorec. Celá stavba má asi dva milióny kamenov. V pyramíde na konci dlhej galérie boli dve miestnosti, Králova komora a Královnina komora, kde ležal len prázdny sarkofág. Králova komora je umiestnená v strede pyramídy, prístup je cez Velkú galériu a chodbu. Sarkofág je vyrobený z cervenej žuly, aj steny vnútri Královej komory. Jadro Cheopsovej pyramídy tvoria vápencové kvádre, pricom jeden váži tri tony, žulové bloky v Královej komore majú hmotnost 70 ton a boli dopravené do výšky 70 m. Vnútri je piesok, ktorý zabezpecuje proti zemetraseniu, ktoré obcas postihnú túto oblast. Celú pyramídu tvorilo 210 vrstiev, každá o hrúbke 1,5 m. Celá bola obložená jemným bielym vápencom. Základnu tvorí štvorec so stranou 230,38 m, výška pyramídy klesla z 146,5 na 137 m. Celú ju tvorí obrovská siet nadzemných a podzemných chodieb a komôr. Za zázrak sa považuje Velká galéria, obrovské žulové preklady v nej, kladené proti sebe, je to 8,5 m vysoká, 48 m dlhá chodba, ku stropu sa zužuje, vrstvy sú kladené v urcitom uhle. Priechod je vysoký 1,12 m, po 1 m sa zdvihne na 3,5 m a a po dalších 3 m si musíte drepnút, opät strop a podrep. Králova komora je vo výške 43 m a je vysoká 5,8 m, má pät vrstiev žulových blokov, hore je cervená asuánska žula. Pri západnej stene je sarkofág zo žuly 2,2 m x 1,04 m x 0,9 m, z ktorého sa nenašlo ani veko, je navyše odštrbený. Malé šachty na stenách 20 x 20 cm slúžili bud na vetranie alebo tadial vychádzala duša faraóna. Sú orientované presne podla polohy hviezd. Královnina komora je podobná. Sú v nej chodby a šachty v hlbke 35 m pod zemou, dole je aj Pohrebná podzemná sien. Blízko pyramídy sú jamy a v nich sú pohrebné lode. Okolo je ohrada, v blízkosti pyramídy zádušný chrám a malé pyramídy manželiek plus ich zádušné chrámy. Druhou najvyššou pyramídou v komplexe je Rachefova (Chefrénova) pyramída, vysoká 136,3 m, tvorí ju vápenec, žula, dnu vedú dve cesty, jedna podzemná a jedna zhora, spájajú sa a vedú do pohrebnej komory. Sarkofág je z ciernej žuly, má vraj aj veko. Ani múmia, ani poklady sa nenašli. V okolí pyramídy boli tiež pohrebné lode. Monumentálna cesta, dláždená kamenmi, spájala Chefrénov zádušný chrám s chrámom na brehu Nílu. Odtial vychádzal pohrebný sprievod s faraónovou múmiou. Najmenšia je Menkauerova pyramída, opät z vápenca z blízkych lomov a cervenej žuly. Našla sa drevená rakva s nápisom M. a kosti až z doby krestanskej. V pohrebnej komore našli bazaltový sarkofág, ktorý pri prevoze do Británie spadol do mora. Pohrebné lode, cintorín blízkych ani zádušný chrám tu neboli. Jedným z dôležitých historických stavieb je Sfinga, o ktorej sa nevie, kto, kedy presne a za akým úcelom ju postavil. Prvé zmienky o nej sú vraj už z r. 8000 p.n.l., pretože sa o nej písalo v diele z tohoto obdobia. Najrozšírenejší je názor, že pochádzala z obdobia stavitelov pyramíd 4. dynastie, asi 2500 rokov p.n.l. Podla niektorých domnienok ju vytesali do podoby faraóna Rachefa (Chefréna), aby strážila jeho hrobku. Stále ju po urcitom case zasype piesok a je poškodená piesocnými búrkami. Vytesaná je do jedného skalného bloku - výnimkou sú laby a zadok. Orientovaná je zo západu na východ, oci sa dívajú na východ. Je to vlastne 73,5 m dlhý a 20 m vysoký lev (podla názoru iných vedcov) so záhadnou tvárou, na hlave má klasickú pokrývku hlavy faraónov - nemes - a na cele ureus (královská kobra). Natierali ju cervenou farbou. Pred sfingou medzi labami stála socha vykroceného panovníka aj chrám. Napoleonovi vojaci sfinge v roku 1798 odstrelili nos, ked ju použili ako terc. V jej blízkosti sa nachádza zádušný chrám Rachefov. Luxor: osvetlovalo Luxorský chrám. Chrám bol postavený v roku 1350 p.n.l. a retazec sfíng vraj pôvodne spájal s retazcom v Karnaku. Chrám bol dielom viacerých farónov a jeho stavba do konecnej podoby trvala asi 200 rokov. Je zasvätený bohu Amonovi a do chrámu se vstupuje jedným z najpôsobivejších vchodov v Egypte. Amonov chrám v Luxore sa nachádza len niekolko metrov od brehu Nílu. Pokyn k jeho výstavbe dal Amenhothep III. Vybral miesto na juhu od staršieho chrámu boha Amona. Nový chrám mal slúžit bohovi Amonovi, jeho žene Mut a synovi Chonsevovi. Obrovský Amonov chrám v Luxore sa dalej staval ešte za vlády nástupcov Amenhothepa III. Tutanchamona, Ramssesa II. a Nechtebofa. Posledné dostavby nesú dáta z obdobia nadvlády Alexandra Velkého a Rimanov. Nakoniec moslimovia postavili na jednom z chrámových nádvorí mešitu Abu el Haggag. Pylón byl vyzdobený motívom bitky pri Kadese, kde vojská faraóna Ramesse II. "remízovali" s chetitskou armádou. Napriek nerozhodnému výsledku bitky bol tento záver dôležitý, pretože dve velmoci vtedy uzavreli mierovú zmluvu a mohli sa venovat lepším cinnostiam - napríklad stavbe chrámu. Pred pylónom stojí niekolko obrích sôch Ramssesa II. a jeden z dvoch obeliskov z cervenej žuly. Druhý je od roku 1883 v Paríži. Chrám má dve nádvoria spojené úzkou a bohato zdobenou kolonádou. Vnutri je sien, ktorej steny rozpravajú príbeh zrodenia Amenhotepa III. Dalšia cast chrámu slúžila od roku 300 n.l. ako svätyna rímskych cisárov a o tisíc rokov neskôr bola na nádvorí Ramesse II. postavená mešita, v ktorej sa moslimskí veriaci dodnes modlia. Chrám bol scasti zaviaty pieskom a ciastocne poskytoval prístrešie dedincanom. V roku 1990 pri bežných statických skúškach boli objavené unikátne sochy, ktoré dnes môžeme obdivovat v múzeu v Luxore. Chrám v Luxore bol úplne zasypaný, a tak sa zachoval v pomerne dobrom stave. Jeho vyslobodenie z piesku trvalo 2 roky. Súcastou chrámových komplexov boli královské paláce. Nezachovalo se však z nich vôbec nic, pretože na rozdiel od kamenných budov chrámu, boli stavané z dreva. Amonov chrám v Luxore patrí k najväcším v krajine. Amon bol najskôr patrónom Vesétu, neskôr sa stal jedným z najvýznamnejších bohov celej ríše. Chrám královnej Hatšepsut: Tvoria ho tri terasy vybudované v kopci s rampou vpredu, ktorá ich spája. Boli tam malby na stenách a pekné sochy. Chrám sa používal na mumifikáciu a nachádza sa v dedine Dejr al-Bahrí v skalnej zátoke pod skalami hory El-Kurn. Steny chrámu sú bohato zdobené malbami, napr. Lícenie výpravy do zeme Puntu Sudánu, Cyklus zrodenia královny a jej božský pôvod. Pred chrámom bola aleja sfíng a stromy staré 3500 rokov. Za autora chrámu sa pokladá známy architekt Senmut. Chrám objavili v 19. storocí v troskách, pretože ho dal znicit Thutmos III, ktorý likvidoval všetky božstvá okrem svojho a k zniceniu prispelo aj zemetrasenie. Sakkara: Komplex stupnovitých pyramíd bol postavený asi v roku 2800 p.n.l. Džoserovu pyramídu dal postavit Džoser okolo roku 2650 p.n.l. (obdobie 3. dynastie), je to prvá hrobka typu pyramídy a znamenala zlom v egyptskej architektúre. Do tej doby stavali hrobky z tehál, bahna, slamy, rákosia a dreva, tu už však použili vápenec. Džoserova pyramída bola prvá stavba na svete, ktorá vyrástla podla vopred nakreslených plánov. 6-stupnová pyramída teraz meria len 62,5 m. 6 pravouhlých hore plochých masívnych blokov bolo navršených na seba do výšky 62,5 metra. Stavitelom sa stal poradca a architekt faraóna Džosera Imhotep - boh liecitel. Stupnovité pyramídy sú typické pre 3. dynastiu. Celý komplex tvoril rad chrámov, stavieb a bol obohnaný múrom a dookola bol vyhlbený príkop. Do pyramídy sa vraj vchádzalo podzemím a v hlbke 28 m bola žulová pohrebná komora. Z múmie Džosera našli len úlomky kostí, lebky a kusy pokožky. Pod pyramídou je velký labyrint chodieb dlhý 1 km. Pozdlž jedného priecelia hrobky je 11 šácht, ktoré v hlbke 30 m spájali dalšie chodby. Na dne šácht našli alabastrový sarkofág, drevenú rakvu s 8-rocným chlapcom, 40-tisíc kamenných nádob z dioritu, vápenca, alabastra, bridlice. 500 m severozápadne od Džosera je labyrint chodieb so sarkofágmi, kde našli múmie býkov. Egyptania mumifikovali úplne všetko - paviany, orly, sokoly, supy, plameniaky, psy, ryby, hady, krokodíly, žaby, vajcia krokodílov. Našli sa milióny múmií zvierat, ktoré dávali do sarkofágov a do samostatných výklenkov. Z býkov sa väcšinou našli len rohy a spráchnivené kosti. Dodnes sa nevie, co ich viedlo k mumifikácii týchto zvierat. Údolie králov: V celom Údolí králov je 52 královských hrobov, okrem toho ešte 37 hrobov vysokých hodnostárov. Múmie sa už v hrobkách nenachádzajú, výnimkou je múmia Tutanchámona, ktorú museli preniest z Káhirského Egyptského múzea naspät, pretože rýchlo podliehala skaze. Tutanchamonov hrob - Hrob nevýznamného 18-rocného panovníka, ktorý ako jediný bol odkrytý (1922) v pôvodnom stave. Boli tu nájdené obrovské poklady, hrobka obsahovala najviac predmetov (i drahocenností zo zlata a drahokamov). Dnes sú poklady umiestnené v káhirskom múzeu. Faraón Tutanchamon, s najväcšou pravdepodobnostou syn náboženského reformátora Achnatona a jednej z jeho vedlajších manželiek, nemal cas vyniknút ako vládca. Na trón nastúpil ako sedemrocný a zomrel asi na následky zranení hlavy (nevylucuje sa ani vražda) o desat rokov neskôr. Riadením osudu však práve králova predcasná smrt zaistila jeho súcasnú slávu. Jeho hrob v dobe úmrtia ešte nebol dokoncený a preto bol narýchlo pochovaný do malej hrobky, do ktorej bolo nazhromaždené velké množstvo vzácnych predmetov. Pravdepodobne skoro po pohrebe došlo k dvom neúspešným pokusom o vykradnutie hrobky, takže bol hrob znovu zapecatený a tak faraónovi zasa prialo štastie. Zosuv pôdy dokonale zakryl vchod do hrobky. Co nedokázal zosuv pôdy, dokázali ludské ruky stavbou nedalekej hrobky Ramssesa VI. Tým sa na viac ako na 3 200 rokov hrobka stratila svetu. Po niekolkých rokoch hladania britský archeológ Howard Carter v roku 1922 rozlomil pecat. To, co sa objavilo za dverami, predcilo fantáziu aj najvätcších optimistov. Dnes môžeme lutovat, že vtedy ešte neexistovala farebná fotografia, takže všetky dokumenty z otvárania hrobky sú ciernobiele. Pohrebná komora obsahovala štyri velké pozlátené schránky. Posledná z troch rakiev je zhotovená z necelých 1 140 kg cistého zlata. Vystahovanie hrobky trvalo od 27. 12. 1922 až do novembra 1930. Memnonské kolosy: Z bývalého chrámu zostali len 2 sochy Amnehotepa III. vysoké 19,5 m. Chrám dal postavit Amenhotep III. a slúžil ako pohrebný chrám, ktorý strážili pri vonkajšom vchode 2 sochy. Z chrámu zostali už len zvyšky základov. Sochy boli poškodené zemetrasením a spadnuté sochy vydávali zvuky, akoby stenali. Egyptania si mysleli, že hudba prichádza od bohov a ten, kto pocul zvuky, bol v priazni bohov. V roku 199 n.l., ked sochy opravili, prestali vydávat zvuky. Podla Grékov socha reprezentovala ich hrdinu, Memnona, ktorý bránil Tróju a tiahol z Etiópie. Až Gréci nazvali obrovské sochy faraóna Amenhothepa III. Memnonove kolosy. Podla dávneho mýtu ich spájali s menom etiópskeho krála Memnona, syna Aurory. Ten vraj po trójskej vojne cestou domov do Grécka zablúdil až do Egypta. Moderné metódy preukázali, že materiál na kolosy pochádza z lomu v Džebel el-Ahmare pri Káhire. Sochy boli teda prepravované po vode - 700 km proti prúdu Nílu. Asi to bolo jednoduchšie ako preprava po súši z iného lomu iba asi 60 km vzdialeného od Théb (dnešný Luxor).