Egypt Egypt

1. HISTÓRIA

Egyptský štát a egyptská civilizácia patria k najstarším na svete a údolí Nílu je považovaná za jednu z hlavných aktérov svetovej kultúry. Názov Egypt je odvodený od staroegyptského slova Chétkaptah, t. j. Pevnost ducha Ptahova. K hustému zaludneniu dolného toku Nílu došlo prvý krát na konci paleolitu, asi 10 000 rokov pred naším letopoctom, ked celá severná Afrika sa menila na savanu a púšte, iba brehy Nílu poskytovali vhodné podmienky pre trvalé osídlenie. V neolitu, ktorý v Egypte zacína asi v 7. tisícrocí, nastáva prechod k produktívnemu hospodáreniu, i ked je spojená s loveckou cinnostou. V tejto dobe sa zacína pestovat pšenica a proso, chovat dobytok, ovce a osly. Do roku 3700, sú kladené pociatky spracovania kovu, používajú sa kovové nástroje, ktoré umožnili rýchlejší rozvoj hmotnej kultúry, výroby keramiky i výrobe textilu a kovových nádob. Z pôvodných asi 40 malých štátov sa vytvorili dve silné politické centrá, v Dolnom i v Hornom Egypte, ktorá viedla medzi sebou boje. Na konci tohto obdobia sa objavujú i prvé hieroglyfické obrazy. 1.2 Doba dynastická 3100-332 p. n. l. Dejiny starého Egypta sa obvykle delia na niekolko období na 30 dynastií:

  • najstaršia ríša /3100 – 2700/ - zjednotenie Horného a Dolného Egypta, boli položené
základy k jednotnému zavodnovaciemu systému pod štátnu kontrolu a boli vybudované prvé mestá ako politické strediská. V období Najstaršej ríše boli položené základy egyptského náboženského systému, v nom bol vládca /faraón/ považovaný za boha, rovnako z toho sa rozvinul kult rôznych božstiev a vytvorila sa zvláštna trieda knazov, ktorí boli vlastníkmi velkého majetku a vplyvu.

  • stará ríša /2700 – 2250/ III. až IV dynastia, bolo obdobím, v ktorom sídlila
centralizácia a byrokracia štátu. Najväcšieho rozmachu dosahuje stavebná cinnost, kde vznikajú velké a známe pyramídy u Gíze (Snefruova, Cheopsova a Chefrénova). Stavajú sa velké chrámy bohu Ré. Egypt sa stáva významnou mocnostou Predného východu, sú z neho podnikané výpravy do Ázie a Líbie. Za VI. dynastie nastáva úpadok vzrastá moc úradníkov a provincných správcov, ktorí si získavajú od faraóna rôzne výsady. V tejto dobe sa však dostavuje i velký rozvoj výtvarného umenia.

  • Nasledujúca perióda je známa ako prvé prechodné obdobie (VII. až XI. dynastia,
2250 – 1991). Je to obdobie pre ktoré je charakterizované sociálnymi prevratmi, vnútornými zmätkami, rozpadom ríše na jednotlivé provincie. Období Strednej ríše – boli casti Egypta opät zjednotené pod jedinou vládou a k ríši bola pripojená bola i Núbia, bohatá zlatom, slonovinou a ebenovým drevom. Amenhotep I. dovršil reorganizácia štátnej správy, bojoval úspešne s Krétania, podnikol výpravy do Palestíny, upevnil obchodný styk so štátmi ázijského kontinentu. V tomto období dosahuje vrchol i egyptská veda: zachovalo sa mnoho spisov lekárskych, matematických, geometrických, astronomických, zacínajú i pociatky teoretického myslenia. Zdokonaluje sa tiež technika výroby skla, zavodnovacích strojov, výroba cukru a pod. V tomto období vznikajú i velké triedne rozpory, zväcšuje sa pocet neslobodných obyvatelov a otrokov. Krátko pred zánikom XII. Dynastie vypuklo velké postavenie chudobných, k nemu sa pripojili i otroci. Od roku 1786 zacína tzv. druhé prechodné obdobie. Najvýznamnejšie udalosti tejto doby bol vpád ázijských Hyksósov, ktorý sa zmocnili nadvlády nad Dolným Egyptom, zatial co Horný Egypt im platil poplatky. Avšak prešla vláda do rúk jednotlivých provincných správcov. Hyksónská okupácia priniesla do Egypta všeobecné používanie bronzu a rad nových zbraní. Oslobodenie Egypta vyšlo opät z juhu, kedy sa podarilo zjednotit, Egyptania sa naucili ovládat nové zbrane a postupne v tažkých bojoch vyhnali Hyksónov zo zeme. Nová ríša (XVIII. až XX. Dynastia, 1575 – 1087) bolo obdobím významného ekonomického pokroku, použitie bronzu umožnilo další rozvoj výrobných prostriedkov. Niektoré plodiny boli možné obrat dvakrát do roka, bolo zavedený chov koní a používanie kolesových vozidiel pre dopravu. V dobe známych vládcov ako štyroch Amenhotepov, Thutmósa I., královná Hatšepsowet a Tutanchamóna, došlo k úplne obnove ríše a obrane zeme bola prenesená mimo hranice, do Palestíny a Sýrie a do Núbia. Zároven sa rozvíjajú obchodné styky a diplomatická cinnost. V tejto dobe boli postavené velké stavby v Karnaku, Luxoru, Abú Simbelu, kolosálne sochy a mnoho skalných hrobov. Egypt postupne stráca nadvládu v Ázii a s casti i Núbii. Je to však súcasne obdobie velkého rozkvetu krásnej literatúry a vedy /spisy matematické a lekárske, zostavenie prvých hodín, máp hviezdnej oblohy, topografické plány atd./ Období od konca Novej ríše až do obdobia dobytia zeme Alexandrom Velkým sa nazýva neskoršie obdobie. Je to perióda úpadku, rozdelenie zeme, vpádu z cudzincov. Amónovi knazi sa stávajú všemocnými vládcami, chrámy sa osamostatnujú ako hospodárske jednotky. Egypt bol niekolkokrát okupovaný Asýranmi a bol nútený bojovat s núbijskou ríšou Napatov. V 7. storocí sa podarilo založit poslednú samostatnú dynastiu, zbavenú od cudzej nadvlády. Rozvíjajú sa styky s Gréckom a Feníciou. Za faraóna Neka oboplávali Fenícania v egyptských službách Afriku od východu k západu. Význam staroegyptskej civilizácie a kultúry pre svetové dejiny je nesmierny. Z egyptského písma sa vyvinula znacná cast dnes bežne známych grafických systémov. V Egypte boli položené základy niekolkých vedeckých odvetný a technologických postupov. Grécka a rímska civilizácia vdacila za mnohé priame vplyvy z nílskeho údolia a ich prostredníctvom sa niekolko prvkov egyptskej vzdelanosti stali majetkom celého ludstva.

2. HLAVNÉ MESTO: CAIRO

3. PRÍRODNÉ BOHATSTVO

Egypt je zemepisne africkou a národnostne, kultúrne a politicky arabskou zemou Stredného a Blízkeho východu. Egyptské územie leží v severovýchodnej casti Afriky a Sinajským polostrovom zasahuje okrajovo do Ázie. Hranice medzi oboma kontinentmi tvorí Suezský preplav. Egypt leží medzi 24o a 36o východnej dlžky a 22o a 31o severnej šírky. Klimaticky patrí medzi subtropické zeme. Na severu tvorí jeho prirodzenú hranicu Stredozemné more (995 km), na západe susedí Egypt s Líbiou, na juhu zo Sudánom, na východe vytvára najdlhší opät prirodzenú hranicu s Cerveným morom (1941 km), menšia cast východnej hranici pripadá na Akabský záliv a Izrael. Rozloha Egypta je 1 002 000 km2. Však len 36 000 km2 egyptského územia je súvislé osídlených. Asi dve tretiny obyvatelstva sú sústredení v nílskej delte a ostatná tretina v nílskom údolí. Ázijská cast Egypta meria zhruba 56 000 km2. Z hladiska zemepisného

sa Egypt delí na tri základné oblasti:

1. Nílske údolie

2. Arabská púšt

3. Líbyjská púšt

4. PODNEBIE

Podnebie v Egypte je v lete horúco a sucho, mierna zima avšak cím viac sa približujeme k hraniciam tím sú vodné zrážky castejšie.

5. POVRCH A VODSTVO

Egypt má len jednu rieku - Níl, tá je však je najväcšou riekou Afriky ale aj druhou najdlhšou riekou na svete. Okrem toho má velký význam i pre niektoré zberné oblasti ako Tanzánia, Kena, Uganda, Etiópia. Prirodzený prietok sa kolíše medzi 555 m3/sek. a 6435 m3/sek. Budovaním priehrad s nádržami je nílska voda zadržovaná pre suchšie oblasti a zároven sa tím zem chráni pred záplavami. Vysoká Asuánská priehrada zaistuje plnú reguláciu nílskych vôd. Údolie rieky Nílu je velmi úzke - 2 až 15 km. Za hranice jeho zavlažovacieho územia zacína ostrá hranica púšt. 6. NERASTNÉ

BOHATSTVO

Egyptské nerastné bohatstvo nie je velké. Hospodársky význam majú predovšetkým fosfát, železo, mangánová a hliníková ruda, nafta. Menej významným je kaolín, azbest, baryt, sóda, síra, pre stavebníctvo vápno, vynikajúca je žula a pieskovec, porfyr, mramor, alabaster, bazalt, diorit. Sol sa získava z ložísk odparovaním morskej vody. Tradicné klenotníctvo využíva domáci drahý kamen.

7. FAUNA A FLÓRA

Zvieratá a rastlinstvo sa v jednotlivých egyptských oblastiach velmi líšia podla prírodných podmienok. V zavlažovaných oblastiach a tam, kde sú podmienky pre pastvu, prevládajú prevažne hospodárske zvieratstvo a polnohospodárske plodiny. Z hospodársky dôležitých zvierat treba uviest hovädzí dobytok, byvoly, osly, ovce, kozy, sliepky, husi, holuby. Polodivoko žijú blízkosti ludských osídiel macky a psy. Z plodín pestujú hlavne pšenicu, jacmen, ryžu, kukuricu, šošovicu, hrach, bavlnu, lan, cukrovú trstinu, podzemnicu olejnú, sezam, zemiaky, cesnak, hlávkový šalát, olivy, pomarance, baklažán, špenát, papriku, broskyne, hrušky, citróny, mandarínky, jahody, banány a pod. Zelenina a ovocie sú síce na trhu celorocne vo velkom výbere, ale ich vitamínová hodnota a podiel nerastných látok je pomerne malá. Kvety sa v Egypte pestujú pre okrasu i na predaj. Darí sa tu mnohým druhom kvetín, predovšetkým ružám, jásminu, oleandrom, narcisom, karafiátom, fialkám a laliám. V oblastiach hospodársky nevyužitých sa vyskytujú divoko žijúce šakaly, hyeny, líšky, antilopy a gazely, muflóny, kozorožce. Na južnom území krajiny je velký pocet hadov, z plazov sa dalej vyskytujú jaštery, v Níle žijú krokodíly. Z vtákov je charakteristický pelikán, dudok. Je tu i velký pocet drobného spevavého vtáctva. More poskytuje znacné množstvo rýb i vodných živocíchov. Hmyz nemá príliš velmi široké druhové spektrum, je však obtiažne svojím velkým výskytom.

8. OBYVATELSTVO

Pôvodný Egyptania boli hamitského pôvodu, zložený z mnohých kmenov. Kde a odkial Egyptania pochádzajú nie je preukázané. Už vo staroveku dochádzalo k miešaniu s obyvatelstvom iných etnických skupín, iných kontinentov a iných rás, predovšetkým nadvlády Libijcov, Núbijcov a Peržanov, v prítomnosti i vplyvu prítomnosti velkého množstva zajatých otrokov zo susedných krajín. Najvýznamnejšie obdobie prenieslo príchod semitských Arabob z Arabského polostrova. Odhaduje sa, že ich po roku 641 n. l. prišlo v niekolkých vlnách asi 100 000. Arabovia sa s domácim obyvatelstvom rýchlo zmiešali, takže dnes je velmi tažké nájst pôvodného obyvatela. V 19. a 20. storocí sa na pobreží zacali usadzovat opät Gréci a Taliani, v mestách v menšej miere Anglicania a Francúzi. Väcšina Egyptanov sa v súcasnosti sa považuje za Arabov a to vzhladom, jazykom i kultúrou. 9.

NÁBOŽENSTVO

Pôsobením velkého množstva etnických skupín v Egypte je pomerne znacné množstvo náboženstva a cirkvi. Väcšina Egyptanov sú však moslimovia. Z nich zasa väcšina sú sunniti, oznacenie za pravoverného moslima, avšak šíitov je velmi málo, ostatní sa považujú za kacírov, odpadlíkov. Pocet krestanov sa odhaduje na 6 miliónov. Väcšinou patria ku pravoslávnej, katolíckej ci protenstanská. Islam je náboženstvom najrozšírenejším, ale jeho úloha ako rozhodujúci determinant svetového názoru pomerne rýchlo slabne a to i cez niekolko pokusov jeho poderného myslenia.

10. JAZYK

Jediným úradným jazykom je arabština. Väcšina inteligencie ovláda v rôznych stupnoch anglictinu, ktorá je povinným predmetom na výberových školách, technické obory sa prednášajú výhradne anglicky. Staršia generácia spravidla ovláda francúzštinu a dodnes sú v mestách francúzske lýceá, kde absolventi ovládajú francúzštinu. Ostatné jazyky sú málo rozšírené. Arabština je jazykom semitským. V základných rysoch bola arabština determinovaná jazykom koránu. V 8. storocí sa dostalo jej gramatické spracovanie v tejto podobe ju v celej arabskej ríši používali rozšírených stykoch s Európou sa slovná zásoba arabštiny obohacuje o technické výrazy a terminológiu moderných vied. Vedla jedného spisovného jazyka, spolocného všetkým Arabom od Maroka až po Jemen, existujú živé hovorové dialekty, líšiace od miesta k miestu niekde i velmi znacne. Spisovná arabština od hovorenej odlišuje, co sa udržuje umelou starostlivostou, je jazykom, ktorému sa Arabi musia ucit a ich vedomosti sa odlišujú od vzdelania. Spisovnou Arabštianou sú písané knihy všetkých druhov, používajú sa v tlaci, korešpondencii, vyhláškach. Hovorí sa v rozhlase, prednáškach na vysokých školách a všade tam, kde je treba odborná terminológia. V dennom styku sa však bežne nepoužíva, odpúštajú si to aj niektoré rozhlasové stanice, aby im porozumeli i menej vzdelaní poslucháci. 11. MENA Menovou jednotkou je egyptská libra. 12. ZÁSTAVA Zástava sa skladá z 3 farieb: cervenej, bielej, ciernej a v strede sú zlaté orly

13. ÚZEMNÉ CLENENIE

Egypt je rozdelené do 26 govermentov. Geograficky sú rozdelený nasledovne:

1. Horný Egypt

2. Centrálny Egypt

3. Severný horný Egypt

4. Velké Kairo

5. Prieplavová zóna

6. Delta

7. Alexandria a Matrouh

14. EKONOMIKA

V súcasnosti Egypt kladie velký dôraz na plánovanie ekonomiky a sociálneho vývoja. Podla toho je rozdelený na plánovacie obdobie, ktoré sa uskutocnilo po 5rokoch a je rozdelený na 3 casti /1982-1987, 1987-1992, 1992-1997/.

Objektívny plán pre rok 1997:

  • zvýšenie hrubého domáceho produktu
  • zlepšenie produktivity
  • redukovat bilanciu deficitného obchodu
  • skrátit výdavky rozpoctu a rozšírit bázu súkromných majitelov
  • poistit rovnováhu dopytu zásobách
  • zlepšit výkonnost oblasti squat

Ekonomické reformy:

  • pripustit reálny a ideový vzrast pre Egyptské komodity
  • fáza politiky - adaptovat na ekonomiku - liberalizácia a trhových mechanizmus
V krajine dominuje polnohospodárstvo. Za posledné roky nastal nárast pri exporte.

Štátny rozpocet: - bol nasledovný za roky 1997/1998:

Nárast nového rozpoctu z LE 77.5 billionov na LE 83.3 billionov, z coho vyplýva že narástol o 7.5%. Medzi jednotlivé odvetia ako sú školstvo, kultúra služby sa rozdelilo L E 29.8 billion, co bolo o 36% viac ako po minulé roky. Pridalo sa LE 4.6 billionov na medicínu a zdravotníctvo nasledujúcom roku tu nastal poskles o 10%.

15. MEDZINÁRODNÝ OBCHOD A MEDZINÁRODNÁ KOOPERÁCIA

Vývoj bilancie za roky na medzinárodnej úrovni 1991/92-96/97: Celkový výsledok z rokov 1991/92 LE 63 billionov a v roku 96/97 to predstavovalo LE 96.3 billion. Co sa však týka obchodnej bilancie deficit z 1991/92-96/97 bol zo LE 17 billionov na LE 34 billionov pricom to je nárast o LE 17 billionov, v komodite importu z LE 33 billionov na LE 51.3 billionov a v komodite export z LE 16.2 billionov v roku 91/92 na LE 17.33 billionov v roku 96/97. V dopravných službách vzrástol z LE 0.3 billionov na LE 0.7 billionov. Medzinárodné korporácie a spolupráce za roky 1996/1997 Za tieto roky Egypt aktívne spolupracoval na medzinárodnej úrovni so Arabskými štátmi, je vyvinutá úzka spolupráca medzi susednými štátmi. Takisto casto spolupracuje s WTO (the World Trade Organization), ako aj s USA, Európskou úniou, Africkými krajinami ako aj z Áziou.

16. POLNOHOSPODÁRSTVO

Polnohospodárska produkcia : produkcia cukru 13,575,000 ton, zeleniny 15,821,000 ton a ovocia 6,269,000 ton, rýb 400,000 ton. Významná produkcia sa sústreduje predovšetkým pri spracovaní rýb, výskum a vývoj v polnohospodárskej oblasti. 17.

DOPRAVA

Doprava sa predovšetkým sústreduje na more, sú tu vybudované prístavné v Alexandrii, Dekheile, Damiette and Port Saide, v letoviskách dominuje jachting, využívajú sa letiská i cestná doprava. Návštevníci tejto krajiny sa radi povozia po tradicných tavách.