Egypt OFICIÁLNY NÁZOV: Egyptská arabská republika - Gumhúríjat Misr al-Arábija PREZIDENT: Husní Mubarak ŠTÁTNE ZRIADENIE: pluralitná republika prezidentského typu s jednokomorovým zhromaždením GEOGRAFICKÁ POLOHA: Severovýchodná Afrika, Ázia, Sinajský poloostrov ROZLOHA: 997 739 km2 NAJVYŠŠA HORA: Džebek Katherina 2 637 m NAJDLHŠIA RIEKA: 6 690 km, v Egypte asi 1 600 km OBYVATELSTVO: 58 850 000 (1994) HLAVNÉ MESTO: Káhira (Al-Qáhira, Cairo) 7 750 000, aglomerácia s Gízou 18 000 000 DALŠIE VELKÉ MESTÁ: Alexandria/Al-Iskandaríyah 3 600 000 obyvatelov, Gíza/Al-Jizah 2 500 000 obyvatelov, Šubrá el-Chejma 925 000 obyvatelov, Port Said/Búr Said 475 000 obyvatelov, Tanta 450 000 obyvatelov, Mansúra 425 000 obyvatelov ÚRADNÝ JAZYK: arabcina ETNICKÉ ZLOŽENIE: egyptskí Arabi 98,5 %, ostatní 1,5 % ŠTÁTNE NÁBOŽENSTVO: islám NÁBOŽENSKÁ PRÍSLUŠNOST: sunnitskí muslimovia 94 %, krestania 5,9 % MENA: 1 egyptská libra (EGP) = 100 piastrov = 1000 milimov ŠTRUKTÚRA HDP: polnohospodárstvo a rybolov 19,5 %, tažba 3,2 %, priemysel 19,0 %, stavebníctvo 6,0 %, služby 52,3 %
EGYPT
Pred 9000 až 5000 rokmi pred n. l. bola Sahara pokrytá rozsiahlymi plochami luk a lesov s množstvom jazier a riek. Potom, okolo roku 4500 pred n. l. zacala vysychat. Sahara sa zacala menit na púšt. V Egypte žili ludia s tmavou pokožkou, ciernymi vlasmi a zelenými ocami - Egyptania. Boli na svoju krajinu velmi hrdí a vo svojom jazyku ju nazývali Kemet - milovaná (obrábaná) zem. Tento národ bol velmi vzdelaný a už v antike bol považovaný za kolísku ludstva. Zemepisné údaje Poloha Egypt sa rozkladá v severovýchodnej casti Afriky (medzi 22 a 32 stupnom zemepisnej šírky) na Sinajskom polostrove a niekolkých ostrovoch v Golfskom zálive a Cervenom mori. Na severe je ohranicený Stredozemným morom, na východe Cerveným morom a Izraelom (255km), na juhu susedí so Sudánom (1273 km) a na západe so s Líbyou (1150 km). More tvorí hranicu dlhú 2 450 km. Vlastný Egypt je, tak ako sa hovorilo, darom Nílu. Jeho úrodné náplavy umožnili vzniku jednej z najstarších civilizácii a taktiež najväcšej koncentrácií obyvatelov na svete. V niektorých chudobnejších štvrtiach Káhiry sa tiesni na ploche jedného km2 viac než 100 000 ludí. Stavba Suezského prieplavu spojujúceho Stredozemné more s Indickým oceánom, strategickú polohu Egypta výrazne umocnila. Povrch Povrch Egypta je rovinatý, iba na východe má vrchovitý charakter. Väcšinu Egypta tvoria monotónne púštne pustatiny. Napriek tomu môžeme jeho územie rozdelit do štyroch geografických oblastí: Dolina a delta Nílu, ktorú oddeluje Líbyjská púšt na západe od Arabskej púšte na východe a ázijská oblast (Sinajský poloostrov). Pomerne úzka dolina Nílu(1-3 km na juhu a 20-25 km na severe) sa hlboko zarezáva do vyzdvihnutých plošín obidvoch púští, v blízkosti ústia sa rozširuje a tvorí rozsiahlu deltu (približne 24 000 km2) rozprestierajúcu sa na pobreží od Alexandrie na západe po Port Said na východe. Na hornom toku vzniklo výstavbou 111 m vysokej Asuánskej priehrady rozsiahle Násirove jazero, ktoré zaplavilo údolie do vzdialenosti 300 km až na územie Sudánu. Je to hlavné územie osídlenia (98,9 % všetkého obyvatelstva) a polnohospodárskej výroby. Oblast delty sa od staroveku volá Dolný Egypt, oblast doliny Horný Egypt. Líbyjská púšt je pokrytá pieskom, štrkom a kamenmi. Znižuje sa od sudánsko – líbyjských hraníc, kde skalné vrcholky dosahujú takmer 2000 m, zo 700 - 1 000 m n. m. na juhozápade, na 350 až 500 m n. m. v strede a 100 – 250 m n. m. na severe. V depresívnych prepadlinách sú oázy. Najhlbšia je preliacina Kattara (133 m pod hladinou mora. Súbežne s Nílom a Cerveným morom sa tiahne dlhé pohorie tvorené s erudovanými vápencovými a pieskovcovými plošinami a masívmi, pokryté na miernejších západných svahoch Arabskou alebo tiež Východnou púštou. Jeho juhovýchodná cast hraníc so Sudánom je považovaná za výbežok Etiópskej vysociny. Najvyšším bodom je Šajid (2187m n. m.). Najsevernejší výbežok Cerveného mora tvorí Suezský záliv, spojený s Búr Saídom pri Stredozemnom mori 195 km dlhým Suezským prieplavom. Východne od prieplavu leží trojuholníkový Sinajský poloostrov vyplnený prevažne kamenistou vápencovou plošinou, ktorá sa na juhu zdvíha do žulového pohoria s najväcšími vrcholmi Egypta Džebel Katherina a Džebel Sinaj. Severnú cast pokrýva púšt a pozdlž pobrežia sa tiahne úzka nížina. Podnebie Takmer celé územie Egypta leží v suchom subtropickom pásme. Prevažná cast jeho územia má vnútrozemské suché a horúce púštne podnebie. Vplyv Stredozemného mora zasahuje iba deltu vdaka vetrom vanúcim od mora. Rozlišujeme tu dve rocné obdobia. Letné obdobie bez zrážok trvá od mája, kedy teploty dosahujú aj 46°C (v tieni). Zimné obdobie trvá od novembra do apríla. V zimnom období sa teploty pohybujú na severe okolo 20°C a na juhu 30°C. Nastávajú tu tiež aj nocné mrazy. Teplotné rozdiely medzi dnom a nocou sa pohybujú okolo 18°C. V púšti môže nastat teplotný rozdiel až 40°C(pocas dna cez 40°C a v noci okolo 0°C). V Egypte prší v priemere iba 7 dní v roku. Priemerné rocné zrážky sú od 220 mm (Alexandria) a 33 mm na juhu od Káhiry, po 3 mm v oblasti Asuánu. Na púšti prší len raz za niekolko rokov. Na jar vanie vietor Chamsín obycajne od marca do mája s prestávkami 50 dní, ktorý vytrvalo zo Sahary prináša horúci vzduch, prach a púštne búrky. Iba severné pobrežie má miernejšie stredozemné podnebie. Po výstavbe Asuánskej priehrady a zvýšeným výparom sa i v Hornom Egypte môžete stretnút s daždom. Vodstvo Níl V dôsledku nedostatku zrážok, Egyptská arabská republika takmer nemá riecnu siet. Níl je jedinou stálou egyptskou riekou. So svojou dlžkou 6671 km (táto dlžka je pocítaná aj s riekou Kangerou, samotný Níl má potom 5584 km) je najdlhšou riekou na svete (povodie Nílu je 2 881 000 km2). Pramení severovýchodne od jazera Tanganika na území Burundi a preteká cez Burundi, Rwandu, Tanzániu, Ugandu, Sudán a Egypt, kde ústi do Stredozemného mora rozsiahlou deltou s dvoma hlavnými ramenami (rozloha delty je 22 000 km2). Do doby než sa spojí s Modrým Nílom ma tok Nílu niekolko názvov. Ruvyronza, Ruvuvu, Kagera, L.Ekerewe, Victoria Nile, Albert Nile, Bahr al Jabal (Horský Níl), Bahr al Abyad (Biely Níl) a Nahr an Níl. Dvakrát rocne prináša Níl Egyptu záplavy, a to v júni a v októbri, ktoré sú spôsobené zosilnením prítokov Modrého Nílu a Atbary. V tejto dobe prináša na svojich vlnách obrovské množstvo nánosov. Vdaka výstavbe priehrad v Asuáne je však jeho tok silne regulovaný. Prvá Malá Asuánska priehrada bola postavená v roku 1902 a v roku 1971 bola dokoncená druhá Asuánska priehrada Saad el-Ali pri Asuáne. Zachytáva približne 160 mld. m3 vody a tak sa Nílske záplavy dostávajú len do tohto rozlahlého umelého jazera. Priehrada sa tiež nazýva Násirovo more. Níl je tiež hlavnou dopravnou tepnou Egypta. Suezský prieplav - strategická vodná cesta Myslím si, že Suezský prieplav si zaslúži našu pozornost. Tento prieplav slúži hlavne pre plavbu velkých kontajnerových lodí, avšak doprava od izraelského obsadenia Sinaja nedosiahla pôvodnú úroven. Pre najväcšie moderné supertankéry je prieplav nesplavný. Spojenie medzi Stredozemným a Cerveným morom ako prvý navrhol a vyprojektoval francúzsky diplomat a inžinier Ferdinand Marie Vicomte de Lesseps (1805 až 1994). Pri výstavbe prieplavu vo výške morskej hladiny medzi Port Saidom a Suezom bolo využité jazero Timsáh a velké jazero Buhejrat el-Murrat (Horúce jazero). De Lesseps, ktorý na výstavbu kanála v rokoch 1859-1869 osobne dohliadal, vytvoril medzinárodnú spolocnost pod francúzsku kontrolu, ktorá uzavrela s osmanským miestokrálom v Egypte zmluvu o prenájme na 99 rokov. Výstavba prieplavu zacala v roku 1859 a bola ukoncená v roku 1869. Dokoncený prieplav bol 160 km dlhý a menej než 6m hlboký. Od tejto doby bol niekolko krát prehlbený a rozšírený kvôli tomu, aby vyhovoval stále väcším plavidlám. Britská vláda sa neustále usilovala o podiel na správe prieplavu, ktorý krátil o 10 000 km obchodnú cestu do Indie a juhovýchodnej Ázie. V roku 1875 si Anglicania zaistili 44% akcií spolocnosti, ktorá bola vo vlastníctve vicekrála. Medzinárodná zmluva z roku 1888 zaistila prieplavu neutralitu. Európsky zásah v prieplave, ktorý Prezident Násir v roku 1956 znárodnil, bol spôsobený chybným rozhodnutím uzavriet izraelským lodiam záliv Akaba. Dna 29. septembra uskutocnil Izrael za medzinárodných protestov inváziu do Egypta, zatial co britské a francúzske vojská obsadili brehy prieplavu. Coskoro miesto nich nastúpia sily OSN a Izrael sa po zaistení prístupu do zálivu Akaba stiahol. Prieplav tak zostal v Egyptských rukách, ako životne dôležitý zdroj príjmu pre Násirovu ambicióznu politiku. V roku 1967 uzavrel Násir opätovne záliv Akaba. Blesková izraelská odpoved znicila väcšinu egyptských leteckých síl ešte na zemi. Šestdennou vojnou Izrael ovládol tiež Sinajský polostrov a dalšie hranicné oblasti. Prieplav bol uzavretý – v skutocnosti tvoril hranicu medzi frontmi dvoch protivníkov. V roku 1973 izraelské sily odrazili spolocný útok egyptských a sírijských vojsk, ktorým sa podarilo prieplav prekrocit. V roku 1974 došlo ku dohode o odpútaní síl, ale navrátenie Sinaja Egyptu bolo dokoncené až po dohodách v Camp Davide v roku 1981. Neskôr v roku 1975 bol prieplav vycistený od potopených lodí a znovu otvorený. Rozhodujúca škoda však už bola napáchaná. Po ôsmich rokoch bol prieplav pre vela lodí (zvlášt ropných tankerov) neprejazdný a naviac fungovali síce dlhšie, ale bezpecnejšie trasy. Následná vojna medzi Iránom a Irakom (1980-1988) dopravu v nekludnej oblasti opät obmedzila. Napriek tomu egyptská vláda realizuje plány na opätovné prehlbenie prieplavu, umožnujúce prejazd pre tankery až do 3000 BRT (momentálne môžu plávat lode s tonážou 150 000 ton) v nádeji, že tým obnoví jeho bývalú prosperitu. Rastlinstvo, živocíšstvo a pôdy Zvláštnostou Egypta je to, že sa tu nenachádzajú nijaké lesy. Rastlinstvo na púštach je velmi biedne. Najviac porastov sa však vyskytuje v oázach pozdlž Nílu. Sú to hlavne palmové háje a porasty dumy thébskej. Na nížinách rastie tamariška, mimózy, suchomilné trávy a odrody paliny no v doline Nílu sú to len pestované rastliny. (bavlna, obilie, cukrová trstina zelenina a ovocie). Všade nájdeme egyptský „strom života“ – datlovú palmu, ktorá poskytuje rocne 64 – 100 kg sladkých plodov, zo suchých palmových ratolestí a vetví pletú remeselníci rohože, ploty, ohrady a košíky na ovocie. Darí sa tu aj vodným rastlinám ako je rákosie. Ked dnes prechádzame krajinou, vidíme, že jednotlivé parcely na poliach sa zdajú malé. Od pozemkovej reformy G.A.Násira je vlastníctvo pôdy obmedzené na 42 ha. Väcšina usadlostí však hospodári na ploche zriedka väcšej ako je 0,4 ha. V nílskej delte (v bažinách a lagúnach) žijú kanci, líšky, volavky, hyeny, šakaly a množstvo hlodavcov, škorpiónov a hmyzu. Nerastné bohatstvo Hlavným nerastným bohatstvom Egypta je ropa, ktorá sa taží na pobreží Cerveného mora. Známe sú ložiská na západnom pobreží Suezského zálivu, rafinérie ropy sú v Káhire, Alexandrii, Sueze a v Port Saide. Fosfáty sa tažia v Kusejre, Safáge a v Silbáíji, mangán v Abú Zeníme na Sinajskom poloostrove. Z mora sa získava kuchynská sol. Taží sa aj železná ruda pri Asuáne, zemný plyn, azbest, síra, olovo, zinok, mangán, vzácne kovy a málo uhlia. Ropa zo Suezského zálivu a Sinajského polostrova pokrýva okolo polovice egyptského exportu. Hospodárstvo Ekonomika Egypta prežíva tažké casy v súvislosti s klesajúcou americkou pomocou viazanou na vývoj politickej situácie na Blízkom východe, poklesom príjmov z ropy a prevádzky Suezského prieplavu a cestovného ruchu. Táto situácia vedie k dalšiemu zvyšovaniu obrovského zahranicného dlhu. Napriek tomu, Egypt je jednou z najvyspelejších krajín Afriky. Významné postavenie má polnohospodárstvo. Egyptskí farmári a polnohospodárstvo Egyptania pestovali obilniny, ktoré boli základom ich obživy. Zemepisné podmienky významne ovplyvnovali rast a povahu tejto civilizácie. Údolie Nílu má dve podstatné vlastnosti. Na jednej strane je to velmi úrodná pôda, ktorá však musí byt dostatocne zavlažovaná a každorocne zaplavovaná úrodným bahnom z Nílu, na druhej strane je to nevyhnutná ludská práca. Egypt nie je krajina, kde by clovek nemusel pracovat a živil by iba zbieraním plodov. Nie je to ani zem, ktorej obrábanie by pohlcovalo všetku energiu. Táto krajina si vyžaduje prácu ludských rúk a mozgov, zato však dáva mnohonásobný úžitok. Egyptskí farmári delili rok na tri obdobia: cas záplav, cas sadenia a cas zberu. Vo väcšine pestovali pšenicu, melóny, figy, zeleninu a vinic. Pri sadení šiel vpredu rolník robiaci do zeme brázdu a rozsýpajúci zrná. Za ním krácala jeho žena s detmi a udupávali zrná do zeme. Polnohospodárstvo dnes Egyptské polnohospodárstvo má v údolí a delte Nílu k dispozícii 2,6 % plochy zeme, ktorú tvorí zavlažovaná orná pôda. Obrábaná pôda existuje iba vdaka umelému zavlažovaniu (dolina a delta Nílu). Po dokoncení Asuánskej priehrady umožnil zložitý zavlažovací systém zúrodnenie nových plôch pôdy, najmä v provincii Oslobodenia na západ od delty Nílu. Vdaka klimatickým podmienkam sa na väcšine plôch zberá úroda 2-3 razy rocne. Preto za efektívny pôdny areál možno pokladat okolo 4,3 mil. ha. Polné plodiny zaberajú 70 % obrábanej pôdy, zelenina 7,5 %, sady 4 %. Výlucne na chov dobytka sa využíva 18,5 % úžitkovej pôdy. Celkove však úžitková pôda zaberá sotva 3 % rozlohy krajiny. Pestuje sa dlhovláknitý bavlník, kukurica, ryža, sorgo, pšenica, jacmen, cukrová trstina, sezam, lan, olivy, podzemnica olejná, fazula, šošovica, rajciaky, kapusta, cibula, citrusy, banány, palma datlová a kokosová, jablká, hrušky, broskyne, marhule, vinic. a iné. Hlavnou oblastou pestovania bavlníka je Dolný Egypt, sorga, cukrovej trstiny a cibule Horný Egypt. Polnohospodárska výroba však nekryje spotrebu mäsa, ktoré je potrebné dovážat. V samotnom nílskom údolí zdaleka ešte nevytlacili tradicné nákladné a tažné zvieratá – oslov, tavy, a vodných byvolov. Pretože je krajina pustá a neúrodná a nájdeme v nej len málo pastvín, hraje chov hospodárskych zvierat len podradnú rolu. Živocíšna výroba poskytuje iba 3 % hodnoty celkovej polnohospodárskej produkcie. Chová sa hovädzí dobytok, byvoly, ovce, kozy, somáre, tavy, kone aj hydina. Rozšírený je i lov rýb, koralov a morských húb. Hlavné vyvážané produkty sú bavlna (62 %)., ryža, zemiaky a cibula. Priemysel Z priemyslu je významný tažobný priemysel, chemický, petrochemický, hutnícky a strojársky, výroba obrábacích a iných strojov, výroba elektrickej energie, cementu, elektrotechnický a farmaceutický priemysel. Asuánska priehrada dodáva 1/5 až 1/4 elektrickej energie. Mohla by sa jej vyrábat omnoho viac, avšak požiadavky na zavlažovanie obmedzujú jej produkciu. Väcšinu energie vyrábajú tepelné elektrárne. Najdôležitejšími odvetviami však nadalej zostali textilný (najmä spracovanie bavlny, juty a vlny), odevný a potravinársky priemysel (cukrovarnícky, výroba rastlinných olejov), ktoré poskytujú viac ako polovicu celkovej hodnoty priemyselnej výroby. Textilná výroba (Mahalla el-Kubrá, Alexandria, Káhira, Dimját, Kafr ed-Davár, Tanta) kryje domácu spotrebu a cast výrobkov sa vyváža. V potravinárskom priemysle sú významné cukrovary (Kóm Ombó, Edfú, Armand, Bolan), tabakové závody, liehovary, pivovary a konzervárne. V tažkom priemysle sa na celo dostáva stále rozširovaná huta v Helváne, výroba dusíkatých hnojív a fosforecnatých hnojív, montáž automobilov, cementárne. Najväcšie strediská priemyslu sú: Káhira, Alexandria, Port Said, Suez, Mahalla, El-Kubrá, Helván. Spolocnost História História Egypta siaha do obdobia, ked sa ešte nepoužívalo písmo, ale boli položené základy egyptskej civilizácie. Stopy prvých ludských obydlí na hornatých okrajoch Nílskeho údolia siahajú hlboko do staršej doby kamennej. Až v 6 tisícrocí pred Kristom došlo k závažnej historickej zmene. Nositelia loveckých a zberacských kultúr sa usadili
- úplne zmenili spôsob života a zacali žit na jednom mieste. Sahara poskytovala ludom
HURGHADA
V súcasnej dobe je Hurghada jedným z najvýznamnejších letovísk na pobreží Cerveného mora. Celorocne ponúka slnko, pláže s kulisou púštnych hôr, oblasti vhodné pro surfovanie a potápanie. Po dlžke 30 km sú rozložené ubytovacie zariadenia. V centre starej Hurghady nájdete nedaleko od seba mešitu i koptský kostol, nechýba ani typický miestny bazár a manufaktúra na spracovanie rýb. Hurghada poskytuje skvelé prostredie a podmienky pre prevádzkovanie vodných športov - od športového potápania cez surfovanie až po jachting. Sú tu dlhé pláže z jemného piesku a predsunuté korálové útesy, ku ktrorým sa dá doplávat lodami s presklenným dnom i s tými, ktorí sa nevenujú potápacskému športu. Voda Cerveného mora dosahuje v najteplejšom období v povrchovej vrstve až 32 stupnov, nikdy však neklesne pod 22 stupnov Celzia.
KARNAK
Asi dva kilometre od Luxoru je jeden z najväcších chrámových komplexov – chrámové mesto boha Amona. K jeho architektonickým zvláštnostiam patrí ohromná stlpová sien, o rozlohe asi 5 000 m2, na ktorej je 134 stlpov. Najvyšší stlp dosahuje výšky 24 m a má obvod 15 m.
ÚDOLIE KRÁLOV
Na západnom brehu Nílu nachádzame jedno z najznámejších egyptských pohrebísk. V hrobkách faraónov je mnoho zachovalých malieb a hieroglyfických nápisov. K najdôležitejším z hrobov králov patrí hrob Thutmose III., Amenhotepa II., Tutanchamona, Sethi I. a Ramesse II. V Údolí královien sú hroby královien, princov a princezien Egypta. Nedaleko od pohrebiska sa rozkladá výnimocné architektonické dielo starého Egypta - chrám bohyne Hatšepsovet.
LUXOR
Luxor leží asi 700 kilometrov na juh od Káhiry. Je to malé mesto s približne 40 000 obyvatelmi. Viac než 2 000 rokov je toto mestecko na východnom brehu Nílu oblúbeným cielom návštevníkov z celého sveta. Každý rok tu prichádzajú státisíce návštevníkov, aby obdivovali kúzlo "stobranných" Théb, ako túto skvelú metropolu starovekého Východu nazval slávny grécky básnik Homér, ktorý mal na mysli mohutné konštrukcie brán faraónovho chrámu, ktoré ešte aj dnes pripomínajú arabské meno mesta al-Uksur, "hrady". Kedysi nádherná metropola ktorá už dnes neexistuje, stárocia však prežili mohutné chrámové stavby v srdci dnešného Luxoru a v blízkom Karnaku. Ulice Luxoru sú na mnohých miestach jedným hlucným turistickým bazarom, kde sa ponúka nakúpit všetko možné i nemožné. Ten, kto má zvlášt romantickú mysel, si iste nenechá újst každovecernú hru zvukov a svetiel v karnackom chráme. Pri západe slnka tu v tichu svietia reflektory, ktoré reliéfom a stlpom prepožiciavajú podivnú, tajuplnú žiaru. Nájdeme tu i jeden z najviac zachovalých egyptských chrámov.
KOM OMBO
Na nevysokom návrší pri brehu Nílu - od ktorého dostal aj svoj názov - je postavený chrám Kom Ombo. Je zasvätený bohom Horovi a Sobekovi. V tomto dvojchráme bolo objevených niekolko mumifikovaných krokodílov.
ASUÁN
Pre mnoho návštevníkov je Asuán najkrásnejším mestom celého nílskeho údolia. Žije tu okolo 250 000 obyvatelov. Hospodársky rozmach, ktorý so sebou priniesla nová priehrada, je všade zjavný, i ked ešte nedosiahol predpokladaný objem. Asuán však ponúka k návšteve i pamätihodnosti ostrova Elefantinz, botanické záhrady ležiace na Kitchenovom ostrove, mauzóleum Agy Chána na západnom brehu, malebné rozvaliny Simeonovho kláštora a skalných hrobov z faraónskeho obdobia. Najzaujímavejšia pamätihodnost však leží za bránami mesta. Sú to žulové lomy faraónov, Asuánska priehrada a núbijské chrámy, které boli zachránené príkladnou medzinárodnou spoluprácou pred vlnami Násirovho jazera. Rastúci pocet obchodov s upomienkovými predmetmi je dalším spestrením culého ruchu. Bazár situovaný na nábreží ponúka skutocne zmes všetkého tovaru.
ALEXANDRIA
Je slávna prímorská metropola, arabské i svetové velkomesto a druhým hlavným mestom Egypta. Dejiny Alexandrie siahajú do roku 331 pred Kristom, kedy mesto založil Alexander Velký, podla ktorého je mesto pomenované. V staroveku ležal v mori pred prístavom ostrov Faros, na ktorom sa vypínal jeden zo siedmych divov sveta, obrý maják. Na zbytkoch majáku bola postavená pevnost sultána Kait Bay. Jazyk a náboženstvo Oficiálnym úradným jazykom je arabcina a užíva ho väcšina obyvatelstva. Hovorovým jazykom je v celej zemi egyptský dialekt arabciny. Základom písma je 28 hlások a cíta sa sprava dolava. V obchodovaní sa používa francúzština a anglictina. .Núbijská menšina hovorí sudánštinou, v západných oázach sa hovorí Berbersky, výnimocne sa môžeme stretnút s Kopštinou, jazykom starých Egyptanov, užívaný dnes už minoritnou skupinou pôvodného (nearabského) obyvatelstva .V Káhire ci v Alexandrii sa môžeme stretnút i s Gréctinou, Taliancinou a Arméncinou. V Egypte je priemerne 94 % moslimov, 6 % koptských krestanov a další (krestania, Židia, arménske národnosti). Krestanskú menšinu v Egypte tvoria predovšetkým Koptovia, potomkovia krestanov, ktorí sa v 5.storocí odštiepili od východnej ortodoxnej cirkvi. Islam je dominantným náboženstvom, pretože sa k nemu hlási viac než 90 % obyvatelov. Islamský fundamentalizmus slúži k zjednoteniu opozície proti súcasnému režimu. Ceremónia s mrtvymi Pre Egyptanov malo uchovanie tela velký význam .Bez tela, ako verili, by sa totiž nemohli dostat do západnej krajiny a pripojit sa ku svojim predkom a bohom .preto svojich mrtvych mumifikovali .Egyptania zmumifikovane telo položili do viacerých rakiev. Potom všetky rakvy položili do dreveného alebo kamenného sarkofágu v hrobke .Tato ceremónia sa robila s mrtvymi faraónmi a s bohatými ludmi .Chudobní sa museli uspokojit s uložením svojich tiel do zeme .Kedže Egyptania verili na posmrtný život, museli mat v hrobke množstvo jedla a predmetov. (Napr. v Tutanchamonovej hrobke boli nájdené baly s pecenými husami). Celá hrobka bola zložená zo zopár miestností, ktorých steny boli pestro pomalované výjavmi zo života mrtveho, bohmi, putovaním duše a i. V hrobke sa predovšetkým nachádzali predmety ktoré mrtvy používal za živa, vrátane nábytku, lícidiel, zbraní. Školstvo V Egypte je vzdelanie povinné a tiež bezplatné a napriek tomu je 51% dospelých negramotných. V Káhire je tiež najstaršia, nepretržite fungujúca univerzita na svete. Bola založená v roku 970 n. l. pod menom Al Azhar University.V tejto univerzite kladú tiež dôraz na tradicné islamské predmety. V súcasnosti je v Egypte 13 univerzít. Školské vzdelanie: základné od 5 do 12 rokov a v dalších 9-tich rokov je stredné vzdelanie prístupné nadanejším študentom. Kultúra, tradície a slávnosti Už v 19.storocí vznikali múzeá kde boli vystavované egyptské predmety ci pre zábavu vzdelanie a poucenie širokej verejnosti. Myslím si, že Egypt sa môže svojou kultúrou pýšit. Dnes sa na piatich kontinentoch sveta nachádza asi 500 múzeí, ktoré vlastnia významné egyptské pamiatky, a v tisíc dalších je Egypt zastúpený aspon v malej miere. Personál tohto množstva inštitúcií tvoria odborníci vzdelania v egyptológii. Múzeá sa takto stali i významnými strediskami výskumu a štúdia starovekého Egypta. V Egypte sa súbežne používajú tri rôzne kalendárne systémy: Islamský mesacný kalendár, ktorý zacína rokom hidžra, v ktorom roku 662 p.kr. odišiel Muhammad do medicíny. Dalej je to koptsko – juliánsky kalendár, ktorý zacína rokom 284 p.kr. kedy bol korunovaný prenasledovatel krestanov Dioklecián, a konecne pre nás obvyklý gregoriánsky kalendár. Dátumy velkých islamských sviatkov sa riadia podla mesacného kalendára. Koncom pôstneho mesiaca ramadánu sa oslavuje trojdenný íd al-Fitr (sviatok konca pôstu) alebo takzvaný Malý Bajrám, ktorý sa zacína dávaním darov, návštevami príbuzných a neviazaným hodovaním .O 70 dní neskôr, v mesiaci pútnikov, sa tri dni oslavuje íd al Adhá (obetná slávnost) alebo Velký Bajrám .Je to príležitost zabit barana, vzájomne sa obdarovat a dobre sa najest. Dalším sviatkom je Múlid an-Nabbí (Prorokove narodenie) v tretom mesiaci islamského kalendára sa v mnohých mesteckách a mestách oslavuje s výrocím narodenia miestneho svätého. Charakter sviatkov sa vyznacuje spolocnými modlitbami, precítaním z koránu a sviatocným jedlom a posvietením. Koptské sviatky odpovedajú krestanskému kalendáru, oslavujú sa však v inom, väcšinou pevne danom termíne. Vianoce tu pripadajú na 6/7 január. Koptský velkonocný pondelok je súcasne dnom spolocnej jarnej slávnosti šamm an-Nasím, kedy moslimovia a koptovia naplnia svoje piknikové koše pochútkami a vydávajú sa na výlet do zelene. Doprava Hlavnou dopravnou osou Egypta je dolina Nílu. Níl je splavný (3100 km)a pozdlž neho vedú železnicné trate (po Asuán na juh) a cesty. V ústi Nílu a v jeho blízkosti sa nachádzajú hlavné prístavy Egypta. A to Alexandria, Port Said a Suez. Železnicné trate sú dlhé 7234 km (1968). Pravidelné letecké spojenia majú 10 letísk. Dve sú v Káhire a Asuáne (medzinárodné). Hlavným letiskom s medzinárodným významom je Káhira. Svetový význam má obchodná cesta cez Suezský prieplav. Dôležitá je tiež doprava po Níle a kanáloch. Médiá Dnešné Egyptské obce sú rovnako dobre informované ako rádiom, televíziou a tak isto i tlacou. Ku najprestížnejším denníkom patria Al-Ahrám a Achbár al-Jaum. Okrem nich v Kahíre vychádza anglický písaný deník Egyptian Gazette a francúzky Le Progres Egyptien. Obidva tieto denníky prinášajú na niekolkých málo stránkach správy z aktuálnej politiky, kultúry i športu rovnako ako velmi podrobné a informatívne noviny Middle East Times Egypt. Zaujímavé clánky o umení, kultúre, podrobný kalendár všetkých chystaných akcií a podrobný adresár prináša anglický písaný mesacník Cairo Today. V Egypte vysiela televízia na troch kanáloch. Europen Radio Cairo vysiela denné aktuálne spravodajstvo (stiedavo v anglictine, francúštine, nemcine). Cestovný ruch Na vstup do Egypta platí vízová povinnost. Víza udeluje Velvyslanectvo EAR v Bratislave (caká sa niekolko dní) na základe potvrdenia cestovnej kancelárie alebo pozvania overeného cudzineckou políciou EAR. Pobytové víza sa vydávajú najviac na 30 dní, v Egypte ich však možno predlžit. V poslednom case sa udelujú aj viacnásobné víza, používané pri turistických cestách z Egypta do Izraela. Pri pobyte presahujúcom 7 dní je osoba povinná registrovat sa na ministerstve vnútra (Mugama). Víza je možné si predlžit. Turisti, ktorí si chcú pocas návštevy izraelského mesta Eilat „odskocit“ na egyptský Sinai, si môžu kúpit vízum priamo tam, platí to aj pre turistov plávajúcich lodou z Cypru. Za zdravotné služby i za prvú pomoc sa v Egypte platí. Mimo súkromných lekárskych zariadení sú síce poplatky nepatrné, cudzincom sa však pre lepšiu bezpecnost a väcšiu cistotu odporúca použit v prípade núdze predsa len súkromné zariadenia, hoci cena za lôžko tu môže byt aj 1000 dolárov za den. Siet autobusového, vlakového, leteckého spojenia v turistických oblastiach funguje velmi dobre. Taxislužba je pomerne lacná. Záver Vedomosti, ktoré som nadobudla po vypracovaní tejto práce, predcilo moje ocakávanie. Egypt sa môže pýšit jednou z najstarších civilizácií na svete. Egypt je krajina neuveritelných kontrastov. Biedy i krásy, kvalitných služieb i analfabetizmu. Vzácnych pamiatok i obývaných domov, ktoré si takmer možno pomýlit so zrúcaninami. V súcasnosti je to prozápadne orientovaná arabská republika a charakteristickou spolocnostou a vlastnou kultúrou. Fundamentalisti - militantní stúpenci islamu - o sebe dávajú vediet útocnými akciami a atentátmi. Pretože chcú uškodit súcasnému režimu, útocia tiež na turistov, pretože sú zdrojom penazí pre štátnu pokladnicu. Dnešní Egypt má mnoho problémov, ale taktiež všetky predpoklady dalšieho úspešného rozvoja. Bližšie poznanie Egypta ešte viac umocnilo moju túžbu navštívit túto krajinu. Som naozaj rada, že som mala možnost túto prácu napísat a priblížit sebe aj Vám co sa za slovom EGYPT ukrýva. Bibliografia
- 1. Encyklopedie – Zemepis sveta (anglické vydavatelstvo Barnes and Noble Inc., 2000)
- 2. Malá encyklopédia Zemepisu sveta (polské vydavatelstvo Wiedza Powszechna, 1971)
- 3. Ilustrovaný encyklopedický slovník (Encyklopedický inštitút CSAV, 1980)
- 4. Školský lexikon (Slovenské pedagogické nakladatelstvo Bratislava, 1992)
- 5. Egypt (nemecké vydavatelstvo Nelles Verlag GmbH, 80935 Mnichov All rights
- 6. Egypt znovu objavený (z franc. Originalu, vydavatelstvo Slovart, Bratislava 1995)
7. Svet Starého Egypta (Z angl.
originálu, John Baines a Jaromír Válek rok 1996, Praha)
- 8. www.foreign.gov.sk/slovak /country
- 9. www/slovak/countries/egypt&c
- 10. www.homw.sk/www/egypt/egy pt.html.