Dobrodružstvo v hlbinách mora

Dobrodružstvo v hlbinách mora Od najjednoduchších jednobunkových organizmov k najzložitejšej forme života, t.j. k cloveku, je všetok život na našej planéte vzájomne prepojený a tvorí zložitú, takmer nepochopitelnú siet. Ak sa dotknete jediného miesta, celá siet sa zachveje. Pretrhnete jedno vlákno a hrozí jej rozpad. Táto siet sa nazýva ekosystém. Súcastou tejto siete nie sú len živé organizmy, ale i neživá príroda. Napríklad slnecné svetlo, vzduch, voda, plyny, minerály aj zem, na ktorej stojíme. Takmer všetko, co vidíme a mnohé z toho, co nevidíme je vzájomne prepojené do siete, ktorú nemožno rozpliest. Nasadte si potápacské okuliare, skontrolujte ci máte dost kyslíka, pretože dnes sa budeme potápat a prezrieme si jeden z najpestrejších ekosystémov – oceán. IBA VODA? More to nie je len voda, ale aj dno. Vraj 120 rokov by musela brázdit špeciálna lod po mori, kým by preskúmala celé dno. Ak ludské oko dovidí na hviezdy bez dalekohladu, pri pohlade do vody zlyháva v hlbke 75 m. 250 metrov pod hladinou je už tma ako vo vreci. Voda je totiž cudná látka. Tisíckrát tažšia a hustejšia než vzduch. Tlak vody sa každých 10 metrov zvyšuje o 1 bar (1 kg na 1cm štvorcový). Jeden cm štvorcový je asi ako plocha nechta dospelého cloveka. V hlbke 5 000 m je to už pol tony na taký necht. A ak chcete vydržat v hlbke 10 000 m, tak si skúste položit na palec tonové auto. Aj napriek tomu tu existuje život. Na svete však momentálne existuje len 6 potápacských zariadení schopných bezpecne zostúpit do hlbky 6 000 m. Oceánske priekopy sú ale dvakrát hlbšie. Len jediný krát sa podarilo zostúpit na palube špeciálnej ponorky do hlbky 10 916 m. Bolo to v r. 1969, ked Švajciar J. Picard skúmal najhlbšiu morskú priepast – Mariánsku priekopu (11 034 m). V svetle reflektora zbadal plávat prekvapenú rybu. No podme pekne od hladiny.

OCEÁNSKY EKOSYSTÉM

Ked sa pozrieme na oceán, vidíme obrovské rozlohy bez života. Medzi vlnami len kde-tu zahliadneme lietajúcu rybu (lebo aj také sú), ktorá nám na pockanie predvedie až 50 m let. Zvedavý delfín chce zaujat „chodením“ na chvoste ci 6 m výskokmi, pri brehoch sa zas túla „dobrácky“ žralok. Ale to je asi všetko. Skúsme sa preto ponorit na chvílu pod vodu. Pásmo svetla Tesne pod hladinou, na ktorú dopadajú slnecné lúce sa tlací fúra drobných živocíchov a rastlín, ktoré sú viditelné väcšinou mikroskopom. Táto masa morského života sa volá planktón (gréc. unášanie). Drobné rastlinky prijímajú slnecné lúce a vyrábajú kyslík a látky potrebné pre život. Ich drobní živocíšni spolocníci sa nimi živia. Planktónom sa zase živia iné živocíchy, ako sú slede, sardely, makrely, medúzy, ale aj niektoré velryby, vrátane najväcšej z nich 30 m dlhého a 150 ton vážiaceho vráskavca ozrutného (mláda meria 6 m a váži 500 – 1000 kg).Dokonca aj žralok velrybí je neškodný ako gupka v akváriu. S tým rozdielom, že so 14 m a 18 tonami by sa mu u vás zle plávalo. To všetko sa odohrávalo do hlbky asi 180 m, kde je dostatok svetla, vcelku teplá voda a neustály pohyb. Ponorme sa však hlbšie a pripravme si lampy, pretože sa zacína „stmievat.“ Pásmo šera Siaha do hlbky asi 1 000 m, no zároven rapídne ubúda planktónu. Teplota vody klesá na 5 °C a zacíname sa stretávat s podivnými stvoreniami. Žijú tu obrovské kalmary (živocíchy podobné chobotniciach), s 10 ramenami dlhými až 15 m. V nebezpecenstve vyskakujú z vody a tak pred mnohými rokmi vznikli povery o obrovských drakoch, ktoré prevrhnú i velké lode. Kalmarmi sa živia zubaté velryby ako sú vorvane. V tomto pásme je potrebné prestúpit do ponorky, kedže tlak vody by nás rozdrvil. Možno sa pýtate, ako to vydržia tie organizmy, co žijú ešte hlbšie? Obyvatelia morských hlbín nemajú v tele duté priestory vyplnené stlaceným plynom, namiesto nich majú tkanivá naplnené vodou, ktoré tlak nezdeformuje. Takže nasadnút do ponorky, upchat všetky diery, zapnút motory a zapálit reflektory, pretože smerujeme do sveta, kde si nedovidíme na koniec nosa. Pásmo tmy Podla vedcov koncí v hlbke okolo 4100 m a nachádza sa tu velmi málo potravy. Aj to sú iba zvyšky, ktoré padajú z vyšších „poschodí“ oceánu. Vyvinuli sa tu zriedkavé organizmy so strašidelnými tvarmi. Napríklad velhltaniar, ryba dlhá 2 m, má obrovský ústny otvor a žalúdok, co jej umožnuje prehltnút korist dvakrát väcšiu ako je ona sama. Iné majú zasa také dlhé zuby, že nemôžu zatvorit ústa. Mnohé z nich majú rôzne svetielkujúce útvary na prilákanie koristi. Od hlbky 4100 m sa zmení prostredie a živé organizmy sú coraz vzácnejšie. Pásmo hlbín Tu sa zacína ozajstná hlbokomorská „púšt.“ Nachádzajú sa tu živocíchy gigantických rozmerov. Medzi ne patrí aj krab japonský s rozpätím koncatín až 4 m. Mnohé z nich sú bezfarebné so zakrpatenými ocami (ved naco by im aj v tej tme boli), ktoré sa živia zdochlinami na morskom dne. Tento chladný tmavý povrch je pokrytý až 500 metrovou vrstvou bahna. Takisto pri sírnych podmorských pramenoch žijú velmi dlhé obrovské rúrnatce, ktoré premienajú chemické látky na látky potrebné k životu. A ako jediné živocíchy nepožierajú iné organizmy. Opustme ale tieto „cierne diery“ Zeme a vrátme sa na pobrežie, kde to najviac hýri farbami a životom.

KORALOVÉ ÚTESY

Sú jedným z najkrajších miest na našej modrej planéte. Vznikajú v teplých tropických moriach a bývajú domovom mnohých organizmov. Najväcším útesom je Velká koralová bariéra, ktorá leží východne od Austrálie. Tvorí ju retazec útesov dlhý vyše 2 000 km a vidno ho aj z vesmíru. Zaplávajme si k jednému z nich. Bude to pre nás celoživotný zážitok. Krdel pestrofarebných rýb nás obklopí, akoby sme k nim patrili. Koralové útesy sú hotové morské záhrady. Koraly a sasanky vyzerajú ako podmorské rastliny, ale v skutocnosti sú to kolónie živocíchov. Mäkké telo vytvára tvrdú vápenitú kostru v podobe kalichu, ktorá ho chráni. Jednotlivé kostry sa spolu spájajú a vytvárajú útesy. Rovnako ako koraly aj sasanky majú ústa obklopené prhlivými ramenami, ktorými najprv korist poprhlia, omrácia a ramenami pritiahnu, aby ju potom celú prehltli. Život medzi koralmi… Chápadlá velkej morskej sasanky poskytujú úkryt pre pestrofarebné rybky nazývané klauni. Špeciálny povlak na telách klaunov ich chráni pred poprhlením a môžu sa v nej tak bezpecne ukrývat pred nepriatelmi. Tieto rybky patria medzi tzv. morské motýle, ktoré predvádzajú vari všetky farby Zeme. Takéto pestré sfarbenie (aj u našej salamandry) vystríha prípadných nepriatelov pred jedovatými látkami koristi. To platí aj o nádherných nahožiabrych slimákoch, ktoré si nenosia ulitu na tele. Žiabre majú uložené v zriasnených farebných útvaroch na chrbte a okrem jedovatých látok v pokožke sa chránia aj maskovaním. V štrbinách útesov zasa cíhajú na svoju obet úhorovité ryby – murény, ktoré dosahujú dlžku aj 3 metre. Ak ich vyrušíme môžu nám spôsobit nepríjemné zranenia, a preto popri nich opatrne. Ak budeme mat štastie, nájdeme si v mori aj nového zubného lekára. Je ním malá krevetka – desatnožec, ktorý odstranuje parazity a zvyšky potravy z úst velkých rýb. Môžete to skúsit aj vy. … a svet okolo Popri vznášajúcich sa medúzach si musíme dávat pozor na plávajúci trojuholník. Pod ním sa môže nachádzat sivý útesový žralok, ktorý väcšinou neútocí na cloveka, ale je lepšie netahat ho za „fúzy.“ Ako Batman vyzerajúca raja manta, ktorej rozpätie plutiev – 7 m – sa blíži rozmerom malého osobného lietadla. Pre cloveka je neškodná, kedže sa živí iba planktónom a malými rybkami. Jej menšie príbuzné vás však môžu zo strachu bodnút trnom na chvoste, co nie je príjemná záležitost. Obdalec vidíme ježka – potápaca!? Nie je to však nic iné ako dvojzubec, ktorý môže až trojnásobne zväcšit svoj objem, pricom sa mu naježia pichliace. To odradí aj najhladnejšieho lovca. Každú chvílu nás môže prekvapit obrovská plávajúca „konzerva.“ To sa na nás len prišla pozriet jedna z najstarších obyvateliek mora – kareta, morská korytnacka dožívajúca sa až 150 rokov. V stredoveku ich námorníci chytali, pretože mali chutné mäso a tiež vydržali dlho bez potravy. A tak ukryté v pancieri pripomínali dnešné konzervy. Teraz sú už korytnacky väcšinou zákonom chránené. Ak sa zadívame lepšie na dno stretnú sa naše pohlady s pohladom pozoruhodného živocícha. Ak sa chceme priblížit, vypustí tmavú tekutinu, z ktorej zostaneme dezorientovaní a uniká nevedno kam. Je to chobotnica, ktorá vylucuje tmavý atrament aby zmiatla nepriatela. Farbu svojho tela môže menit v závislosti od podkladu, takže sa casto stáva, že si ju všimneme až ked je vyrušená. Osem ramien je vyzbrojených na spodnej strane prísavkami, ktoré jej pomáhajú pri pohybe a pri prichytení koristi. Celuste vyzerajú ako zobák papagája, co jej slúži na rozdrvenie potravy, napr. krabov, ktorých si dá aj 30 denne. Na obrázku je jeden z najznámejších – krab pustovník. Pravé kraby sú chránené pevnou schránkou, pustovnícke kraby majú mäkké bruško a preto vyhladávajú prázdne ulity, do ktorých sa bruškom natlacia. Ako však rastú potrebujú aj väcšiu ulitu a aj preto ich casto vídat ako zápasia s inými jedincami o svoje príbytky.

VELRYBY V AKCII

Náš podmorský výlet sa pomaly koncí. Viem, cakali ste asi ešte na velryby. No tie sa pre svoje rozmery na naše stránky nevmestili. Ale dám vám super tip. Každý rok opúšta vráskavec sivý ladové vody Beringovho mora a vydáva sa na cestu dlhú desattisíc kilometrov k brehom mexického polostrova Baja California. Tu sa v plytkých vodách Pacifiku (Tichého oceánu) pári a vyvádza svoje mladé. Tento tri mesiace trvajúci rituál priláka na zaciatku každého roka mnoho turistov z celého sveta. Z velmi malej vzdialenosti si môžete vychutnat velrybie tance a gejzíry vyfukovanej vody. S trochou štastia je možné sa velryby dotknút a pohladkat ju. Takisto jej môžete dat aj meno, pretože každá velryba sa dá poznat podla spodnej strany chvosta, ktorý casto vidno nad hladinou. Presne tak ako sa každý clovek dá urcit podla odtlackov prstov. Vzrušujúca hodinová výprava na more stojí asi 10 dolárov. CO VY NA TO? Aspon takto sme sa pokúsili spolu poodkryt tajomstvo akým je pre nás oceán. Aj z toho mála sa dá ale vycítat, že more sa právom považuje za kolísku života. Bez neho by tu neboli životodárne dažde, ktoré vznikajú vyparovaním vody. Teploty na Zemi by boli nestále, kedže ich ovplyvnujú mohutné morské prúdy. Množstvo kyslíka vyrobené planktónom nie je tiež zanedbatelné. Žial, castokrát považujeme more za smetisko a myslíme si, že ho môžeme takto zneužívat do nekonecna. Stavy rýb neúmerným lovom klesli tak, že sa už lovit nevypláca. Každú chvílu pocujeme o ropnej havárii… Koralové útesy sa odpalujú dynamitom pri tažbe na výrobu vápna… Clovek tak za niekolko hodín znicí to, co príroda vytvárala storocia. A to ešte ani zdaleka nemáme prebádané látky produkované morskými organizmami. Možno kdesi tam je aj odpoved na boj proti chorobám, ci na objavenie nových zdrojov potravín. Ale úloha objavit ich caká možno aj na vás, na vašu generáciu. Co vy na to?.