Devínska kobyla Devínska Kobyla leží nedaleko Bratislavy pri sútoku rieky Moravy s Dunajom. Tvorí najjužnejší výbežok Malých Karpát. Je to najvýznamnejšia oblast svojho druhu v strednej Európe, vdaka svojej velkej druhovej rozmanitosti a preto bola v roku 1965 vyhlásená za Národnú Prírodnú Rezerváciu. Pôvodným biotopom bol les, avšak príchodom cloveka sa krajina postupne premenila na vinice a dnes sú tu stepné „holé“ svahy. Táto oblast patrí k najteplejším územiam nášho štátu. Na tomto území sa nachádzajú jedinecné prvky geologické (jaskyne vo vápencoch, morské piesky a pieskovce so zubami rýb z neogénu), geomorfologické (erózne ryhy a uvaliny), botanické (25 chranených druhov teplomilnej flóry) a zoologické (chránene druhy hmyzu, obojživelníkov a plazov). Pohorie je rozdelené neogénnou depresiou na dve casti: juhozápadnú a severovýchodnú. Podstatnú cast kryštalického jadra Malých Karpát tvoria granitoidné masívy - bratislavský a modranský. Kryštalické bridlice, ktoré tvoria plášt žulového jadra, sú zachované hlavne medzi Pernekom a Pezinkom a oddelujú od seba obidva granitoidné masívy. Druhohorné útvary Malých Karpát sa nachádzajú v severnej a západnej casti. Sú zastúpené tromi tektonickými jednotkami; obalovou sériou - malokarpatskou, krížnanským a chocským príkrovom. Velmi pozoruhodná a zaujímavá vec je takzvané pieskovisko Sandberg, ktoré je svetoznámou lokalitou neogénnych skamenelín. Našlo sa tu vyše 300 druhov fosílnych (skamenených) organizmov. More, v ktorom tieto živocíchy žili, sa tu rozprestieralo pred 16.-14. miliónmi rokov. Sandberg bol striedavo morským dnom, plážou a útesom. Toto územie je tvorené pieskami, pieskovcami, litotamniovými, lumachelovými, piescitými vápencami a brekciami, piescitými ílovcami. V druhohorných vápencoch sa našli rôzne lastúrniky, cervy a hubky. Vzácne sú nálezy ježoviek, machoviek a dierkavcov. V mori žili aj väcšie živocíchy, o com svedcia nálezy zubov žralokov, kostnatých rýb, ba dokonca nález stavca velryby a pozostatky tulena. Medzi najvzácnejšie nálezy patria zuby Dryopiteka, ktorý sa zaraduje k predchodcom dnešných ludoopov (šimpanz, gorila, orangutan). V druhovej skladbe vegetácie dominujú xerotermné a vápnomilné prvky. Celkove v oblasti Devínskej Kobyly sa zistilo vyše 1100 druhov vyšších rastlín, z toho 25 chránených druhov. Vzácnostou flóry Devínskej Kobyly sú hrachor sférický, nátržník odnožený, prerastlík okrúhlolistý, ostrôžka východná metlinatá a slezinník cierny. Územie sa vyznacuje i bohatým zastúpením nižších rastlín zo skupiny lišajníkov (registrovaných 110 druhov), machorastov (registrovaných 100 druhov) a húb (registrovaných 331 druhov). Les na južných a juhozápadných svahoch je zvyškom bývalých lesných porastov duba plstnatého, ktoré v minulosti zaberali celé tieto svahy. Je to teplomilné lesné spolocenstvo na plytkých karbonátových substrátoch, ktorému vyhovujú extrémne teplotné a vlhkostné pomery južne exponovaných svahov. Na Devínskej Kobyle je

vyclenených 5 lesných spolocenstiev:

  • 1. hrabový les
  • 2. bukový les
  • 3. drienový dubový les
  • 4. javorový sutinový les
  • 5. dubový les
Zo zoogeografického hladiska územie patrí do vnútorného obvodu Západných Karpát na hranici živocíšneho regiónu listnatých lesov a stepí. Vyznacuje sa najmä bohatým zastúpením teplo- a suchomilných druhov hmyzu. Dalej tu žijú viaceré významné chránené druhy živocíchov. Z hmyzu sú to sága stepná, modlivka zelená, rohác obycajný a iné; z obojživelníkov napríklad ropucha obycajná; z 9 druhov plazov, ktoré sa v záujmovom území vyskytujú, je to napr. jašterica zelená a užovka hladká; zo vzácnych druhov vtákov, ktoré do záujmového územia zalietajú z okolitých hniezdísk za potravou, napr. skaliar pestrý, z dravcov sokol rároh a mnohé iné. Na zadržanie vody a ochranu pôdy pred eróziou sú dôležité machy. Vyskytujú sa tu aj mnohé lišajníky, ale v posledných desatrociach v dôsledku vplyvov cloveka nastal ich úbytok. Exhaláty poškodzujú najmä gonídiovú vrstvu stielky, nicí sa chlorofyl, znižuje sa fotosyntéza, a lišajníky strácajú pôvodné zafarbenie. Kedže v znecistenom prostredí nie sú schopné existovat, sú dôležitým indikátorom cistoty prostredia. _____________ _________

Zdroje: