Degradácia pôd Pôda je jednou zo základných súcastí životného prostredia a je nevyhnutnou podmienkou jeho existencie. Pedosféra je pôdny obal Zeme, ktorý vznikol premenou zvetraných hornín na zemskom povrchu vplyvom slnecného žiarenia, vzduchu, vody. Je tvorená zložkou organického a anorganického pôvodu. Pôda je trojrozmerný výrez z pedosféry, od substrátu (podložná hornina) až k povrchu. Casto býva oznacovaná ako "zrkadlo krajiny", lebo leží na styku jednotlivých zemských sfér a teda sa do nej pri vzájomnej výmene transformujú vlastnosti všetkých týchto zložiek. Clovek oddávna využíva pôdu pre jej najdôležitejšiu vlastnost - úrodnost. V snahe dosiahnut co najvyššiu úrodu však casto používa polnohospodárske metódy a postupy, pri ktorých neberie ohlad na ochranu pôdneho fondu. Až v posledných desatrociach sa zacalo vážnejšie poukazovat na to, že velkost pôdneho fondu je ohranicená a teda že jeho neobmedzené vycerpávanie a kontaminovanie bude musiet byt limitované. Treba si uvedomit, že nicenie pôdy nemá vplyv len na pôdu samotnú, ale prakticky na celú existenciu života na Zemi. Ved práve pôda stojí na zaciatku potravového retazca, ktorého dalšími stupienkami sú rastliny, živocíchy i clovek, ako hlavný vinník zhoršovania kvality a znižovania úrodnosti pôdneho fondu. Pôda je rozhodujúcou výrobnou základnou a sociálnou oporou Slovenskej republiky. Lokálne je casto len jediným ekonomickým (existencným) zdrojom pre život a sociálnu zabezpecenost miestneho obyvatelstva. Dôsledné uvedomenie si multifunkcného významu pôdy je primárnou súcastou individuálneho a spolocenského vedomia spolocnosti a všetkých tých, ktorí nesú zodpovednost za ochranu a správne využívanie pôdy. Degradácia pôdy Všeobecne sa rozlišujú dva hlavné spôsoby poškodzovania pôd: chemická (napr. zmena chemizmu pôd vplyvom priemyselných exhalátov, slabý acidifikacný trend u pôd na kyslejších pôdotvorných substrátoch), fyzikálna degradácia pôd. (napr. zhutnovanie podornicia vplyvom tažkej mechanizácie a velkoplošných závlah, pokles humusu najmä v ornici vplyvom dlhodobého uprednostnovania priemyselných hnojív pred organickými a zvýšená plošná erózia a akumulácia pôd ako dôsledok velkoplošného hospodárenia bez primeraných protieróznych opatrení) a málo vyskytujúca sa, ale predsalen existujúca biologická degradácia pôd. . V ostatných desatrociach prebiehajú globálne zmeny životného prostredia so stále väcšou intenzitou a dynamikou (a ešte viac to platí o ich vnímaní verejnostou). Verejnost je „bombardovaná “ predovšetkým informáciami o tom, že sa redukujú zásoby pitnej vody, klesá hladina podzemných vôd vhdných na závlahy v niektorých rozhodujúcich obilniciach sveta, rýchlo sa stráca úrodný povrchový pôdny horizont, cím klesá prirodzená úrodnost pôd, dochádza k šíreniu sa púští, neustále sa redukuje výmera svetových lesov a klesá druhová rôznorodost rastlín a živocíchov. Príciny degradácie K degradácii pôd dochádza hlavne v dôsledku erózie, ktorá casto spôsobí úplnú stratu úrodnosti. Prirodzená erózia ako súcast zložitých procesov nemá také vážne dôsledky, lebo pôda ohrozovaná prirodzenými procesmi je vzápätí nahradená pri pôdotvorných procesoch. Horšie je to v prípade antropogénnej (clovekom vyvolanej) erózie, ktorá vzniká ako dôsledok narušenia rastlinného krytu, alebo aj pri nesprávnom obrábaní a nevhodných melioracných postupoch. V dôsledku toho dochádza k zrýchlenej, najmä veternej a vodnej erózii, vplyvom kotrej je rocne odnášaná vrstva pôdy o hrúbke viac ako 0,4mm. Najvyššie rocné straty pôdy vykazuje Afrika, za nou nasleduje Južná Amerika a Ázia. V poslednom období sa k devastácii pôdy priclenuje aj jej znecistovanie, ktoré má neustále stúpajúcu tendenciu a súvisí so znášaním cudzorodých látok do pôdy v dôsledku polnohospodárskej, lesohospodárskej ci priemyselnej cinnosti. Jeden z najväcších vplyvov na znecistenie pôd má ovzdušie a vodstvo. Cudzorodé látky sa z týchto dostávajú do pôdy v procese prúdenia vzduchu a kolobehu vody. Toto má globálny charakter, lebo šírenie škodlivín vzduchom a vodou nepozná hraníc, ale najvýraznejšie sa prejavuje v blízkostu zdrojov znecidstenia. Rovnako kyslé dažde, obsahujúce vysoký podiel oxidu siricitého výrazne vplývajú na okyslenie ako jeden z druhov kontaminácie pôd. Dalším významným problémom sú odpady, ci už tekuté alebo tuhé, vdaka ktorým sa do dostávajú toxické látky urýchlujúce ci spomalujúce rôzne procesy v pôde. Modernú polnohospodársku výrobu si už dnes nevieme predstavitbez mechanizácie a chemizácie. Hlavným problémom je najmä nadmerné hnojenie a chemická ochrana rastlín. Aké sú teda príciny degradácie pôd? ·prírodné cinitele - výdatné dažde, vodné záplavy pôdy, silné vetry, prebytok vody v pôde, dlhotrvajúce suchá ·cinnost cloveka - nesprávne využívanie pôdneho fondu, nesprávne obrábanie a hnojenie pôdy Dôsledky degradácie Cinnostou cloveka sa môže obsah škodlivých zlúcenín zvýšit natolko, že živé organizmy prestanú byt odolné. Napríklad pri posýpaní zladovatelých vozoviek chloridom sodným, kontaminované roztoky nicia vegetáciu v okolí vozoviek, zasolujú pôdu. Pri prehnojovaní priemyselnými látkami sa do pôdy dostávajú i mnohé látky, ktoré sa v nej hromadia a pri vyššej koncentrácii sa stávajú toxickými. Pesticídy a herbicídy používané na ochranu rastlín zase spôsobujú, že po ich aplikácii sa všetky zlúceniny rozkladajú ako neškodné a jednoduché chemické látky, ale zostévajú v pôde, odkial sa dostávajú do rastlín a následne do organizmov živocíchov a cloveka cím negatívne ovplyvnujú ich zdravotný stav. Ešte kým sú v pôde, zabíjajú pôdne mikroorganizmy a tým spomalujú a narušujú samocistiace procesy. V okolí fariem dochádza k prehnojeniu pôd exkrementami hospodárskych zvierat, ktoré sú krmené zmesami obsahujúcimi rôzne hormonálne a farmakologické látky. Tie sa však znovu exkrementami nedostávajú len do pôd, ale v konecnom dôsledku aj do organizmu cloveka. Významnými znecistovatelmi pôd sú aj mechanizmy a zariadenia používané v polnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Pri ich prevádzke sa do pôdy dostávajú rozlicné škodlivé látky, z ktorých do popredia vystupujú ropné produkty. Používanie minerálnych hnojív vo velkých množstvách má za následok zasolenie pôd. Kvalitu pôdy zhoršuje aj nadmerné používanie priemyselných hnojív - dusíkatých, fosforecných. Prehnojenie dusíkatými hnojivami spôsobuje ukladanie dusitanov v rastlinách, co je velmi nebezpecné pre deti v dojcenskom veku. Vznikajúce dusitany sa rýchlo vstrebávajú do krvi, viažu sa s cerveným krvným farbivom na methemoglobín, co môže spôsobit udusenie. Oxid siricitý poškodzuje vegetáciu, okysluje pôdu, zhoršuje jej celkové vlastnosti a úrodnost. Aké sú teda dôsledky degradácie pôd? ·strata úrodnosti pôdy ·prenos zdraviu škodlivých látok do potravového retazca, teda do rastlín a živocíchov ·vplyv na zdravie živých organizmov Globálne stúpnutie hladiny svetového oceánu a následné zaplavenie pobrežných oblastí. Zmeny životného prostredia sa stávajú súcastou verejnej diskusie a politickej agendy a ako také budú coraz viac ovplyvnovat priebeh a charakter ekonomických, politických a bezpecnostných procesov, bez ohladu na to, aký bude skutocný stav životného prostredia. Šírenie púští a degradácia pôd vo všeobecnosti (erózia,zasolovanie a pod.) sprevádzané problémom sucha a rastúceho nedostatku nezávadnej pitnej vody a potravín, regionálne ohrozuje obyvatelstvo celých štátov (najmä v subsaharskej Afrike), ale vo svojich dôsledkoch predstavuje globálnu hrozbu.
PRODUKCNÝ POTENCIÁL POLNOHOSPODÁRSKYCH PÔD
Produkcný potenciál pôd SR sa hodnotí bodovými hodnotami relatívnej bonity (zahranicný ekvivalent - index produktivity). Je v rozpätí od 1 do 100 bodov, pricom lepšie pôdy majú vyššiu bodovú hodnotu. Bodová hodnota sa urcuje na základe BPEJ (bonitovaná pôdno-ekologická jednotka) príslušnej pôdy, ktorá sa odvodzuje z hodnotenia klímy, pôdneho typu, pôdotvorného substrátu, zrnitosti, obsahu skeletu, hlbky pôdy, svahovitosti a expozície svahu. Najvyššiu hodnotu 100 bodov má cernozem na spraši, stredne tažká, hlboká viac ako 60 cm, s priaznivým vodným režimom, v teplom, mierne vlhkom klimatickom regióne na rovine. Najnižšej hodnote 6 bodov zodpovedá pôda na príkrych svahoch (nad 30 %) vo velmi nepriaznivých klimatických podmienkach, pokrytá trávnym porastom. Národný priemer bodovej hodnoty výnosovosti všetkých pôd v SR je 33 bodov. Pôdy s najvyšším produkcným potenciálom v SR sú lokalizované v Trnavskom kraji (priemerný produkcný potenciál 69,6), pôdy s najnižším produkcným potenciálom sú lokalizované v Žilinskom kraji (priemerný produkcný potenciál 25,7). Súcasný stav kvality pôdneho krytu SR je výsledkom stárocného prirodzené vývoja a súcasne je aj produktom cloveka. Najzávažnejším problémom polnohospodárskych pôd SR je vodná erózia. Ohrozuje asi 1 360 tis. ha (asi 55 %) polnohospodárskych pôd. Fyzikálna degradácia je aj zamokrovanie pôd vplyvom podzemnej vody. Zamokrené pôdy Na výmere cca 560 000 ha sú polnohospodárske pôdy trvalo ovplyvnené vysokou hladinou podzemnej vody, z coho v sú cinnosti s ich nepriaznivým zrnitostným zložením (vysoký obsah ílových castíc) vyplýva ich menej vhodná štruktúra, náchylnost na zhutnenie, nízka priepustnost pre vodu. Vstup na tieto pozemky je casovo oneskorovaný. Najrozsiahlejšie plochy tykýchto pôd sú na casti Východoslolovenskej nížiny, ktorá bezprostredne súsedí s Ukrajinou. Erózia je odnos pôdnych castíc z povrchu pôdy úcinkom vody a vetra . Na Slovensku dominujú prejavy vodnej erózie. Rozlišujú sa štyri hlavné typy vodnej erózie: povrchová (vyvolaná odtokom zrážok na malých plochách), plošná (týkajúca sa väcších pôdnych celkov a s výraznejším úcinkom), výmolová (silne poškodzujúca povrch pôdy), kombinovaná (pozostávajúca z viacerých druhov erózie). Potenciál vodnej erózie môžeme hodnotit podla stupnov eróznej ohrozenosti. Podla tohto hodnotenia môžeme konštatovat, že najviac eróziou neohrozených oblastí sa nachádza lokalizovaných v klimaticky suchších regiónoch na Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Polnohospodárske pôdy týchto krajov lokalizovaných na miernych svahoch sú vodnou eróziou ohrozené stredne. Silno ohrozené sú plochy polnohospodárskych pôd nachádzajúcich sa na svahoch v klimaticky chladnejších a vlhkejších regiónoch, najmä v Banskobystrickom, Trencianskom a Košickom kraji. Extrémne ohrozené pôdy vodnou eróziou sú najmä pôdy na výrazných svahoch, v chladných a vlhkých klimatických regiónoch Prešovského, Banskobystrického a Žilinského kraja. Veterná erózia nie je závažným problémom v SR. Postihuje asi 6,5% z výmery polnohospodárskych pôd SR a to najmä v oblastiach s lahkými pôdami (napr.Záhorie). Takéto oblasti sa vyskytujú na Podunajskej a Východoslovenskej nížine v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Košickom kraji. Zhutnovanie pôd (kompakcia) je spôsobená najmä používaním tažkej mechanizácie v polnohospodárstve a chybami v sústavách hospodárenia.V dôsledku zhutnenia sa výrazne znižujú produkcné a súcasne aj neprodukcné funkcie pôdy. V SR je 457 tis.ha pôd potenciálne ohrozených kompakciou a 191 tis.ha je reálne zhutnených. Chemická degradácia pôd Chemická degradácia pôd môže byt spôsobená vplyvom rizikových látok anorganickej a organickej povahy z prírodných aj antropických zdrojov, ktoré v urcitej koncentrácii pôsobia škodlivo na pôdu, vyvolávajú zmeny jej fyzikálnych, chemických a biologických vlastností, negatívne ovplyvnujú produkcný potenciál pôd, znižujú nutricnú, technologickú a senzorickú hodnotu dopestovaných plodín, alebo negatívne vplývajú na vodu, atmosféru, ako aj zdravie zvierat a ludí. Medzi závažnú degradáciu pôdy patrí kontaminácia pôd tažkými kovmi a organickými polutantami, acidifikácia, ale aj alkalizácia a salinizácia pôdy. Prejavom chemickej degradácie pôd môže byt aj znižovanie množstva a kvality humusu v pôde a tiež znižovanie obsahu pohotových a potenciálnych živín v pôde. Obidve formy degradácie (casto nazývané aj drancovaním pôdy) sa týkajú predovšetkým polnohospodárskych a najmä orných pôd. V bilancii hnojenia pôd organickými hnojivami sa odhaduje najmenej 30%-ný deficit (z hladiska potreby organických látok). Acidifikácia pôd V najväcšom rozsahu prebieha akcelerovaná acidifikácia pôd. Je to clovekom indukovaná degradácia pôdy (emisná cinnost a následné kyslé dažde, fyziologicky kyslé hnojivá). Okyslenie zhoršuje fyzikálne, chemické aj biologické vlastnosti pôd, akceleruje transport znecistenín do potravinového retazca a celkovo znižuje potenciál produkcných a ostatných funkcií pôdy. Humus predstavuje zložitý, menlivý súbor organických zlúcenín líšiacich sa pôvodom, spôsobom uloženia a zmiešaním s minerálnym podielom pôdy, fyzikálnym stavom, ako i fyzikálno-chemickými a chemickými vlastnostami. Humus v rozhodujúcej miere podmienuje produkcné aj mimoprodukcné funkcie pôd. Podiela sa na väzbe anorganických aj organických látok. Všeobecné (ilustratívne) informácie o obsahoch humusu v polnohospodárskych pôdach z výsledkov CMS -P uvádza prehlad v jednotlivých typoch. Znecistenie pôd plošne nepostihuje velké územia SR. Znecistenie nadlimitne postihuje približne 30 tis. ha polnohospodárskych pôd, pricom indikacné hodnoty znecistenia boli zistené pre dalších asi 150 tis. ha polnohospodárskych pôd. Kontaminované pôdy sú v oblastiach priemyselný centier, ktoré majú hlavný podiel na ich znecistení. Tieto pôdy sú využívané na pestovanie technických plodín. Na Slovensku je vyclenených 12 najohrozenejších oblastí s pôdami kontaminovanými rizikovými látkami. Sú to Žiarska kotlina - Pohronie, Dolná Orava, Stredný Spiš, Severovýchodný Gemer, Stredný Gemer, Štiavnické vrchy, Košická kotlina, Bratislava, Dolný Váh, Horná Nitra, Stredný Zemplín, Kysuce - Horná Orava - Tatry.
Plošný prieskum kontaminácie pôd :
(PPKP) ako subsystém monitoringu pôd sleduje obsah tažkých kovov vo vybraných katastrálnych územiach. Pôdy týchto území boli vybrané na základe zvýšeného obsahu tažkých kovov, ktorý bol preukázaný v rámci I. cyklu PPKP. V rokoch 1996 -2000 sa analyzovalo v rámci PPKP 8 921 pôdnych vzoriek, co predstavuje 105 351 analýz pri pocte 56 sledovaných parametrov - 15 anorganických a 41 organických. Monitorovanie sa vykonalo v 386 polnohospodárskych podnikoch v 72 okresoch. V 14 okresoch neboli prekrocené limitné hodnoty sledovaných parametrov. Z uvedeného poctu vzoriek bol nadlimitný obsah sledovaných kontaminantov zistený v 2 068 vzorkách, co je 23 % z celkového poctu analyzovaných vzoriek. V rokoch 1996 -2000 sa analyzovali vzorky z 8 299 honov, co predstavuje výmeru 282 365,4 ha. Z uvedeného poctu sa nadlimitný obsah aspon jedného zo sledovaných kontaminantov zistil na 1 645 honoch o výmere 42 923,2 ha. Biologická degradácia pôd Deficit organických a minerálnych hnojív, nesprávne striedanie plodín, zlé spracovanie pôdy, to všetko spolu s eróziou, zhutnovaním, acidifikáciou i alkalizáciou a znecistením pôd zhoršuje život v pôde, ktorý je rozhodujúcou funkcnou jednotkou pôdy (bez nej pôda nie je pôdou). Jej stupen a rozsah však zatial nie je presne kvantifikovaný.