Dáždové pralesy Co sú daždové pralesy? Daždovými sa nazývajú preto, lebo v nich každorocne spadne 4-8 m vlahy. Prší tam každý den. Prales je les, ktorý ludia ešte nevyrúbali alebo nezmenili. Prostredie v nom je unikátne, nedá sa umelo obnovit alebo vytvorit, ak raz už bolo znicené (neobnovitelný ekosystém). Kde sa nachádzajú? Daždové pralesy sa nachádzajú okolo rovníka, a to v: Brazílii, Ekvádore, na ostrove Cejlón pri prednej Indii, v Austrálii, na ostrovoch Indonézie, v Afrike a i. Slnecné lúce dopadajú na krajinu kolmo, preto jej dodávajú najviac tepla. Pocas dna sa vlaha vyparuje a stúpa do výšky. Vodné pary sa vo vyšších castiach ovzdušia ochladzujú, zrážajú a vytvárajú oblaky. Dážd z nich padá naspät na daždové lesy. Tento proces sa denne opakuje. Vodstvo V daždových lesoch majú rieky vždy dost vody. Tecú tam najvodnatejšie rieky na Zemi – Amazon, Kongo. Majú kalnú vodu. Vytvárajú v nej zásoby vody, suroviny dnes ešte nedocenenej. Len amazonský daždový prales produkuje okolo 40 % všetkého kyslíka, ktorý vzniká na Zemi. Rastlinstvo Dostatok tepla a vlahy umožnuje rast bujného rastlinstva. Vytvárajú poschodový porast. Najmohutnejšie stromy sú vysoké až 60 m. Nižšie poschodie stromov je vo výške 10 m. Pod nimi sú kríky, liany a bylinný porast. Rastlinstvo sa tahá do výšky pre získanie tepla a svetla. V daždových lesoch nedopadajú na povrch takmer žiadne slnecné lúce. Každá štvrá rastlina, používaná na výrobu liekov pochádza z daždových pralesov. 73 % z takmer 3000 rastlín, ktoré by mohli byt využité pri liecení rôznych druhov rakoviny. V daždovom lese niet rocných období. Zo stromov opadáva lístie po celý rok. Vdaka stálemu daždu je lístie zhnité, mokré a klzké. Kedže humusu takmer niet, pôda je velmi chudobná na výživné látky. Huby a najdrobnejšie živocíchy ihned rozkladajú spadnuté casti rastlín a mrtve zvieratá. Preto v dažovom lese mnoho stromov nemá dostatocne hlboké korene. Ich splet korenov sa vinie po zemi, aby mohli prijímat živiny priamo na povrchu zeme. V tropickom daždovom lese sa všade darí hubám.Iné druhy húb sú spojené s korenami stromov a dodávajú stromu živiny. Strom zato hubám dodáva cukor. V daždovom lese rastliny nerastú iba na zemi, ale aj na vetvách stromov a fikusov.V horúcom vlhkom prostredí bujnie vela druhov papradia, machu a lišajníkov. Aj broméliovité rastliny sú velmi rozšírené. V ich velkom listnatom lieviku sa zbiera daždová voda a tieto mociare v závratných výškach obývajú žaby, hmyz a jašterice. Hady, netopiere a pavúky v tomto lese polujú na svoju korist. Vela zvierat nikdy neopustí svoj životný priestor v korunách stromov v pralese. Všade v tropicokm daždovom lese rastú cudzopasné figovníky. Najprv sa pevne zachytia výhonkami na stromoch. Dlhé vzdušné korene rastú nadol a zakotvujú sa do zeme. V priebehu rokov a desatrocí obrastú coraz tesnejšie vetvy a korene figovníkov svoj hostitelský strom. Napokon tento strom odumiera. Zostáva namiesto neho figovník. Na nom sa zasa usídlia bromélie a iné parazitné rastliny. Na vetvách mravcieho stromu cekropia hore-dolu pobehávajú šikovné mravce. Postavili si hniezdo vo vnútri dutého kmena. Mravce stále lezú na listy s malými výživnými hluzami, ktoré požierajú. Nimi strom živí svojich mravcov. Mravcom sa bezpochyby na ich strome dobre žije. Túto družbu však využíva aj strom. Ak sa nejaké hladné zviera pokúsi ohlodat lístie, mravce sú okamžite na mieste a na votrelca zaútocia takisto prudko, ako keby sa v nebezpecí ocitlo ich hniezdo. Stromu môžu škodit aj popínavé rastliny. Ovijú vetvy a ich lístie ich olúpi o svetlo. Mravce ohrýzajú cudzie casti rastlín, a tým chránia svoj strom. Rastú tu ešte prekrásne tropické kvety orachideí, mucenky, strelície. Živocíšstvo Hustý les poskytuje úkryt a dostatok potravy pre živocíchy. Napriek tomu, že predstavujú len 2 % celkového povrchu zeme, žije v nich najväcší pocet rastlín a živocíchov na Zemi (až 2/3 všetkých druhov). Žijú tu napr. :
Amazonan žltolíci:
Je dlhý asi 34 cm. Žije v párikoch. Živí sa ovocím, semenami, orechmi a klíckami.
Tukan:
Je dlhý asi 50 cm. Žije v húfikoch. Živí sa ovocím, vajíckami, mládatami iných vtákov a cicavcov. Jeho mimoriadne lahký zobák je z rohoviny. Obidvaja hniezdia v dierach kmenom stromov.
Vreštan:
Na úsvite a za súmraku vydávajú opice rôznych druhov toho istého rodu prenikavý škrek. Škriekajú preto, aby vyznacili hranice svojho územia. Je to jeden z najcharakteristickejších zvukov stedo - a juhoamerických pralesov. Žijú tu tiež napríklad : hoko(velký kurovitý pralesný vták) potos plavý(drobný stromový cicavec), jaguár americký, štrkác, kondor, momot(vták), velhad královský, ocelot a kvezal chocholatý (vták). Pôdy V daždových lesoch sú cervenkasté pôdý nazývané cervenozeme. Hospodárenie cloveka Domorodci nezasahovali do daždových pralesov. Príchodom nových pristahovalcov sa však vzhlad krajiny zmenil. Odlesnovali územie za úcelom získania pôdy. Zacali sadit kokosové palmy, kaucukovníky, banánovniky a pestovat ryžu, cukrovú trstinu a kávu. Pri daždoch sa strácala úrodnost. V súcasnosti sú niektoré daždové pralesy bohaté na ropu, zlato, med a železo. Rozsiahle plochy sa nicia i stavbou ciest. Osídlenie Tieto oblasti sú prevažne riedko zaludnené. Velké mestá (napr. Lagos) vznikli na pobreží. Husto zaludnené sú tiež niektoré oblasti, ako napríklad Jáva, Sumatra. Clovek sa tu musel naucit žit spolu s daždom, ktorý neprináša len vlahu, ale môže spôsobovat casté povodne napr. v Indii, Bangladéši a inde. Ohrozenie Každú minútu zmizne 20 hektárov tropických daždových pralesov. Za rok je to vyše 10 miliónov hektárov. Pri tomto tempe úplne zaniknú okolo roku 2057. _____________ _________
Zdroje: