Cyprus

Cyprus - prístupové rokovania s Európskou úniou Cyprus Najstaršie vykopávky pochádzajú z neolitického obdobia - 7 000 až 3900 pred našim letopoctom. Pre dobu bronzovú (2500 až 1050), kedy bol Cyprus známy ako "alasia", bol charakteristický prekvitajúci obchod a ciastocne aj tažba medi. V období po 1400 pr.n.l. ostrov osídlujú prvé vlny gréckych obchodníkov a usadlíkov, ktorí rozšírili gréctinu, náboženstvo a zvyky. Helenizácia Cypru bola dokoncená vytvorením desiatich mestských královstiev v období 1050 až 750 pr.n.l. Kult afrodity sa v tejto dobe tešil velkej popularite. 333 až 325 pr.n.l. - archaické a klasické obdobie - bolo érou prosperity a dobývania. Cyperské královstvá boli podriadené asýrii, Egyptu a Perzii. Král Evagoras (411-374) však ostrov zjednotil a vytvoril z neho významné centrum gréckeho sveta. V rokoch 333 až 325 pr.n.l. macedónsky král Alexander Velký si Cyprus podmanil do svojej ríše. V období (58 pr.n.l. až 330 n.l.) Cyprus patril do Rímskej ríše. Obdobie bolo poznacené zemetraseniami a prebudovávaním miest. Byzantské obdobie (330 až 1191 n.l.) - po rozpade Rímskej ríše sa Cyprus stal súcastou Byzancie a krestanstvo sa stalo oficiálnym náboženstvom. Turecké obdobie v rokoch 1571 až 1578 - Cyprus podlahol tureckým nájazdom. Katolícke vedenie bolo vyhnané a obnovená bola ortodoxná cirkev na cele s arcibiskupom, ktorý sa ako zástupca ludu zodpovedal priamo sultánovi. V roku 1878 Británia prevzala vládu nad ostrovom a následne ho anektovala v roku 1914 po tom, ako Turci vstúpili do prvej svetovej vojny na strane Nemecka. V roku 1923 podla Zmluvy z Lausanne odovzdalo Turecko všetky práva Cypru a v roku 1925 sa Cyprus stal korunnou kolóniou. Pocas druhej svetovej vojny Cypercania bojovali v britských ozbrojených silách. Boj proti koloniálnej vláde a za zjednotenie Cypru s Tureckom sa zacal v roku 1955, trval do roku 1959. V roku 1960 sa Cyprus stal nezávislou republikou. V roku 1974 Turecko obsadilo 37 percent ostrova a 40 percent gréckej populácie bolo násilne vystahovaných. Na zabraté územie sa nastahovalo viac ako 85 tisíc Turkov a v roku 1983 predstavitel cyperských Turkov vyhlásil tzv. Severocyperskú tureckú republiku, ktorú neuznala žiadna krajina okrem Turecka. GEOGRAFICKÉ ÚDAJE Ostrov po grécky Kípros, turecky Kibris sa nachádza vo východnej casti Stredozemného mora, asi 64 km (40 míl) južne od Turecka a 772 km (480 míl) juhovýchodne od pevniny Grécka. Najväcšia dlžka je od mysu arnauti na západe po mys apostolos andreas na konci severovýchodného polostrova - 225 km (140 míl), najširší je severojužne - 97 km (60 míl). S rozlohou 9,251km2 (3,572 štvorcových míl) je tretím najväcším stredomorským ostrovom (po Sicílii a Sardínii). Cyprus je rozdelený na tri geologické zóny - pohorie Pendadaktylos alebo Keryneia (Kyrenia) na severe, masív Troodos na juhu, a planinu Messaoria, ktorá ich oddeluje. Cyprus pozostáva z dvoch castí - Cyperskej republiky (grécky: Kipriakí Dimokratía, turecky: Kibris Cumhuriyeti), ktorý zaberá južné dve tretiny ostrova a Severocyperskej tureckej republiky (Kuzey Kibris Türk Cumhuriyeti), ktorej deklaráciu o nezávislosti v roku 1983 uznalo iba Turecko. Spolocnou metropolou je Nikózia (grécky: Levkosia, turecky: Lefkosa). Rozloha: 9 251 km2, z ktorých 1,733 km2 je zalesnenej Poloha: východná oblast Stredozemného mora, 33 stupnov východne, 35 stupnov na sever. 75 kilometrov od Turecka, 105 kilometrov západne od Sýrie, 380 km severne od Egypta, 380 km od gréckeho ostrova Rodos Podnebie: stredomorské: stredné, vlhké zimy (10 až 13°C) Názov: Cyperská republika Mestá hlavné mesto Nikózia (Lefkosia, Nicosia) - 195 300 obyvatelov Lemesos (Limassol) - 155 500 obyvatelov Larnaka (Larnaca) - 68 800 obyvatelov Pafos (Paphos) 39 500 obyvatelov Na okupovanom Cypre turecká cast Nikózie Ammochostos (Famagusta) Kyreneia (Kyrenia) Morfou (Morphou)

POLITICKÉ ÚDAJE

• 16. augusta 1960 Cyprus prestal byt britskou kolóniou a stal sa nezávislou

republikou. Na oficiálnej ceremónii posledný britský guvernér Sir Hugh Foot odovzdal moc prvému prezidentovi Cyperskej republiky arcibiskupovi Makariosovi a prvému viceprezidentovi Fazilovi Kutchukovi, ktorí boli zvolení v prvých prezidentských volbách

• 13. decembra 1959. Rozdelenie moci vyplýva z Ústavy Cyperskej republiky.Exekutívna

moc je stanovená prezidentovi, viceprezidentovi a Rade ministrov, súdna moc patrí súdom a legislatívna moc Snemovni reprezentantov a komunálnym komorám. Londýnsko-zürišské dohody a Ústava republiky zakotvuje ustanovenie dvoch komunálnych komôr - gréckej a tureckej - ktoré majú kompetencie uplatnovat legislatívnu moc v oblasti vzdelávania, kultúrnych a religióznych záležitostiach obidvoch spolocenstiev. Prvé parlamentné volby sa konali 31. júla 1960 a volby do komunálnych komôr 7. augusta 1960. Založené boli na koloniálnej legislatíve a na väcšinovom volebnom systéme. Podla ústavy z 55 zástupcov bolo 35 Grékov (70 percent), ktorých volila grécka komunita a 15 tureckých (30 percent) volených tureckou komunitou. V roku 1961 zástupcovia cyperských Turkov využili svoje právo na zrušenie rozhodnutia väcšiny a hlasovalo proti rozšíreniu danových zákonov a zákonu o dani z príjmu, zanechajúc krajinu bez príslušnej legislatívy dalšie štyri roky. Nasledovali násilné strety oboch komunít, ktoré vyvrcholili v decembri 1963 odchodom 15 cyperských Turkov zo Snemovne. Odišli aj všetci cyperskí Turci pôsobiaci v štátnych úradoch alebo službách. Snemovna reprezentantov pokracovala v cinnosti, kedže podla ústavy môže pôsobit, ak je prítomná najmenej jedna tretina celkového poctu poslancov. V marci 1965 Snemovna reprezentantov schválila zákon o prenose právomocí cypersko-gréckej komunálnej komory na Snemovnu a kompetencie Komory v oblasti vzdelávania, kultúry a týkajúce sa výuky prešli pod príslušných ministrov. Kvôli situácii, ktorá nastala po roku 1963 sa parlamentné volby konali 5. júla 1970 namiesto júla 1965. Po prevrate

• 15. júla 1974 a tureckej invázii 20. júla 1974, sa parlamentné volby konali 5.

septembra 1976. Snemovna reprezentantov rozhodla 20. júna 1985 o náraste poctu poslancov na 80, pricom 56 (70 percent) je volených gréckou komunitou a 24 (30 percent) tureckou, kedže dovtedajšie pocty boli nedostatocné. Prezident republiky: Tassos Papadopooulos (2003) Premiér: podla cyperskej ústavy táto funkcia neexistuje Minister zahranicných vecí a spolupráce: Georgios Iacovou Parlament: DISY (konzervatívci) - 19 miest, aKEL (socialisti) - 20 miest ; DIKO (liberáli) - 10 miest, KISOS (socialisti) - 4 miesta, dalších 5 subjektov má spolu 7 mandátov Jazyk: gréctina, turectina (úradný), anglictina Náboženstvo: ortodoxní krestania, moslimovia Vláda: Exekutívna moc prezidentského demokratického systému vlády. Prezident je volený na pätrocné obdobie. Snemovna reprezentantov pozostáva z 80 clenov (56 cyperských Grékov, 24 cyperských Turkov) volených na pätrocné obdobie. Súdnu moc predstavuje Najvyšší súd a oblastné súdy. Medzinárodné vztahy:Cyprus je clenom OSN (1960), Rady Európy (1961), Organizácie pre bezpecnost a spoluprácu v Európe (OBSE) od roku 1975, Svetovej obchodnej organizácie WTO (1995) a dalších organizácií.

OBYVATELSTVO

Populácia: 855 000, 82 osôb na km2, pocet nezahrnuje viac ako 115 tisíc tureckých usadlíkov, žijúcich ilegálne v Tureckom okupovanej casti Cypru Rozloženie: 85 percent cyperskí Gréci (vrátane arménov, maronitov - príslušníci sýrsko-krestanskej cirkvi v Libanone, rímskych katolíkov), 12 percent cyperských Turkov, 3 percentá trvale žijúcich zo zahranicia. Pôrodnost: 12,8 percenta na tisíc obyvatelov Úmrtnost: 7,6 percenta na tisíc obyvatelov priemerná dlžka života u mužov: 75,3 (1998/99) priemerná dlžka života u žien: 80,1 (1998/99)

EKONOMIKA

Cyprus zaznamenáva rýchly ekonomický rast, vytvára podmienky pre úplnú zamestnanost, vonkajšiu a vnútornú stabilitu. Cyprus je charakterizovaný ako moderná ekonomika s dynamickými službami, priemyslom a polnohospodárstvom, rozvinutou infraštruktúrou. S príjmom na obyvatela (13 000 USD v roku 2000) sa zaraduje medzi vysoko príjmové krajiny. Cyprus je známy ako miesto dovoleniek, centrami služieb (hlavne bankovníctvo a lodná doprava) a telekomunikacnými uzlami. Napriek stratám po tureckej invázii v roku 1974 sa hospodárstvo rýchlo spamätalo a dosiahlo predokupacnú úroven.

Ekonomické ukazovatele:

Mena: cyperská libra (CYP), 1 CYP (cca 80 Sk, 1,74 eura) HDP: 9,55 mld. dolárov HDP na obyvatela: 14 930 USD Ekonomický rast: 3,6 % Inflácia: 1,7 % Nezamestnanost: 3,6 % Celková hodnota vývozu: 540 mil. cyperských libier Celková hodnota importu: 1925 mil. cyperských libier Hlavní odberatelia: Spojené královstvo (10 %), Grécko (7,6 %), Rusko (5,7 %), Spojené arabské emiráty (5 %), Libanon (4,9 %). Hlavní dodávatelia: Spojené královstvo (11,3 %), USA (9,6 %), Taliansko (8,9 %), Grécko (8,2 %), Nemecko (7,6 %). Polnohospodárstvo: produkcia obilia 58 % produkcie, chov dobytka 25,4 %, vedlajšie produkty: mliecne výrobky a víno asi 5,9 %, rybolov 6,1 %, lesníctvo 1,03 % a dalšie 3,4 %. Priemysel: Hlavným sektorom je potravinárstvo, textilný, obuvnícky priemysel, výrobky z kovu. Dalším významným odvetvím priemyslu je chemická výroba a stroje, plastické materiály. Cyprus a EU Kritériá vstupu

POLITICKÉ KRITÉRIÁ

Krajina, ktorá sa uchádza o vstup, musí byt právnym štátom, musí garantovat dodržiavanie zákonov, mat stabilné inštitúcie a dodržiavat ludské práva a ochranu menšín.

EKONOMICKÉ KRITÉRIÁ

Kandidátska krajina musí byt schopná odolávat konkurencným tlakom a trhovým silám pôsobiacim v Európskej únii.

SCHOPNOST PREVZIAT ZÁVAZKY VYPLÝVAJÚCE Z CLENSTVA

Krajina musí byt schopná prevziat do svojej legislatívy záväzky spojené s fungovaním vnútorného trhu, hospodárskej sútaže, štrukturálnej politiky, hospodárskej a sociálnej súdržnosti, vnútornej politiky a tak dalej.

SCHOPNOST ADMINISTRATÍVY APLIKOVAT ACQUIS

V krajine uchádzajúcej sa o clenstvo v EÚ musí fungovat výkonný systém verejnej správy i výkonný súdny systém na efektívnu praktickú aplikáciu acquis Chronológia

1997

• 13. december - Vedúci predstavitelia EÚ sa v Luxembursku dohodli na tom, že zacnú

rokovania o pridružení s CR, Polskom, Madarskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom. Slovensku, Litve, Lotyšsku, Bulharsku a Rumunsku oznámili, že pred zacatím rokovaní musia dosiahnut väcší pokrok. Únia neudelila Turecku štatút kandidátskej krajiny, cím rozhnevala Ankaru.

2000

• 8. až 11. december - Úcastníci summitu v Nice sa pocas štvordenného rokovania

dohodli na novej zmluve o Európskej únii. Do zmluvy zakomponovali inštitucionálne reformy, ktoré majú pripravit úniu na rozšírenie. Zmluva mení rozdelenie volebných hlasov v prospech väcších clenských krajín, rozširuje v niektorých oblastiach používanie pravidla väcšinového hlasovania a obmedzuje pocet clenov Európskej komisie.

2001

• 7. jún - Íri šokujú, ked pomerom 54 % hlasov ku 46 % odmietli v referende Zmluvu z

Nice.

• 15. jún - Vedúci predstavitelia EÚ rokujú vo švédskom Göteborgu a potvrdzujú svoje

odhodlanie rozšírit úniu v roku 2004 do východnej Európy. Dátum rozšírenia EÚ odznieva po prvýkrát.

• 13. november- Brusel vydáva zásadné hodnotenia pripravenosti krajín z východnej

Európy a Stredomoria na clenstvo v únii. Výkonný orgán únie po prvýkrát uvádza, že všetkých 10 kandidátov teda Polsko, CR, Madarsko, Slovensko, Slovinsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Cyprus a Malta majú "fungujúcu trhovú ekonomiku".

• 14. a 15. decembra- Vedúci predstavitelia únie sa schádzajú v belgickom Laekene a

vyhlasujú, že pre dalšiu vlnu rozšírenia v roku 2004 môže byt pripravených až 10 krajín. Bol založený aj európsky konvent, ktorý má zvážit, ci by únia nemala mat vlastnú ústavu.

2003

NIKÓZIA 12. mája (SITA/Reuters) - Cyprus zaostal v niektorých oblastiach prípravy na vstup do Európskej únie (EÚ) a musí vyvinút sústredené úsilie, aby zameškané dohnal. Uviedol to v pondelok velvyslanec únie na ostrove. Posledné hodnotenie zdôraznuje pomalý pokrok v deregulácii telekomunikácií a sklz v zriadení nezávislých agentúr na uplatnenie pravidiel od polnohospodárskych platieb až po diskrimináciu v zamestnaní. "Nový hlavný vyjednávac (pre Cyprus) povedal, že sú tu oneskorenia a ja súhlasím. Nie sú neprekonatelné, ale treba si ´obut kolieskové korcule´," povedal Adriaan van der Meer, velvyslanec EÚ a vedúci Delegácie Európskej komisie v Nikózii. Napriek týmto problémom Brusel fandí Cypru, ktorý rieši komplex problémov v súvislosti s mierovým procesom na urovnanie vztahov medzi cyperskými Turkmi a Grékmi. "Chápeme, preco sú tu isté sklzy...pre nás je riešenie cyperského problému prioritou císlo jeden," uviedol Van der Meer. Stredomorský ostrov, ktorý je rozdelený od tureckej invázie v roku 1974 po krátkom, Gréckom podporovanom povstaní, vstúpi do únie aj bez dosiahnutia politickej dohody o opätovnom zjednotení. Mierové rozhovory na neúspechom skoncili v marci. Ak Cyprus vstúpi do EÚ rozdelený, clenstvo sa menovite bude týkat celého ostrova, ale prakticky zahrnie iba južnú cast cyperských Grékov. BRUSEL 27. mája (SITA/Reuters) - Európska komisia (EK) pripravuje balík v hodnote 12 miliónov eur urcených na pomoc severnému Cypru a tiež zamýšla ulahcit vývoz tovaru z ostrova na trhy EÚ. Podla zdrojov z únie je pravdepodobné, že EK obidva zámery pocas budúceho týždna aj potvrdí. Únia už uznala vstup južnej, gréckej casti ostrova do EÚ v máji 2004, ale plány na prijatie celého ostrova stroskotali, ked sa rozhovory o znovuzjednotení Cypru pod patronátom OSN skoncili neúspešne. Pomoc je urcená ekonomike severu ostrova a jej cielom je podpora opätovného zbližovania oboch strán, gréckej a tureckej. Má tiež pomôct severnému Cypru integrovat sa do Európy. "Je pravdepodobné, že to bude prijaté," uviedol zdroj z EÚ a dodal, že sa tak asi stane na stretnutí komisie 3. júna. Na severe Cypru, ktorý uznáva ako štát len Ankara, ostáva nadalej asi 30 000 tureckých vojakov. Grécko z neúspechu pokusu o zjednotenie ostrova pred vstupom do únie obvinuje prezidenta severného Cypru Raufa Dentkaša. Predstavitelia Turkov na ostrove v rámci symbolického gesta minulý mesiac znížili obmedzenia pre pohyb osôb napriec líniou prímeria, ktorá rozdeluje ostrov. Zo 750 00 obyvatelov Cypru sú dve tretiny Gréci. NIKÓZIA 4. júna (SITA/Reuters) - Predstavitel cyperských Turkov Rauf Denktaš odmietol v stredu financnú pomoc Európskej únie (EÚ) vo výške 12 miliónov eur, ktorú považuje za pokus prinútit jeho stranu podrobit sa medzinárodne uznanej cyperskogréckej vláde. EÚ prislúbila financnú pomoc ako aj zmiernenie obchodných obmedzení chudobnému severnému Cypru, aby pomohla izolovaným cyperským Turkom integrovat sa s blokom, ktorý na budúci rok prijme oddelenú, grécku cast ostrova za svojho clena. "Keby to bolo akceptovatelné v tejto podobe, dnes by som povedal, že sme to prijali," uviedol Denktaš pred novinármi v rozdelenej metropole Nikózii. "Nie je to pomoc, ani podpora. Dáva nás to pod podpis a pecat cyperskogréckej vlády," dodal. Napriek jeho odmietnutiu ponuky EÚ, peniaze by stále mohli obíst Denktašovu administratívu a prúdit priamo obciam a mimovládnym organizáciám, uviedli zdroje z cypersko-tureckej opozície. Financná pomoc je urcená na projekty spojené s dodávkami vody, zariadeniami na spracovanie odpadových vôd a vzdelávacími programami. EÚ tiež zamýšla zmiernit sankcie na priamy dovoz, ktorý ochromuje ekonomiku na severe Cypru, kde priemerný príjem je tri krát nižší ako na juhu. Na tureckej strane sú však obavy, že EÚ chce iba umožnit, aby bolo možné vyvážat len so súhlasom cyperských Grékov, uviedol turecký diplomatický zdroj. "Možno to vnímat aj ako nový druh embarga...cielom je neumožnit cypersko-tureckým výrobkom dostat sa zo severu," uviedol. "Budeme trvat na strednej ceste," dodal. Rozhodnutie o tom, ako export bude smerovaný, sa ocakáva v nadchádzajúcich týždnoch. Cyprus je rozdelený od roku 1974, kedy Turecko obsadilo severnú cast ostrova po cyperskogréckom povstaní zameranom na zjednotenie ostrova s Gréckom. Severný Cyprus uznalo iba Turecko. Diplomati EÚ obvinili Denktaša za marcový neúspech mierových rokovaní o opätovnom zjednotení cyperských etnických Turkov a Grékov pod záštitou Spojených národov pred tým, ako ostrov vstúpi do európskeho bloku. Žiadna zo strán sa zatial nevyjadrila, že je pripravená vrátit sa k negociacnému stolu

• 14. júl 2003 - Cyperský parlament vyslovil súhlas so Zmluvou o pristúpení k

EÚ.Ratifikacné kroky zo strany Cyprerskej republiky sú ukoncené.Cyperský parlament - Snemovna reprezentantov 14. júla 2003 ratifikovala prístupovú zmluvu k EÚ. O vstupe casti rozdeleného ostrova do EÚ nerozhodovali, ako v jedinej z kandidátskach krajín, jej obyvatelia v referende. NEW YORK 23. júla (SITA/Reuters) - Turecko je ochotné otvorit svoje prístavy, letiská a vzdušný priestor lodiam a lietadlám cyperských Grékov, ak tí podniknú reciprocné kroky. Vyhlásil to v utorok líder cyperských Turkov Rauf Denktaš. V liste z 11. júla, ktorého obsah zverejnil v utorok, Denktaš požiadal generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN) Kofiho Anana, aby mu pomohol presvedcit cyperských Turkov o dohode na novom balíku opatrení s cielom zlepšit vztahy medzi dvoma stranami tohto rozdeleného stredomorského ostrova. Ešte pred zverejnením listu sa však prezident cyperských Grékov Tassos Papadopulos písomne obrátil na Denktaša s tým, že je ochotný vrátit sa k rokovaciemu stolu iba na základe plánu OSN, ktorý v minulosti líder cyperských Turkov zamietol. Nemenovaný predstavitel OSN povedal, že Annan na Denktašov list nereagoval, ale že generálny tajomník zaujal v minulosti tú istú pozíciu ako Papadopulos, ked trval na tom, že opatrenia na vybudovanie dôvery nie sú náhradou za dohodu o podrobnom pláne na zjednotenie ostrova. Cyprus je rozdelený na dve etnické casti od roku 1974, ked Turecko obsadilo chudobnejšiu severnú tretinu ostrova v reakcii na puc cyperských Grékov podporovaný vojenskou juntou, ktorá bola vtedy v Grécku pri moci. Rokovania o zjednotení ostrova podporované OSN sa skoncili v marci neúspechom, cím sa zmenšila nádej, že by Európska únia (EÚ) mohla ponúknut clenstvo zjednotenému Cypru. OSN viní za neúspech Denktaša. Ale o mesiac neskôr sa cyperskí Turci snažili o lepšie vztahy tým, že prvýkrát za tri desatrocia hovorili o pláne umožnit slobodný pohyb osôb medzi oboma castami ostrova. Sever doteraz znáša hospodárske stažnosti zaprícinené tým, že nie je medzinárodne uznaný. Severocyperskú republiku oficiálne uznalo iba Turecko. Vo svojom liste Annanovi Denktaš navrhol opätovné sprístupnenie medzinárodného letiska v Nikózii pre obidve strany ostrova. "To by výrazne posilnilo úsilie o vybudovanie dôvery v to, že sme iniciovali a budeme, na oplátku, výrazne prispievat k úsiliu, ktorého cielom je dosiahnutie konecného riešenia," napísal Denktaš. Medzinárodne uznávaná cyperská vláda od roku 1974 uvalila zákaz na medzinárodnú dopravu využívajúcu prístavy a letiská cyperských Turkov a európsky súd im nepovolil vývoz polnohospodárskych výrobkov. NIKÓZIA 24. júla 2003(SITA/Reuters) - Líder cyperských Turkov Rauf Denktaš vo štvrtok uviedol, že jeho administratíva je ochotná odstránit tisíce pozemných mín rozmiestnených na jej strane "zelenej línie", ktorá rozdeluje ostrov takmer tri desatrocia. Denktaš sa touto poslednou ponukou snaží posilnit dôveru po neúspešných marcových rokovaniach s cyperskými Grékmi. Zodpovednost za kolaps mierového procesu pred vstupom krajiny do Európskej únie (EÚ) v budúcom roku sa pripisuje najmä Denktašovi. "Dnes sme generálneho tajomníka OSN Kofiho Anana písomne informovali, vojenskí predstavitelia cyperských Turkov sú pripravení sa stretnút a prediskutovat odmínovacie práce v Nikózii a okolitých regiónoch," uviedol v stanovisku Denktaš. Úrad OSN v Nikózii vo štvrtok uviedol, že v nárazníkovej zóne sa nachádza 48 mínových polí a dalšie míny možno nájst v 500 metrov širokom pásme na každej strane. Podla Denktaša odstránenie protipechotných a protitankových mín zlepší bezpecnost Cypercanov prechádzajúcich cez "zelenú líniu" rozdelujúcu ostrov odkedy jeho administratíva v apríli otvorila hranicné priechody. Turecko udržuje doteraz na severe ostrova asi 30 tisíc vojakov a je jedinou krajinou, ktorá uznáva Denktašovu administratívu. Zvyšok medzinárodného spolocenstva považuje cypersko-grécku vládu na juhu za jedinú legitímnu autoritu. "Toto je dôležité opatrenie budujúce dôveru ...a bude dodatocným úsilím na pomoc pri dosiahnutí konecnej dohody," vyhlásil v súvislosti s mínovou iniciatívou Denktaš. OSN a EÚ už privítali Denktašovu snahu o posilnenie dôvery od marca, aj ked trvajú na tom, že tieto opatrenia nemôžu byt náhradou za konecné riešenie založené na pláne OSN. Denktaš sa nechal pocut, že Annanov mierový plán je mrtvy. Jeho rival na juhu, cyperský prezident Tassos Papadopulos, naznacil, že v súcasnosti nie je ochotný vrátit sa spät za rokovací stôl.

• 7. január

Cyperskogrécki a cyperskotureckí právni experti sa stretli na prvých rokovaniach týkajúcich sa spolocných zákonov na znovuzjednotenom ostrove. Európska komisia v rámci Národného programu PHARE 2002 podporí 23 projektov vo výške 57,1 milióna eur, co je takmer 2,4 mld. korún. 9. január Európska Komisia (EK) nabáda Nemecko, Francúzsko a Taliansko okamžite prikrocit k ozdraveniu štátnych rozpoctov. Za absolútnu prioritu v oblasti európskej integrácie oznacil vicepremiér Pál Csáky úspešné zvládnutie referenda o clenstve v Európskej únii (EÚ). Cyperskoturecké opozicné skupiny vyzvali obyvatelov severnej, tureckej casti ostrova, aby v uliciach vyjadrili masovú podporu mierovým rozhovorom o pláne Organizácie spojených národov (OSN) na znovuzjednotenie ostrova pred vstupom Cypru do Európskej únie (EÚ).

• 14. február

Líder cyperských Turkov Rauf Denktaš vyhlásil, že neexistuje šanca na uzavretie dohody o znovuzjednotení Cypru do 28. februára, co je koncený termín stanovený

OSN.

• 17. apríl

Turecký premiér Tajip Erdogan vo štvrtok vyzval k obnoveniu rokovaní o znovuzjednotení Cypru podla plánu, ktorý ešte vlani prezentoval generálny tajomník Organizácie Spojených národov Kofi Annan. Tým sa ocividne postavil proti lídrovi cyperských Turkov Raufovi Denktašovi. Ten totiž predtým vyhlásil, že stredajšie podpísanie zmluvy o vstupe do Európskej únie vládou gréckej, jedinej medzinárodne uznanej casti Cypru, potvrdilo rozdelenie ostrova a zjednotenie bude možné až vtedy, ked do únie vstúpi aj Turecko. Volby do Európskeho parlamentu (EP) sa budú konat v období od 10. do 13. júna 2004. Celkovo bude 732 nových clenov Európskeho parlamentu volených 25 clenskými krajinami Európskej únie. Podla prístupovej zmluvy podpísanej 16. apríla 2003 budú mat clenské krajiny EÚ nasledovné zastúpenie poslancov v Európskom parlamente: Belgicko 24, Cyprus 6, Ceská republika 24, Dánsko 14, Estónsko 6, Fínsko 14, Francúzsko 78, Grécko 24, Holandsko 27, Írsko 13, Litva 13, Lotyšsko 9, Luxembursko 6, Madarsko 24, Malta 5, Nemecko 99, Polsko 54, Portugalsko 24, Rakúsko 18, Slovensko 14, Slovinsko 7, Španielsko 54, Švédsko 19, Taliansko 78 a Velká Británia takisto 78 poslancov. Europoslanci boli od roku 1979 volení každých pät rokov vo všeobecných priamych volbách. Celková úcast volicov na volbe poslancov do EP klesla zo 63 percent v roku 1979 na 49 percent v roku.