Cína - história a súcasnost V Cínskej ludovej republike žije najviac ludí na svete – približne 1 miliarda a 133 miliónov. Každý piaty clovek na Zemi je Cínan. Väcšina Cínanov obýva východnú oblast – úrodnú Velkú Cínsku nížinu. Polnohospodárska pôda sa obrába spolocne v rámci dedín a osád a úroda sa delí medzi všetkých osadníkov. Na juhozápade sa rozprestiera náhorná plošina Tibet. Pozdlž hraníc s Cínou sa dvíhajú Himaláje, najvyššie pohorie sveta. Po dlhotrvajúcej obcianskej vojne bola v Cíne nastolená komunistická vláda. Hongkong bol vrátený z britskej pod cínsku nadvládu. Po celej Cíne od rieky Jau-lu-Tiang po Západokórejský záliv a púšt Gobi sa tiahne Velký cínsky múr. Je dlhý 6400 km a je postavený z tehál a kamena. Dosahuje výšku 7,5 m. Je to najrozsiahlejšia stavba, akú kedy clovek vytvoril a ktorú vidno aj z vesmíru. Velký cínsky múr dal vystavat v 15. storocí cínsky cisár z dynastie Ming na obranu proti Hunom. Keby sa spojil do jednej priamky, vytvoril by trat od New Yorku až po Los Angeles. Myšlienka vystavit obranný múr vznikla v 8. storocí pred n. l. V roku 221 pred n. l. sa Cína zjednotila. Ching-Chuang-Chi spojil tisíce kilometrov starých múrov do dnešnej podoby. Múr pretína polovicu cínskeho územia, vedie cez svahy a stráži údolia. Je symbolom Cíny, ktorá húževnato bráni svoje práva a územie. Najdlhšia rieka Jang-c´ Tiang meria 5520 km a je to tretia najdlhšia rieka na svete. Najväcšie mesto Šanghaj má 13 342 000 obyvatelom. Hlavným mestom je Peking. Rozloha Cíny je 9 560 800 km 2. Úradným jazykom je cínština. V Cíne sa pestuje ryža, cukrová trstina, tabak, citrusy, ovocie, kukurica, pšenica, podzemnica olejná, bavlna a cajovník. Chovajú sa tavy, kozy, kone, hydina, hovädzí dobytok, byvoly a ošípané. Z fauny sú tu zvieratá ako letucha, exinosorex, seran velký, útlon váhavý, takin dlhoprstý, hulman posvätný, bažant strieborný, lagur cínsky, jak divý, antilopa ciru, uškan modrý, tarbík, kozorožec, medved bieloprstý, jelen milu, panda velká, bambusová a cervená. Z flóry sú tu stromy a kry ako eurotia, santal biely, škoricovník, citronovník, kamélia cínska, céder, borovica a cassia.