Cína a zaujímavosti o Cíne História Cíny 2000 p.n.l. - centralizovaný štát izolácia - Cínsky múr vynájdenie obrázkového písma úradníci a knazi - vláda v štáte objavy - kompas, pušný prah, papier, hodváb, keramika, porcelán... rozvoj filozofie - 600 p.n.l - zlatý vek cínskej filozofie

Vývoj Cínskej ludovej republiky:

1.10. 1949 Vítazstvo komunistov v prvej obcianskej vojne (1945-49), Mao Ce-tung vyhlásil v Pekingu Cínsku ludovú republiku 1.3. 1950 Cankajšek zakladá na Tchaj-wane Cínsku republiku 30.9. 1954 Roztržka CLR so ZSSR 27.4. 1959 Odstúpenie Maa po stroskotaní hospodárskej politiky "Velkého skoku vpred". Marec 1959 Krvavé potlacenie povstania v Tibete (1950 obsadené cínskymi vojskami). Útek Dalajlámu do Indie. Koniec 1965 Zaciatok tzv. kultúrnej revolúcie (do 1969), vlna teroru a cistiek študentských Cervených armád. 26.10. 1971 CLR clenom OSN, vylúcenie Tchaj-wanu 28.4. 1982 Nová ústava, zahajuje reformy modernizácie a liberalizácie politiky a hospodárstva. 2.8. 1984 Britsko-cínska zmluva o navrátenie korunnej kolónie Hongkongu Cíne k 1. 7. 1997 4.6. 1989 Masaker na námestí Nebeského pokoja v Pekingu (3000 mrtvych) rozbil demokratizacné hnutie. Apríl 1993 Zmluva medzi Cínou a Tchaj-wanom o pravidelných konzultáciách. September 1993 Cína a India sa zaviazali k mierovému riešeniu otázky hraníc v Himalájach (priebeh hraníc od r. 1982 sporný) Október 1993 Dohoda s Vietnamom o mierovom urovnaní pohranicných konfliktov trvajúcich od r. 1978 1994-1996 Podzemné atómové výbuchy v oblasti jazera Lobnor. Naposledy 29.7. 1996. September 1994 Cína a Rusko sa zriekli používania atómových zbraní ako prví. Priebeh hraníc bol dohodnutý zmluvne. 1.7.1997 Cína prevzala bývalú britskú korunnú kolóniu Hongkong, zarucuje kapitalistický vývoj na 50 rokov. Cína a súcasnost Cína je ludová republika, cínsky sa nazýva Zhonghua Renmin Gongheguo, je to štát vo východnej Ázii s prístupom k okrajovým moriam Tichého oceánu, bez Tchaj wanu 9 560 980 km štvorcových, co ju robí tretím najväcším štátom na svete. Hustota zaludnenia je 124 ludí na km štvorcový, má 1 182 mil. obyvatelov, úradný jazyk je cínština, menová jednotka je Renminbi yuan (žen-min-pijüan) =10 jiao (tiao) = 100 fenov. Hlavné mesto je Peking s 5,8 miliónmi obyvatelov. Cína je najludnatejší štát sveta. Cínania tvoria 91,9% obyvatelov. Pôrodnost 2,1%, úmrtnost je 0,63 %. Rodina má priemerne 3,96 clenov. Dlžka života u mužov je 67 a u žien 71. Deti do 15 rokov tvoria 27% populácie, negramotných je 15,9% obyvatelov.

- 2 -

Od roku 1979 rozpustenie hospodárskych komún, podpora individuálneho podnikania, prístup cudzieho kapitálu, zvláštne ekonomické zóny. Hrubý národný produkt 370 USD na obyvatela. Podiel ekonomicky aktívneho obyvatelstva ciní 59,7% z coho 66,7% pracuje v polnohospodárstve, vytvára 27% hrubého domáceho produktu. Obrába sa 10,1% územia, 41,7% pastviny, 13,2 zalesnené. Základnou plodinou sú obilniny, ryža, pšenica, kukurica a zemiaky, sója, podzemnica olejná , sezam, cukrová repa i trstina, bavlník, cajovník, tabak. Intenzívny chov ošípaných, hydiny, dobytok, ovce, kone. Polnohospodárstvo zaistuje potravinovú sebestacnost. Cína trpí nedostatkom surovín, taží sa hnedé a cierne uhlie, železo, vzácne kovy, sol, ropa, zemný plyn, zlato, pyrity a ortut. Tradicný potravinársky, textilný, hutnícky, strojárenský, chemický a elektrotechnický priemysel. V roku 1991 vyrobené 67,2mil. ton železa, 70,4 mil. ton ocele, 302 mil. ton cementu, 40,1 mil. ton priemyslových hnojív, 26,2 mil. televízorov, 36,3 mil. bicyklov, 78,4 mil. ton cukru. Cína má svoj vlastný jadrový a raketový potenciál a podiela sa na kozmickom výskume. Dopravná siet zahrna 53 000 mil. km železnic,1 mil. km ciest a 109 200 km vodných ciest.

Charakteristika Cíny:

Oficiálny názov Cínska ludová republika, rozkladá sa na 9 572 405 km2 (vrátane Hongkongu). Pri poslednom scítaní ludu, ktoré sa uskutocnilo v júli roku 1997 bolo spocítaných 1 228 506 889 obyvatelov, co je asi 128 obyv./km2 (vrátane Hongkongu a Macaa). Hlavné mesto je Peking, s aglomeráciou 12 510 000 obyvatelov. Mena je jüan, je to nová mena. 1 jüan = 10 jiao/tiao = 100 fenov. Úradná rec je cínština, v autonómnych oblastiach i príslušný miestny jazyk. Územné clenenie: 23 provincií, 3 samosprávne mestá, 1 zvláštna administratívna oblast Hongkong a 5 autonómnych oblastí. Najväcšie mesto: Šanghaj - 13 342 000 obyvatelov Najdlhšia rieka: Chang Jiang - 5 520 km Najvyšší vrchol: Mount Everest (Qomolangma Feng), ktorý meria 8 848 m. Najnižší bod: - 154 m (Turfanská preliacina, Turpan Pendi) Cína sa rozkladá asi na pätine ázijského kontinentu. Cína je po Kanade a Rusku tretím najväcším štátom na svete. Žije v nej najviac obyvatelov na Zemi. Každý den sa tu narodí okolo 50 000 detí. Cína leží v západnej pacifickej oblasti východnej Ázie a väcšina jej plochy spadá do mierneho pásma. Na východe a juhovýchode je obklopená Tichým oceánom, na juhu a juhozápade Indocínskym polostrovom a Indopakistanským subkontinentom a na západe a severe Turkestanom a Sibírou. Prírodné podmienky Hranica medzi vnútornou a vonkajšou Cínou je už niekolko storocí prakticky nemenná. Pre vnútornú Cínu je charakteristické usadlé, casto závlahové intenzívne polnohospodárstvo, vysoká hustota osídlenia a absolútna prevaha hanského/chanského obyvatelstva. Vonkajšia Cína je vhodnejšia pre chov dobytka, kombinovaný s nezávlahovým polnohospodárstvom alebo doplnkovými polnohospodárskymi oblastami (napr. v oázach). Väcšinu obyvatelstva tvoria tradicné pastierske národy - Mongolovia, Tibetania a turkické národy. V posledných

- 3 -

dvadsiatich až tridsiatich rokoch však i do vonkajšej Cíny smeruje predovšetkým z politických dôvodov riadená hanská imigrácia. Cína je hornatá zem - pohoria, náhorné plošiny a pahorkatiny pokrývajú približne dve tretiny jej povrchu (asi 68 % povrchu Cíny leží v nadmorskej výške nad 1000 m, iba 16 % pod 500 m). Asi 43 % povrchu pokrývajú pohoria, 26 % tvoria náhorné plošiny a dalších 19 % zaberajú panvy s prevažne zvlneným povrchom. Fyziograficky sa dá povrch Cíny rozdelit na

niekolko velkých geografických oblastí:

  • 1. severozápad - táto oblast zahrna dve panvy: Džungarskú na severe a Rarimskú na
juhu Xinjiangu a pohorie Tian Shan. Džungarská panva má rozsiahle plochy piesocnej a kamenistej púšte a podporuje závlahové polnohospodárstvo. 2. Mongolské pohranicie - oblast severostrednej Cíny vyplnuje hlavne Vnútromongolská náhorná plošina s piesocnými kamennými a štrkovitými púštami, súhrnne známymi ako Gobi. 3. Severovýchod - historické územie Mandžuska východne od Velkého Chinganu zahrnuje Mandžuskú nížinu a s nou hraniciace vrchoviny. Nížina má rozsiahle oblasti úrodných pôd, vrchoviny sú pahorkaté až hornaté s pocetnými širokými údoliami a miernymi svahmi.

  • 4. Severní Cína - táto oblast leží medzi mongolským pohranicím na severe a údolím
Chang Jiangu na juhu a pozostáva z niekolkých charakteristických topografických útvarov. Severocínska nížina je dôležitou polnohospodárskou oblastou s najrozsiahlejšou plochou obrábanej pôdy v CLR. Juhozápadne ležiace horstvá strednej Cíny tvoria impozantnú bariéru medzi severnou a južnou Cínou. 5. Južná Cína - oblast zahrnuje údolie Chang Jiangu a topograficky rozmanité oblasti na juh od nej. Údolie Chang Jiangu sprevádza rad kotlín a nížin s úrodnými pôdami, ktoré križujú vodné cesty - umelé i prirodzené - a ktoré sú posiate množstvom jazier. Sichuanská panva na západe tvorí pomerne izolovanú oblast pahorkatého terénu. Je známa intenzívnym terasovým polnohospodárstvom. 6. Qinghaisko - tibetská náhorná plošina - zaberá najvzdialenejší juhozápad Cíny. S priemernou nadmorskou výškou 4510 m je najvyššou náhornou plošinou na svete a so svojou plochou 2,3 miliónov km2 patrí i k najväcším. Tvorí vrchol topografického "schodišta" Cíny. Plošina je pokrytá jazerami a mokradami a pramenia tu rieky Indus, Ganga, Brahmaputra, Mekong, Huang He, Chang Jiang. V pohranicí Cíny, v Tibetskej autonómnej oblasti sa rozkladá horský masív Himaláje, v ktorom sa na pomedzí Cíny a Nepálu vypína najvyšší štít - Mount Everest (8 848,13 m). Na hraniciach medzi AO Xinjiang a Kašmírom leží horstvo Karakorum s priemernou nadm. výškou 6000 m a druhým najvyšším vrcholom na svete Qogir (8 611 m). Od vých. casti Pamíru prebieha k západu cez AO Xinjiang i Tibet dalšie mohutné pásmo Kunlun a zasahuje až do provincie Qinghai. Priemerná nadm výška je 6000 m, a známym štítom Kongur (7 719 m). Hory Tian Shan tvoria 8 rovnobežkových pohorí s priemernou výškou hlavných hrebenov 4 500m. Horské pásmo Gangdise s priemernou výškou 6000m pretína juhoz. cast Tibetu. V provincii Qinghai leží Bayan Har s nadm. výškou v priemere 5-6000 m. Hory Hengduan v záp. Sichuanu a Yunnanu s priemernou výškou 2-6000m a najvyšším bodom Gongga (7 556 m) sú menej známe. Dalšie pohoria : Altay Shan, Qin Ling, Changbae, Da Hinggan Ling, Nan Ling, Qilian, Xiao Hinggan Ling, Wu Yue, Hua Shan, Tai Shan, Song Shan, Heng Shan, Wutai Shan, Putuo Shan, Jiuhua Shan a Emei Shan. - 4 -

Klimatické podmienky:

Väcšina zeme leží v miernom a subtropickom pásme, najjužnejšie oblasti zasahujú do tropického pásma, velhorské oblasti na západe zeme majú vysokohorské podnebie. Urcujúci vplyv na cínske podnebie má monzúnová cirkulácia. Najvyššie teploty na území CLR sa vyskytujú v oblasti Turpanu, kde je najnižšie položené miesto v zemi - jazero Aydingkol 154 m pod úrovnou morskej hladiny. Denná priemerná teplota presahuje 40°C. V lete môže teplota na púšti stúpnut až na 38°C a v noci klesnút na -34°C. Najchladnejšie kraje ležia na severe a severovýchode. Vo vnútornom Mongolsku, v okresu Hailar, majú priemerné teploty v januári -27,7°C. Trvanie a ráz rocných období v jednotlivých castiach Cíny sú rozdielne. Líši sa i množstvo zrážok. Ich prevažnú cast prinášajú letné monzúny od východu a juhovýchodu a smerom do vnútrozemia ich ubúda. Toto nerovnomerné množstvo zrážok v priebehu roka spôsobuje na jednej strane opakovane záplavy, na druhej strane zase katastrofálne

suchá. Rastlinstvo a živocíšstvo:

Cína má zo všetkých zemí najväcšiu variabilitu živocíšnych i rastlinných druhov. Žije tu do 2000 druhov terestrických obratlovcov t.j. viac ako 10 % z celkového svetového výskytu. Domov tu majú vzácne druhy zvierat, napr. panda velká, zlatá opica, biely jelen, cínsky riecny delfín, cín. aligátor atd. V Cíne rastie viac ako 7 000 druhov drevín, z toho 2 800 druhov stromov, niektoré sa inde nevyskytujú, napr. metasekvoje, urcité druhy cyprusa, jedle, cerveného smreka aj. Snaha o ochranu národných zoologických i botanických zdrojov viedla v Cíne k vytvoreniu 793 prírodných rezervácií s celkovou plochou viac ako 71 mil. ha. Úspechom je, že do súcasnej doby sa podarilo v Cíne zachovat viac ako 60 druhov zvierat, ktorým hrozilo vyhynutie. Náboženstvo V Cíne žije asi 58% obyvatelov bez vyznania, 30% ludí verí v taoismus a konfuciánstvo, 8 % je budhistov a 2,5 % je moslimov. Snád najhlbší vplyv malo v Cíne konfuciánstvo, oficiálna ideológia cínskej ríše po mnoho storocí; ujalo sa i v dalších zemiach Dalekého východu. Konfuciánstvo je však v Cíne chápané predovšetkým ako filozofické ucenie, nie ako náboženstvo. Taoismus sa na rozdiel od konfuciánstva sústredoval na vztah cloveka k prírode. Za základný princíp bytia i chovania je považovaná "cesta", cínsky dao (tao).Taoismus ovplyvnil cínske umenie a literatúru, zvlášt poéziu, a mal velký význam pre obycajných ludí, ktorým poskytoval možnost úniku zo všedného, neradostného bytia. Budhizmus sa dostal do Cíny z Indie, rýchlo sa rozšíril a prijal celú radu domácich prvkov. Ústrednou myšlienkou budhistov je ponatie života na zemi ako utrpenie. Vyslobodenie z kolobehu znovuzrodenia, teda nirvány, môže dosiahnut ten, kto prestane lipnút na živote, vzdá sa túžob a prianí, ktoré ho zvádzajú zo správnej cesty. Islam je v Cíne najviac vyznávaný v Ujgurské AO Xinjiang a Huiské AO Nigxia. Islam putoval do Cíny okolo polovice 7. stor. spolu s arabskými obchodníkmi po Hodvábnej ceste. Tu našiel mnoho stúpencov, ktorí sa od ostatného cínskeho obyvatelstva líšia dodržovaním rôznych zvykov, spojených s vierou. - 5 - Zaujímavosti Cína usilovne rozvíja svoj vesmírny program. Cínania usilovne rozvíjajú svoj vesmírny program. Od vyslania prvej vesmírnej lode Šen-žu do kozmu v novembri 1999 vypustili teraz svoju v poradí už tretiu lod „Šen-žu III“ a usilovne sa pripravujú na vyslanie ludskej posádky. Vesmírnu lod „Šen-žu III“ vyniesla do vesmíru nosná raketa „Dlhý pochod II“. Na palube boli figuríny astronautov a prístroje simulujúce metabolizmus. Takisto sa overila funkcnost záchrannej kapsuly. Štart kozmickej lode i jej uvedenie na obežnú dráhu prebehlo bez problémov. Svedkom najnovšieho úspechu cínskej technológie bol i prezident Tiang-Ce-Min. Aj tento let bol pre Cínou prípravou na vstup do vesmírneho klubu krajín, ktoré zvládnu vyslat ludí do vesmíru. Zatial to dokážu len Rusi a Americania. Podla oficiálnych správ Pekingu už prebieha tréning prvých astronautov. Peking hodlá uskutocnit kozmické lety s ludskou posádkou do roku 2005 a potom chcú poslat

cloveka na Mesiac. Jazyk:

Hlavným jazykom je cínština. Patrí k najstarším jazykom sveta. Vyvíjala sa vplyvom rôznych historických okolností na severe a juhu odlišne. Rozdiely medzi severnými dialektami nie sú také velké ako medzi južnými, ktoré sú stále castejšie považované za samostatné cínske jazyky. Tieto jazyky sa casto medzi sebou líšia nielen výslovnostou, ale i gramatikou, a na - priek tomu, že používajú cínske znakové písmo, doplnujú ho v rade prípadov i vlastnými znakmi. Najrozšírenejší z cínskych jazykov je tzv. mandarínština, severná cínština, na ktorej základe bola vytvorená moderná štandardná cínština. Väcšina obyvatelov južnej Cíny sa však štandardnú cínštinu ucí takmer ako cudzí jazyk. Písmo: Cínske znakové písmo malo bezprostredný vplyv na vývoj kultúry, vzdelanosti a najmä výtvarného umenia nielen vo vlastnej Cíne, ale i v dalších zemiach. Najstaršia dochovaná podoba cínskych znakov pochádza z vešteckých kostených došticiek, korytnacích pancierov a bronzov (14-11. st. pr.n.l.). Pokusov o zjednodušenie ci reformu cínskeho písma bolo mnoho. Najdôležitejšia reforma prebehla v 50. a 60. rokoch 20 stor., kedy bol uverejnený zoznam 2 238 zjednodušených znakov. Na konci

  • 50. rokov bola vypracovaná nová prepisová abeceda, používa sa nielen v Cíne, ale tiež
napr. v zahr. oznamovacích prostriedkoch. V r. 1960 bol vydaný stredne velký slovník, obsahujúci 56 000 hesiel. Odhaduje sa, že vzdelaní ludia v súcasnosti používajú 6-8 000 znakov, na cítanie novín a casopisov je potrebné poznat 2-3 000 znakov. Caj: Cína je krajina s najstaršou cajovou tradíciou, ktorá siaha pravdepodobne tisícrocia do minulosti (aj ked sú teórie, podla ktorých je skutocná pravlast caju Barma). Cínania pripisujú objav caju cisárovi Šen-nungovi (2737 - 2697 p. n. l.), ktorý vraj pri meditáciách v lese

- 6 -

náhodou objavil spôsob prípravy caju. Vo svojej Lekárskej knihe, zachovanej vdaka neskoršiemu prepisu, hovorí o bylinkách horký t'u a ccha, ktoré by mohli byt caj, i ked sa hovorí skôr o medicínskom použití. Dalšou postavou, vdaka ktorej sa dochovala zmienka o caji, bol legendárny historik Lao-c' (600 - 500 p. n. l.). Šálku caju mu vraj podal jeho žiak. Najkrajšia, aj ked trochu morbídna legenda o caji má indický pôvod. Svätý Dharum, alias Bodhidharma, prišiel do Cíny v roku 519 p. n. l. ucit duchovným cestám. Priblížit k bohu sa chcel pôstmi a bdením. Raz, vycerpaný modlitbami, zaspal. Ked sa zobudil, bol neštastný a nahnevaný. Zo spánku obvinil svoje viecka, ktoré si šmahom ruky odrezal a zahodil. Na druhý den na mieste, kam dopadli viecka, vyrástol krík. Ked si z jeho lístkov pripravil nápoj, zrazu nepotreboval spat. Dalšia zmienka o caji je z medicínskeho slovníka z roku 350, ktorá už korektne opisuje zber lístkov a prípravu caju. Prvý presný popis prípravy caju však pochádza z neskoršieho obdobia. Chang I. z dynastie Wei (386 - 535) píše: "Listy sa trhajú a lisujú do placiek v oblastiach medzi provinciami Chu-pei a S'cchuan, placky sa sušia až scervenajú, tlcú sa na tenké kúsky, pridá sa cibula, zázvor a pomaranc." Takýto caj sa podobal skôr na polievku. V piatom storocí už funguje obchod s cajom, ale medzi lud zacal caj prenikat až v 7. a 8. storocí. Po celej krajine cajovne a obluba caju nadobudla priam kultové rozmery. V roku 780vychádza cajová biblia - kniha Ch'a Ching, ktorú napísal Lu Yu, ktorá je komplexným pohladom na pestovanie, spracovanie a prípravu caju. Mení sa i príprava - placka sa rozmrví, praží nad dreveným uhlím a rozotrie na prášok. Prestali sa používat aromatické ingrediencie, aby vynikla jemná chut. Caj sa postupne stával najvýznamnejším exportným artiklom. Zaciatkom 8. storocia sa dostáva do Japonska a Mongolska. V 10. storocí sa po pätdesiatrocnom období úpadku pozviechala aj cajová kultúra. Z tohto obdobia pochádza aj dokonalý cajový porcelán, ktorý má dnes obrovskú hodnotu. Najhodnotnejší porcelán však pochádza z obdobia dynastie Ming (1368-1644). V roku 1676 zacala Východoindická spolocnost obchodovat s Cínou. Najžiadanejší tovar, ktorý sa vyvážal do Európy, bol hodváb a caj. Obchod s cajom na cínskej strane kontroloval obchodný cech ko-hong. V roku 1834 skoncil dovozný monopol Východoindickej spolocnosti a Cína zacala obchodovat s celým svetom. Až do polovice

  • 19. storocia Cína de facto ovládala obchod s cajom. Potom objem poklesol (India a
Cejlón mali modernejšie technológie a lepší marketing), ale kvalita zostala.