Čierna Hora (Crna Gora po srbsky a chorvátsky, Montenegro [doslova „čierna hora“] po taliansky a odtiaľ aj po špan., angl., nem. a pod.), dlhý tvar Čiernohorská republika, je menšia republika v západnej časti Balkánskeho polostrova.

Oficiálny názov

  • Dlhý
Crna Gora

  • Krátky Republika Crna Gora
Úradné jazyky čiernohorčina Hlavné mesto Podgorica Najväčšie mesto Podgorica Hlava štátu Filip Vujanović (prezident) Predseda vlády Milo Đukanović Rozloha

  • Celková
  • Súš
  • Voda
  • % vody
  • 157. miesto
13 812 km² 7,666 km²

  • km²
  • %

Susedia Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Albánsko Počet obyvateľov

  • Sčítanie 2003

  • 164. miesto

616 258

Hustota obyvateľov

  • Sčítanie 2003

  • 123. miesto
93,6 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  • Stav 2005

-. miesto -

Vznik 3. jún 2006

Forma štátu republika Mena Euro (=100 centov) Gramotnosť 92 % Časová zóna UTC+1 (v lete UTC+2)

Štátna hymna Oj, svijetla majska zoro Medzin. kód (ISO 3166-1) zatiaľ nie je Kód motorových vozidiel (OSN) MNE Internetová doména .me (od 2007) Smerové telefónne číslo + 381

Poloha Republika na pobreží Jadranského mora, susedí s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom a Albánskom. Hlavným mestom je Podgorica (do roku 1990 Titograd).

Väčšinu územia tvorí Dinárske pohorie s planinami. Tiež nížiny pri Skadarskom jazere a v údolí rieky Zeta a Tara.

Administratívne rozdelenie

Čierna Hora je rozdelená na 21 opštín):

Andrijevica Bar Berane Bijelo Polje Budva Cetinje Danilovgrad Herceg Novi Kolasin Kotor Mojkovac Niksic Plav Pluzine Pljevlja Podgorica Rozaje Savnik Tivat Ulcinj Zabljak

Demografia

Etnické zloženie podľa sčítania obyvateľstva (2003):

Čiernohorci: 267,669 (43.16%) Srbi: 198,414 (31.99%) Bosniaci: 48,184 (7.77%) Albánci: 31,163 (5.03%) Slovanskí Moslimovia: 24,625 (3.97%) Chorváti: 6,811 (1.1%) Rómovia: 2,826 (0.46%)

Podnebie Vo vnútrozemí kontinentálne, pri pobreží stredomorské. 1 600 - 3 000 mm zrážok ročne v horách.

Cestovný ruch Od otvorenia hraníc v roku 2002 sa začína pomaly rozvíjať. Krajina je veľmi oblúbená hlavne slovenskými a českými turistami, ktorí sú „presýtení“ Chorvátskom. Veľká časť zisku teda plynie z cestovného ruchu

Dejiny Zaujímavosťou je, že Čierna Hora zostala nezávislou aj po rozšírení Osmanskej ríše na Balkánsky polostrov.

Po referende v roku 1992 vznikla Federatívna republika Juhoslávia. V ňom sa rozhodlo pre udržanie únie so Srbskom. Napomohli k tomu dva rozhodujúce faktory, Čiernohorci videli horúčkovitý proces bránenia celistvosti Juhoslávie (ktorú Srbi bránili za pomoci armády) a tiež, že v Černej Hore žije veľa Srbov. Vďaka vytvoreniu federácie Čiernej Hory so Srbskom vznikla Federatívna republika Juhoslávia. 4. februára sa krajina premenovala na Srbsko a Čierna Hora. 21. mája 2006 sa však opätovne uskutočnilo referendum. Zúčastnilo sa na ňom 86,3% voličov, z ktorých 55,4 % vyjadrilo súhlas s osamostatnením krajiny. Na základe tohto referenda parlament Čiernej Hory oficiálne vyhlásil nezávislosť 3. júna 2006.