Chránená krajinná oblast Záhorie Ochrana krajiny a prírody Príroda a jej casti v rámci krajiny predstavujú pre život nesmierne dôležitú, až existencnú zložku životného prostredia. Clovek velmi silno pozmenil pôvodný charakter krajiny. Najmä posledná etapa rýchleho spriemyselnovania Slovenska a s ním spojená casto nevhodná lokalizácia boli hazardom, na ktorý jeho obyvatelia ešte dnes tvrdo doplácajú. Cielom ochrany krajiny a prírody je chránit prírodu pre optimálne využitie krajiny. Prírodu a krajinu treba chránit nielen z hladiska súcasných životných potrieb, ale aj pre potrebu zachovat pre budúce pokolenie zdravú krajinu, jej prírodné osobitosti ako kultúrne dedicstvo, a zároven aj ako študijné objekty, aby na nich bolo možné študovat krajinu na úrovni poznatkov v ktoromkolvek case v budúcnosti. Snahou ochranárov je udržat najzachovanejšie územia, zachránit ohrozené druhy rastlín a živocíchov a na základe vedecky podložených krajinných analýz sledovat na vybratých územiach retazovú reakciu spôsobenú zásahom cloveka do krajiny a jej konecný efekt. K 1. januáru 2000 bolo na Slovensku 23 velkoplošných chránených území (7 národných parkov a 16 chránených krajinných oblastí) a 1043 maloplošných chránených území. Z toho poctu má viacero chránených území európsky, prípadne celosvetový význam, coho dokladom je zápis príslušných dokumentov do významných organizácií. Ochrana územia má na území dnešného Slovenska dávnu tradíciu. Prvý zaznamenaný dokument s charakterom ochrany prírody pochádza z rokov 1234 a
- 1250. Týkal sa ochrany zubrov hrivnatých a národnej prírodnej rezervácie Budínsky
Kategorizácia chránených castí prírody:
Kategorizácia chránených castí prírody bola zákonom SNR (c.1/ 1955 Zb.
SNR o štátnej ochrane prírody) schválená takto:
1.) velkoplošné chránené územia (VCHÚ) a.) národné parky (NP) b.) chránené krajinné oblasti (CHKO) 2.) maloplošné chránené územia (MCHÚ) a.) štátne prírodné rezervácie (ŠPR) b.) chránené náleziská (CHN) c.) chránené druhy živocíchov, rastlín, nerastov a skamenelín d.) chránené parky a záhrady (CHP, CHZ) e.) chránené študijné plochy (CHŠP) f.) chránené prírodné výtvory (CHPV) g.) chránené prírodné pamiatky (CHPP) V susedstve chránených území sa vymedzujú ochranné pásma (OPA) tam, kde ochranu ohrozuje prienik intenzívnej ludskej aktivity, ktorá by mohla narušit prírodné podmienky chráneného územia a zmarit ciel ochrany (najmä pri NP, väcšiny CHKO a casti MCHÚ).
BOBOR VODNÝ
Castor fiber Linneaus, 1758 Rad: Rodentia Celad: Castoridae Poznávacie znaky: Najväcší európsky hlodavec, pripomínajúci velkú ondatru (hmotnost 11,3 25 kg, dlžka tela 670 – 1000 mm, dlžka chvosta 280 – 370 mm, dlžka ucha 35 mm). Zafarbenie varíruje od svetlohnedej po tmavohnedú na chrbtovej strane, brucho má zemitohnedé, okolie úst sivohnedé. Typické sú mohutné rezáky hrdzavopomarancovej farby, plávacie blany na zadných nohách, najmä však široký zaokrúhlený, vodorovne ploský svalnatý chvost, pokrytý akoby rybacími šupinami. Rozštiepené nechty na druhom a tretom prste zadných nôh slúžia pri ošetrovaní srsti. Nosové aj ušné otvory môže zavriet. Ekológia a biotop: Obýva brehy tecúcich a stojatých vôd vo svetlých lesoch. Živí sa rastlinnou Potravou, prevažne kôrou stromov, ktoré obhrýza nad zemou dokola, až sa zvalia (týmto typickým obhryzom drevín sa prezrádza). Žije v rodinách alebo kolóniách v podzemných dierach, ktoré si hrabe v brehoch vôd s východmi pod hladinou. Z kmenov stromov, konárov bylín, blata a pod. si buduje úkryt (bobrí hrad), niekedy stavia hrádze. Stavbou tela, charakterom srsti, ktorej výmena prebieha po celý rok, je dobre prispôsobený na život vo vode. Je velmi plachý, aktívny po zotmení. Pári sa zaciatkom jari. 105 – 107 dní po oplodnení má samica v apríli až v máji 2 – 5 mládat. Dospieva vo veku 3 – 4 rokov. Dožíva sa 15 – 20 rokov. Výskyt a stav u nás: O výskyte bobrov u nás v minulosti svedcí mnoho miestnych názvov. Pre cennú kožušinu, tuk a dobré mäso ich u nás vyhubili už v druhej polovici minulého storocia. Posledného bobra zabili na Žitnom ostrove roku 1858. Bobry pozorovali, ci chytili v tom case pri Zlatnej na Ostrove (na Dunaji pri Bratislave). V posledných rokoch sú údaje a doklad o výskyte bobra na Záhorí a v rybnicnej oblasti pri Morave, ale aj z východného Slovenska. Ochrana: Výskyt bobra na Slovensku v posledných rokoch vyvoláva naliehavú potrebu zaradit aj tohto živocícha, pôvodného clena našej fauny, do zoznamu chránených živocíchov. Na miestach jeho možného výskytu rybníky, mociare, ci toky v oblasti Záhoria a pod., treba likvidovat túlavé psy, chránit ho pred pytliakmi, dodržiavat zákaz lovu ondatier odstrelom a používania želiez, nenastavovat rybárske siete na noc a pod. Trvalé osadenie bobra u nás prirodzenou cestou by dokázalo náš správny vztah k ochrane prírody. Postih: Doposial neurcený.
LEŽIAK OBYCAJNÝ
Barhinus oedicnemus (Linnaeus, 1758) Rad: Charadriiformes Celad: Burhinidae Poznávacie znaky: Vták velkosti holuba na vyšších nohách (dlžka tela je asi 240 mm, chvosta 126mm). Hnedosfarbený s tmavými pozdlžnymi škvrnami najmä na vrchnej casti. Zospodu je bledý, pieskovej farby, na prsiach hnedoškvrnitý, cez krídla prechádzajú 2 priecne pásy. Velké oci a nohy sú žlté, zobák pri koreni žltý, na konci cierny. Velká hlava. Mládatá v páperí sú pieskovohnedé s tmavšou hnedou kresbou na celom tele. Lietajúce mládatá sa podobajú starým vtákom. V nebezpecenstve sa pricupí na zem. Ozýva sa najmä vecer a v noci. Ekológia a biotop: Stahovavý vták. Prilieta v marci a odlieta v októbri. Obýva nížiny, kultúrne polia, dateliniská a štrkové ostrovy a brehy riek. Vyžaduje širšie otvorené priestranstvá s nižšou vegetáciou. Vo vyšších polohách sa zjavuje iba pri tahu. Hniezdi na holej zemi, na štrku prípadne si hniezdo slabo vystiela korienkami, steblami tráv a pod. Hniezdo tvorí plytká priehlbinka na menej frekventovaných miestach s nižšou vegetáciou. Samicka znáša 2, zriedkavo 3 vajcia velkosti 47-62 x 36-42 mm. Sedí na nich 25-26 dní. Vajcia majú pieskovosivý podklad s tmavšími hnedými olejovými škvrnami. Na výchove sa zúcastnujú obidvaja rodicia. Mládatá ihned po vyliahnutí opúštajú hniezdo, takže už na druhý den ich nájdeme vzdialené aj niekolko desiatok metrov. Živí sa hmyzom, mäkkýšmi, cervami i drobnými stavovcami, sú to najmä obojživelníky, plazy a pod. Výskyt a stav u nás: Na Slovensku hniezdi na poliach a na štrkovitých brehoch Váhu, na Žitnom ostrove, na Záhorí, v okolí Senného apod., najmä na suchších priestranstvách stepného charakteru a inde. Celkove vzácny druh. Ochrana: Je na úbytku, pretože v nížinách stráca vhodné životné prostredie najmä reguláciou riek. Kedže žije pomerne skrytým nocným životom, uniká pozornosti. Riecne ostrovy alebo štrkoviskové úseky na brehoch niektorých riek treba chránit najmä pred pastvou dobytka a zamedzit do nich vstup. Postih: 2500-10000 Sk
CHOCHOLACKA SIVÁ
Aythya ferina (Linnaeus, 1758) Rad: Anaseriformes Celad: Anatidae Poznávacie znaky: O málo menšia než kacica divá (dlžka tela je 440 mm, krídla 212 mm, chvosta 69 mm). Samcek je na hlave a krku hnedý, hrdlo a hrvol má cierne, chrbát, boky a brucho sú bielosivasté, chvostové krovky cierne, zobák ciernosivý, na konci sivý. Nohy má tmavosivé. Samicka je vcelku tmavohnedá, cez oko a na brade sa tiahne bledý Pásik, hlava, hrvol a hrdlo sú tmavohnedé, chrbát a boky bledšie, sivohnedé, zobák má tmavý, na konci s modrou páskou, okraje krídel sú bledšie. Samcek v letnom šate je matnejší. Mládatá sa podobajú samicke, ale majú menej výrazné zafarbenie. Je potápavou kacicou. Pre samceka je typická gaštanovo sfarbená hlava a cierne prsia. Ekológia a biotop: Hniezdic. Na jar prilieta v marci a v apríli a odlieta v septembri až v novembri. Obýva plytšie rybníky, mociare, velké i menšie jazerá, mrtve ramená s pobrežnou vegetáciou, vodným rastlinstvom a volnou hladinou vody. V máji až júni znáša 6-12 zelenosivých vajec velkosti 56-69x39-47 mm. Hniezdo ako u ostatných kacíc býva blízko vody, na pobreží i na ostrovcekoch a pod. Na hniezde sedí samicka 23-26 dní. Vystiela ho jemným páperím, ktoré je spociatku cernasté, neskôr hnedasté so svetlou škvrnou v strede. Hniezdo má masívne v priemere 39 cm. Živí sa živocíšnou i rastlinnou potravou (casti rastlín a pod.), za ktorou sa potápa. Výskyt a stav u nás: Hniezdi na juhozápadnom Slovensku na rybníkoch a jazerách v oblasti Záhoria a Podunajskej nížiny. Miestami je hojná. Z potápavých kacíc sa zdá najhojnejším druhom. Ochrana: Chránená je najmä v jarných mesiacoch a v case hniezdenia. V case lovu kacíc sa casto stáva obetou mylného odstrelu. Postih: 1200-4800 Sk. Chránená krajinná oblast Záhorie Chránená krajinná oblast Záhorie bola zriadená Vyhláškou bývalého MK SSR c. 220/1988 Zb. zo dna 9. novembra 1988 v znení Zákona NR SR c. 287/1994 Z. z. Chránená krajinná oblast Záhorie je prvou vyhlásenou nížinnou chránenou krajinnou oblastou na Slovensku. Pozostáva z dvoch castí - severovýchodnej a západnej. Severovýchodná cast je ovplyvnená veternými procesmi súvisiacimi s prenosom piesku. Reliéf tvoria presypové valy, vetrom zvlnené pokrovy, bachrany, oblé presypy a duny polmesiacikovitého tvaru. Záhorská nížina vdaka svojmu umiestneniu križuje horské celky na trase sever - juh, cím tvorí dôležitú migracnú trasu pre sezónne tahy vtákov. Súcasný teplotný kontrast medzi studenými medzi dunovými zníženinami a vyhriatymi pieskovými nánosmi podmienuje bohatú druhovú pestrost rastlín, kde sa striedajú druhy horské, pozostatky z chladnejších období, s druhmi typickými pre teplé a suché stanovištia. Živocíchy sú zastúpené hlavne druhmi viažúcimi sa na teplé a suché stanovištia, ako sú mravcolevy a dudky. Borovicové porasty s bohatstvom hmyzích predátorov sú potravnou základnou pre lelka, škovránika stromového a netopiere. Západná cast CHKO predstavuje krajinu modelovanú cinnostou velkej rieky s riecnymi terasami a širokou riecnou nivou. Zaplavované nivné lúky so zachovalou bohatou kvetenou nemajú v súcasnosti svojou rozsiahlostou na Slovensku obdobu. Lúky sú harmonicky rozprestreté v susedstve s lužnými lesmi, ktoré sú drevinovým zložením blízke pôvodným lesom. Clenité hranice lesov s lúkami sú husto pretkané sietou starých ramien, riecnych jazier a sezónnych mokradí. Tieto tri hlavné prvky krajinnej štruktúry spolu vytvárajú pestré a pravidelnými záplavami aj dynamické prostredie a vhodné životné podmienky pre velkú škálu rastlinných a živocíšnych druhov. Rozsiahle mokré kosné lúky so zachovalou prirodzenou skladbou trávnatých porastov na nive Moravy sú popri znacnom ekonomickom prínose jedinecnou ukážkou krajiny lužných lesov a lúk, ktorá na Slovensku už nemá v súcasnosti obdobu. Toto územie s pocetnými mrtvymi riecnymi ramenami tvorí jedinecné prostredie a zónu ticha pre mnohé vzácne a chránené druhy živocíchov, ako sú bocian cierny, bocian biely, cajka smejivá, volavka popolavá, kacica divá, labute, trsteniariky a dalšie. Z rastlinstva velmi pôsobivo vyznieva niekolko štvorcových kilometrov velký koberec plamienka celistvolistého. Zo živocíchov sú najcharakteristickejšie skupiny viažúce sa na vodu, ako reliktné kôrovce, mäkkýše, ryby, obojživelníky a množstvo druhov vodného vtáctva. V poslednom období udáva nový charakteristický ráz brehovým lužným lesom aj navrátivší sa bobor. Chránené územie: CHKO Záhorie Geomorfologický celok: Borská nížina Okresy: Bratislava, Malacky Východisko - prístup: severná strana hradu Devín, alebo z obce Vysoká pri Morave, NCH je prístupný iba pocas nevybreženia rieky Moravy Zaujímavosti NCH: lužné lesy, riecne terasy rieky Moravy s lokálnymi ostrovmi viatych pieskov i menších dún, mrtve ramená, aluviálne lúky so zachovalou prirodzenou skladbou trávnych porastov, biotop vodného vtáctva (volavka popolavá, cajka smejivá, buciak obycajný), velkomoravské hradiská. _____________ _________
Zdroje: