Chile
1. PRÍRODNÉ PODMIENKY
1.1 Poloha Chile sa nachádza v juhozápadnej casti Južnej Ameriky na pobreží tichého oceánu, medzi 17° 30´a 55° 59´južnej šírky - mys Hoorn (Ohnová zem). Na východe susedí s Argentínou, na severovýchode s Bolíviou a na severe s Peru. 1.2 Rozloha Chile je úzky pás zeme, ktorého priemerná šírka je 177 km a dlžka 4320 km. V najširšej casti má 355 km a v najužšej 15 km. Dlžka jeho hraníc je 18000 km vcítane všetkých ostrovov z coho 4200 km je suchozemská hranica. Celková rozloha Chile je 756 626 km. 1.3 Povrch Povrch je rozdelený na tri pásma. Pri Tichom oceáne sa tahá pobrežná nížina. Podstatnú cast územia zaberajú Andy, ktoré sa tahajú v dvoch pásmach. Západnejšie položené Pobrežné Andy a Centrálne Andy v, ktorých sa nachádza najvyšší vrch Ojos del Salado 6870 m. Medzi Pobrežnými a Centrálnymi andami sa rozprestiera dolina, v ktorej sa na severe nachádza najväcšia púšt Južnej Ameriky Atacama. Na juhu satáto dolina clení na niekolko kotlín, pricom výška hrebenov pohorí smerom na juh postupne klesá. Pobrežie Chile je clenité s pocetnými ostrovmi.(ostrovy Juana Fernandeza, sv. Ambróza, sv. Félixa, Sala y Gómez a Velkonocný ostrov). 1.4 Podnebie Vzhladom k tomu že Chile má výrazne pretiahnutý tvar v smerom zo severu na juh striedajú sa tu podnebné pásma od tropického suchého na severe cez subtropické, mierne v strednej oblasti až po subpolárne na juhu a v oblasti Ánd sa k ním ešte pridáva vysokohorské podnebie. Priemerné teploty v lete kolíšu od 30°C ( na severe) po 10°C (na juhu), v zime od 20°C (na severe), pod 0°C (na juhu a vo vysokohorskej oblasti). V najjužnejších a najvyšších oblastiach bývajú v zime velké mrazy(-40°C). Najvyššia cast Ánd má trvalú snehovú pokrývku. Velmi suché podnebie severného Chile ovplyvnuje studený Peruánsky prúd, ktorý prúdi pozdlž chilského pobreží. Snežná ciara leží na obratníku vo výške 6000 m a smerom na juh sa znižuje. V Ohnovej zemi dosahuje iba 700 m a od 44° južnej šírky je na úrovni morskej hladiny. 1.5 Vodstvo Chile nemá žiadne silnejšie vodné toky. Rieky však majú prudký spád a preto majú velké zásoby energie. Je to dané tvarom Chile. Takmer celé územie štátu je odvodnované do Tichého oceánu. Najdlhšie rieky sú Loa (440 km) a Bío - Bío (446 km), ktorá je aj najdôležitejšou riekou, lebo je na dolnom toku celorocne splavná. V Centrálnych Andách a na juhu je množstvo ladovcových jazier (Nahuel Huapi, Buenos Aires, ktorého cast sa nachádza v Argentíne, Ranco, Rupanco....) 2.
OBYVATELSTVO
Približne 70% obyvatelov je mladších ako 40 rokov, iba 7% obyvatelov je starších ako 65 rokov. Priemerný rocný prírastok je1, 4%. Národnostné zloženie : Chilskí obyvatelia sú najmä mestici 65% a kreoli 30%. Spolu tvoria 95% obyvatelstva sú to potomkovia Španielov, Nemcov, Chorvátov, Anglicanov, Francúzov, Írov a Talianov; indiáni tvoria 3% a sú to Mapuche, Ajmara, Patagónci a Rapanujci z Velkonocného ostrova; další 2% (Palestínci, Židia). 2.1 Hlavné mesto Hlavné mesto je Santiago de Chile kde žije 4 690 700 obyvatelov. 2.2 Pocet obyvatelov Pocet obyvatelov je 14, 7 mil. a hustota osídlenia je 19, 3 obyv./km. 2.3 Sídla Osídlená je najmä oblast mierneho podnebného pásma, pobrežie a kotliny medzi Pobrežnými a Centrálnymi Andami. Viac ako 2/3 obyvatelstva žije v mestách. Hlavným mestom je Santiago de Chile a dalšie velké mestá sú Arica , Antofagasta, La Serena, Valparaiso, Concepción, ktoré bolo 4- krát zrúcané zemetraseniami a 4-krát nanovo vystavané, Puerto Montt, a najjužnejšie položené mesto Punta Arenas .Na vidieku ludia žijú na velkých farmách kde chovajú dobytok. 3. HOSPODÁRSTVO 3.1 Nerastné suroviny V Chile sa taží velké množstvo kovových rúd. A z toho najväcšie percento zaberá tažba medi. Dalej sa tu taží železná ruda, mangán, molybdén, liadok, bór, síra, fosfáty, apatit, grafit, sadra, zlato, stiebro a tiež iód, jeho produkcia tvorí 60% celosvetovej produkcie. V minulosti bolo Chile jediným štátom Latinskej Ameriky, v ktorom sa vo väcšom množstve tažilo uhlie. V súcasnosti však výrazne vzrástla tažba zemného plynu a ropy. 3.2 Energetika Chile má velmi obmedzené energetické zdroje. pre pokrytie domácej spotreby hladá možnosti energetickej spolupráce so susednými krajinami.3/4 produkcie Chile pochádzajú z vodných elektrární a ostatok z elektrární na spalovanie zemného plynu, pretože Chile nemá jadrovú energeriku. 3.3 Priemysel Priemyselná výroba sa podiela na vývoze takmer 40%. Priemysel v Chile je strojársky, chemický, potravinársky, kožiarsky, hutnícky farebných kovov a priemysel spracovania ráb. 3.4 Polnohospodárstvo Chile je sebestacné pokial ide o väcšinu potravinárskych výrobkov. Pestuje sa tu cukrová repa, obilie, kukurica, slnecnica, ryža, lan, strukoviny, zemiaky, vinná réva, kiwi, jablká, hrušky, broskyne a avokádo. Chovajú sa tu byvoly, ovce, hovädzí dobytok, kone a hydina a rybolov. Polnohospodárstva spolu s rybolovom a lesným hospodárstvom tvoria 7% HDP.
4. FLÓRA A FAUNA
Vegetáciu ovplyvnujú predovšetkým zrážky. Severná cast je tak prakticky bez akéhokolvek porastu. Len na úzkom pobrežnom páse, kde sú pravidelné hmly, sa vyskytujú trávy a paprade. Stepný prechod medzi severným a stredným Chile má vegetáciu charakterizovanú rôznymi druhmi tráv. Stredné Chile je stará polnohospodárska oblast s kultúrnymi rastlinami, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Sú tu rozsiahle pastviny s typickým krovinatým porastom. Najcastejším porastom juhu sú lesy. V severnej casti prevládajú buky južného kontinentu a duby. Najjužnejšia cast chílskej Patagónie je pokrytá tundrami a v širokom pruhu okolo Tichého oceánu hustými tažko prístupnými lesmy. Medzi najvýznamnejšie vtáctvo patrí napr. : kondor, altiplánsky plameniak a najmenší i najväcší kolibrík. Medzi cicavcami vyniká puma, lama, huemul, huanako, alpaka a pudu. Vo vodách okolo Chile je 70 druhov rýb a 36 druhov sladkovodných. 5. OBCHOD 5.1 Export Asi 60% objemu exportu zabezpecuje vývoz kovových rúd. A z tohto podielu pripadá takmer 89% na vývoz medi. Dalej vyvážajú železnú rudu (8%), mangán a molybdén. Asi 40% vývozného potenciálu Chile tvorí Polnohospodárstvo, rybolov a lesné hospodárstvo. Vyváža : ovocie, zeleninu, víno, rybiu múcku a celulózu. 5.2 Import Chile dováža stroje, rôzne zariadenia, chemické výrobky.
6. DOPRAVA
Chile má cestnú dopravu. V krajine je celkovo asi 80 000 km ciest z toho iba 12 000 km s asfaltovým alebo betónovým povrchom. Takmer 1/3 ciest je vo velmi zlom stave, viac než polovica v priemernom a iba 15% v dobrom. Železnicná doprava má celkovo asi 5859 km tratí väcšinou úplne nevyhovujúcich a zastaralých, mnohé z nich sú postupne vyradované z prevádzky. Väcšina zeme severne od Santiaga de Chile je bez železnicnej dopravy. Chile má dobrú vnútornú aj medzinárodnú leteckú dopravu. Letisko : Antofagasta. Vnútrozemská lodná doprava nie je pre krátkost a tažkú splavnost riek velmi rozšírená, celkovo je využívané len725 km vodných ciest. Medzinárodná lodná doprava je cejkom dobre rozvinutá. Prístavy : Antofagasta, Valparaiso.. . _____________ _________
Zdroje: