Bulharská republika BULHARSKO Bulharská republika Rozloha: 110 994 km štvorc. Pocet obyvatelov: 8 300 000 (1998) Hustota zaludnenia: 75 obyv./km štvorc. Štátne zriadenie: parlamentná republika Administratívne usporiadanie: 9 krajov (oblast) + 28 provincií Nezávislost: 3.3.1878 spod Osmanskej ríše – prví osadníci na území okolo 7 stor.n.l. – vznik Bulharskej ríše / r.680 n.l. / 1946 – po II.svet.vojne sa Bulharsko stáva Bulharskou ludovou republikou /satelit ZSSR/ 1990 – ukoncená vláda komunistov prvými slobodnými volbami President: Georgi PURVANOV (since 22 January 2002) Premiér: Simeon SAXE-COBURG-GOTHA (since 24 July 2001) – S. Saksekoburgotskij – bývalý monarcha, cár, žijúci do r.1996 v exile v Španielsku a USA – v r.1943 nastúpil ako 6-rocný na trón, avšak v r. 1946 bol v zinscenovanom referende zosadený Posledné volby boli 18.11.2001, dalšie budú v r.2006
Politické strany:
NDS – Národné hnutie Simeona II. – tzv.cárska strana, v poradí už 285. od demokratických zmien v krajine, má 120 miest z 240 clenného parlamentu ODS – Spojené demokratické sily BSP – Bulharská socialistická strana 15.2.2000 – zahájené rozhovory o vstupe do EÚ
EÚ požaduje pred vstupom splnenie najmä:
-uzavretie 4 zastaralých jadrových reaktorov v Kozloduji -pokracovanie hospodárskych reforiem -v r. 2006 by malo byt Bulharsko prijaté za clena EÚ po splnení požiadaviek Poloha: JV Európa Susediace štáty: Greece 494 km, The Former Yugoslav Republic of Macedonia 148 km, Romania 608 km, Serbia and Montenegro 318 km, Turkey 240 km Hlavné mesto: Sofija/Sofia 1 141 000 obyvatelov Iné významnejšie sídla: Plovdiv 379 000 obyv., Varna 320 000 obyv., Burgas 205 000 obyv. Najvyšší bod: Musala - 2925 m Najvýznamnejšie rieky: Dunaj, Marica Úradný jazyk: bulharcina Mena: leva (1 leva = 100 stotiniek) Štátny sviatok: 3. marec ( Den vyslobodenia spod tureckej nadvlády, 1878) Rasové a národnostné zloženie: Bulhari (82 %), Turci (7 %), Cigáni (5 %), Macedónci (3%), iné (3 %) Náboženstvo: pravoslávne (88 %), islamské (10 %), evanjelické (1 %), iné (1 %) Urbanizácia: 69 % Priemerná dlžka života: muži 68 rokov, ženy 75 rokov Dojcenská úmrtnost: 19 ‰ Analfabeti: 2,1 % Nezamestnanost: 12,5 % Podiel na tvorbe HDP: > Polnohospodárstvo 12%, priemysel 33%, služby 55%
HDP: 1190 USD/obyv. Poloha:
Bulharsko leží v severovýchodnej casti Balkánskeho polostrova. Má prístup k Ciernemu moru / 378 km / a jeho územie je pomerne hornaté, nachádza sa tu viacero vysokých pohorí, napr. aj pohorie, ktoré dalo meno polostrovu, i pohorie Rila, v ktorom sa nachádza najvyšší bod štátu i Balkánskeho polostrova. Priemerná nadmorská výška Bulharska je 470 m. Najdlhšie bulharské pohorie je Stará planina, ktorá prechádza stredom krajiny. Hlavný horský hreben sa tiahne v smere západ východ v dlžke asi 600 km a rozdeluje krajinu na dve takmer rovnaké casti. Južnú cast Bulharska zaberá Rilsko-rodopský masív, ktorý je tvorený viacerými menšími pohoriami ako sú pohoria Rila, Pirin, Rodopy a dalšie menšie výbežky. Pohorie Rila prevyšuje všetky bulharské pohoria. Pôsobí mimoriadne impozantne. Vo vysokopoložených castiach pohoria je vyše 150 jazier. Najvyšším konciarom Rily a juhovýchodnej Európy je Musala (2925 m). Názov Rila je tráckeho pôvodu a znamená pohorie bohaté na vodu. Tu pramenia rieky Marice, Iskaru, Mesty a dalšie. Medzi pohoria sa vtesnali kotliny a údolia riek, Hornotrácka nížina popri rieke Marica a Bulharská tabula pri Dunaji. V západnej casti Bulharska sa osamelo týci menšie ale dost vysoké pohorie Vitoša, s najvyšším Ciernym vrchom (2290 m). Na úpätí Vitoše sa rozprestiera hlavné mesto Sofia. Vdaka tomu sa Vitoša stala národným parkom. Podnebie Juh a východ má stredomorské podnebie s teplými a suchými letami a miernymi vlhkými zimami. Sever a západ je kontinentálnejší s chladnejšími zimami. Hospodárstvo V polnohospodárstve prevažuje rastlinná výroba, ktorá sa v jednotlivých regiónoch dost výrazne líši. Na sprašovej Bulharskej tabuli sa pestuje pšenica, kukurica a cukrová repa, na Hornotráckej nížine, ktorá má mediteránne podnebie sa pestuje zelenina (rajciny, papriky, uhorky) a ovocie (jablká, broskyne a hrozno). Významný je aj potravinársky priemysel (Plovdiv). V oblasti Kazanlaku a Karlova v Starej planine sú svetoznáme ružové záhony, z ktorých sa získava ružový olej, ktorý sa používa ako základná surovina francúzskych vonaviek. Na svahoch pohorí sa chovajú ovce a kozy. Bulharsko má bohaté ložiská rúd farebných kovov (med, olovo, zinok), ale energetické suroviny musí dovážat. Bulharský priemysel vznikol až po 2. svetovej vojne. Významné je najmä hutníctvo a strojárenstvo (pracovné a polnohospodárske stroje, výroba lodí). Na báze dovezenej ropy vznikol chemický priemysel (Burgas). Významnú úlohu zohráva v hospodárstve krajiny cestovný ruch. Významné mestá Plovdiv 379 000 obyv., Varna 320 000 obyv., Burgas 205 000 obyv.