Bratislava Bratislava sa rozkladá na úpätí výbežkov Malých Karpát a na okraji Podunajskej nížiny, pri styku s významnou európskou riekou Dunaj. Prvé stopy po trvalom osídlení sa viažu k mladšej dobe kamennej. V 2. st. pr. n.l. na území mesta založili Kelti významné mocenské centrum s obrannou funkciou (oppidum). V 5. a 6. stor. n.l. sa na území dnešného mesta natrvalo usadili Slovania. Mohutné slovanské hradiská v Bratislave a na Devíne sa stali v 9. st. centrami Velkomoravskej ríše. K tomuto obdobiu sa viaže aj prvá písomná zmienka o Bratislave. V roku 1291 Ondrej III. udelil Bratislave mestské výsady a od tohoto obdobia sa stala Bratislava jedným z najvýznamnejších miest uhorska. Na 300 rokov sa stala korunovacným a snemovým mestom Uhorska. Najznámejšou korunovanou uhorskou královnou bola Mária Terézia, za vlády ktorej mesto zažilo najväcší rozkvet. 19. storocie bolo pre Bratislavu storocím hospodárskeho rozvoja, výstavby tovární a velkých podnikov. Po skoncení II. svetovej vojny sa zacala nová etapa politického, hospodárskeho a kultúrno-spolocenského života. Zacalo sa s novou bytovou výstavbou, zmodernizovala sa priemyselná výroba, rozvíjala sa kultúra aj školstvo. Štatút hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky získala Bratislava 30. novembra

  • 1968. Další rozvoj mesta sa niesol v znamení kvantitatívneho rozvoja priemyselnej
výroby, decimácie historického jadra, výstavby sídlisk s nedokoncenou infraštruktúrou. No aj napriek tomu je Bratislava dnes významným dopravným uzlom cestnej, železnicnej, leteckej a vodnej dopravy. Je významným priemyselným centrom Slovenska, pricom najvýznamnejším odvetvím je chemický priemysel, dalej gumárenský strojársky potravinársky a polygrafický priemysel. Od januára 1993 je Bratislava hlavným mestom samostatnej Slovenskej republiky. Obyvatelia Bratislava leží v blízkosti štátnych hraníc štyroch krajín - Slovenska, Rakúska, Madarska a Ciech. Táto skutocnost spolu s culým obchodným ruchom podmienili v minulosti aj národnostnú skladbu obyvatelov mesta. Nie je to tak dávno, ked každý rodený Bratislavcan hovoril tromi jazykmi - nemecky, slovensky a madarsky. V meste bola aj pocetná židovská náboženská obec, žilo tu vela Talianov i príslušníkov balkánskych národov. Bratislava bola vždy multikulturálnym mestom, ktoré sa vyznacovalo aj náboženskou toleranciou. Základné údaje o obyvatelstve dnešnej Bratislavy po scítaní v roku 2001 OkresTrvale bývajúce obyvatelstvoPodiel žienz trvale bývajúcehoobyvatelstva (v %)Prítomné obyvatelstvoEkonomicky aktívne osobyPodiel ekonomickyaktívnych z trvale bývajúcehoobyvatelstva(v %) spoluna 1000trvale bývajúcichspolu1)mužiženy spolumužiženy

A12345678910

Slovenská republika5 379 4552 612 5152 766 94051,45 193 3769652 665 8371 394 5311 271 30649,6 Bratislavaspolu428 672200 541228 13153,4423 085987221 383109 305112 07850,4 Bratislava I44 79820 55224 24654,143 36296820 43110 21810 21345,6 Bratislava II108 13949 62858 51154,1106 84798852 71326 07326 64048,7 Bratislava III61 41828 37133 04753,861 9791 00929 36614 74414 62247,8 Bratislava IV93 05843 87949 17952,892 64299648 11323 85224 26151,7 Bratislava V121 25958 11163 14852,1118 25597570 76034 41836 34258,4 Priemysel Rafinérsko-petrochemický kombinát Slovnaft, jeden z najväcších v strednej Európe. Spracováva rocne približne 5 miliónov ton ropy najmä z Ruskej federácie, ktorú do Bratislavy prepravuje prostredníctvom ropovodného systému Družba akciová spolocnost Transpetrol. Slovnaft, a.s., dodáva na trh kompletný sortiment rafinérskych, petrochemických výrobkov a plastov, pricom okolo 60% produkcie vyváža, najmä do Ceskej republiky, Nemecka, Rakúska, Madarska, Polska a Talianska. Volkswagen, ktorého materský závod je v clenskej krajine EÚ, niekolko firiem zo Slovenska dodáva do sietí koncernových pobociek produkty potrebné na finalizáciu automobilov. Len v roku 1977 to bolo v objeme 6,8 miliardy Sk. Orientácia na automobilový priemysel má opodstatnenie. Ved len spolocnost Volkswagen Bratislava za rok vytvorí viac ako 50 % obratu slovenského strojárstva. Jej rocný export predstavuje objem 21,5 mld. Sk,rocne. Existencia spolocnosti Rajo, a. s., je vybudovaná na bohatej tradícii polnohospodárstva a mliekarenstva na západnom Slovensku. V roku 1992 z bývalého štátneho podniku MILEX vznikla akciová spolocnost MILEX Slovakia. Odkúpením casti kapitálového objemu rakúskou firmou Schärdinger Milch AG firma v roku 1993 zmenila svoj názov na MILEX Schärdinger Slovakia a. s.. Doprava Dopravná stratégia mesta je spracovaná a analyzovaná v dopravnom pláne mesta, ktorý spracovala skupina odborníkov v novembri 1990. V novembri 1993 prijalo Mestské zastupitelstvo jeho aktualizáciu, ktorá uprednostnuje rozvoj mestskej hromadnej dopravy pred individuálnou automobilovou dopravou. Obsahom dopravného plánu nie je len tradicná mestská hromadná doprava, ale aj železnicná, letecká a vodná doprava. Z hladiska životného prostredia a z pohladu priestorových nárokov pôsobí individuálna doprava pre mesto len pritažujúco. Prostriedok hromadnej prepravy osôb je 18-krát efektívnejší. Dopravný podnik realizuje opatrenia, výsledkom ktorých je znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie mesta. V roku 1995 zacal Dopravný podnik Bratislava, realizovat program modernizácie motorov. Pôvodné motory boli rekonštruované na modernejšie motory, ktoré splnajú normu EURO I. Rekonštruované motory dosahujú lepšie technické parametre - úspory pohonných hmôt a olejov, zníženie pevných castíc vo výfukových plynoch - a majú výrazne lepšiu výkonovú charakteristiku. Modernizáciou vozového parku. V súcasnej dobe sa množia stažnosti, podložené meraniami hygienikov, na hluk spôsobený prevádzkou elektrickovej dopravy. Zníženie hlucnosti najstarších typov vozidiel predstavuje generálne opravy spojené s modernizáciou týchto vozidiel. Druhotným javom je nezanedbatelné zníženie celkovej spotreby elektrickej energie v rámci energetickej siete. Plynofikáciou autobusov. Samostatnou oblastou vo vztahu k životnému prostrediu je plynofikácia autobusov urcených pre mestskú hromadnú dopravu. Na jednej strane je treba vidiet vyššie obstarávacie náklady na takého vozidlá (je to riešené aj inou formou dotácie), ale na druhej strane ich nižšie prevádzkové náklady a kvalita výfukových plynov zodpovedajúca norme EURO III. Na základe skúseností sa odporúca nákupu nových vozidiel a nie prestavbou starých, ktoré sú už po životnosti. Elektrifikáciou tratí MHD. V minulom období boli v Bratislave viaceré snahy o rozšírenie trolejbusových a elektrickových tratí.

NOSNÝ SYSTÉM DOPRAVY - METRO

Pre podporu integracných zámerov SR je nevyhnutné zabezpecit súlad s rozvojovými trendmi európskeho regiónu, vytvorit z hlavného mesta SR Bratislavy rovnocenné metropolitné centrum. Nosným prvkom spolocenského, politického, ale najmä ekonomického rozvoja je kvalita poskytovania dopravných služieb. Bratislava ako súcast regiónu Vieden - Bratislava - Györ (Budapešt), miesto križovania paneurópskych medzinárodných dopravných koridorov musí dopravnú obsluhu mesta a regiónu riešit kvalitatívne. Zvýšenie kvantity a kvality hromadnej prepravy osôb a požiadavky na ekologizáciu prostredia Bratislavy si vyžadujú zavedenie nového nosného systému mestskej hromadnej dopravy. Obmedzenia Bratislavy, je možné uspokojivo zabezpecit len výstavbou nového kapacitného dopraného prvku v systéme MHD – metra. Výsledky štúdií a projektových dokumentácií, ktoré hladali optimálne polohy trás a staníc metra v Bratislave vyústili do záveru, ktorý bol zakotvený do koncepcných a rozvojových dokumentov mesta. Technické zázemie metra sa predpokladá vybudovat v troch vozovniach. V pociatocnej etape výstavby metra bude prvoradou úlohou vybudovat kapacitné a spolahlivé dopravné spojenie medzi Petržalkou so 130 tisíc obyvatelmi na pravom brehu Dunaja a centrom mesta. Kultúra Udelením Mestských výsad Ondrejom III. sa obyvatelka mesta stali nezávislými. Súcasne vyniká aj prvý erb kde sú na cervenom štíte strieborné hradby s tromi vežami, v strede je brána s povytiahnutou mrežou. Erb pochádza z polovice 13. storocia. Je európskou raritou, že erbovú listinu si meštania dali vyhotovit v dvoch exemplároch. Odborníci tvrdia, že dôvodom takejto "poistky" bolo znicenie najstarších mestských listín pri dobytí Bratislavy Premyslom Otakarom roku 1236. Možno teda predpokladat, že ani výsady z roku 1291 nemusia byt najstaršie. Slovenské národné divadlo Dnešné Slovenské národné divadlo bolo postavené v roku 1886 podla projektu viedenských architektov F.Fellnera a H. Helmera, ktorí sa špecializovali na stavbu divadiel v celej strednej Európe. Pre Bratislavu navrhli neorenesancnú budovu s kamenným súsoším Thálie nad kupolou vystupujúcej fasády. V súcasnosti je tu umiestnená operná a baletná scéna, ktorej sólisti vystupujú na najpoprednejších svetových scénach. Pred budovu divadla dala Prvá bratislavská sporitelna v roku 1888 postavit Ganymedovu fontánu , pripomínajúcu výjav z gréckej mytológie. Grasalkovicov palác V roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha postavili záhradný barokový palác. Jeho staršia renesancná architektúra bola rozšírená a upravená v duchu dobového umenia. Rokoková ornamentika interierov ukazuje vplyv rokokového umenia. Priecne, pôvodne hospodárske krídla, prestavané do dnešnej podoby v 20. storocí sú neskoršie prístavby. V roku 1996 sa obnovený palác stal rezidenciou prezidenta Slovenskej republiky. Slovenské národné múzeum Slovenské národné múzeum vlastní a spravuje najrozsiahlejší zbierkový fond na Slovensku. V súcasnosti je to 2 857 325 zbierkových predmetov. Najrozsiahlejšie zbierky má Prírodovedné múzeum - 2 306 189 zbierkových predmetov, Historické múzeum - 195 062 zbierkových predmetov, Etnografické múzeum - 143 508 zbierkových predmetov. Slovenské národné múzeum rozvíja aj bohatú publikacnú a edicnú cinnost. Vydáva odborný muzeologický bulletin Múzeum, casopis Pamiatky a múzeá. V priestoroch Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží 2 je zriadený Klub Internet Multimedia, v ktorom je k dispozícii návštevníkom múzea Internet a viac ako 100 titulov elektronických encyklopédií a multimediálnych prezentacných programov. Konkatedrála sv. Martina Ulicka medzi zrekonštruovaným parkanovým a hradobným múrom vedie ku Konkatedrále sv. Martina (predtým Dóm sv. Martina) - trojlodovému gotickému kostolu, postavenému na mieste románskeho kostola. S výstavbou sa zacalo zaciatkom

  • 14. storocia, ale kostol bol pre nepriaznivé politické okolnosti vysvätený v roku 1452.
Vnútorné zariadenie kostola bolo v priebehu storocí postupne doplnované a vrcholilo v

  • 18. storocí vytvorením hlavný oltár a barokovou kaplnkou sv. Jána Almužníka. Veža
kostola bola postavená spolu s trojlodím a plnila aj funkciu obrannej bašty, pretože bola súcastou mestského opevnenia. Po viacerých úpravách dostala dnešnú podobu v prvej polovici 19. storocia. Na 85 metrov vysokej veži je pozlátený vankúš (2 x 2 m), na ktorom je napodobenina uhorskej královskej koruny, na znak toho, že v 16. storocí sa Dóm sv. Martina stal korunovacným kostolom uhorských králov. Od roku 1563 až do roku 1830 tu korunovali 11 uhorských panovníkov a 8 královských manželiek. Michalská brána Baštovou ulicou sa dostaneme na Michalskú ulicu. Táto jedna z najstarších ulíc mesta, má pôvod v dialkovej obchodnej ceste vedúcej od Severného mora k dunajskému brodu, v blízkosti ktorej sa ludia usadzovali ešte pred vznikom mesta. Vedie k jedinej zachovalej bráne stredovekého opevnenia - k Michalskej bráne. Jej gotická veža bola postavená v 1. polovici 14. storocia, v 16. storocí bola nadstavovaná a do dnešnej podoby bola upravená v 18. storocí, ked na jej vrchol umiestnili sochu sv. Michala. Vo veži je dnes Múzeum zbraní a stredovekého fortifikacného umenia. Hradný kopec Jednou z dominánt mesta je Bratislavský hrad so svojou bohatou históriou. Zaciatky osídlenia hradného kopca siahajú až do mladšej doby kamennej, neskôr bol súcastou keltského oppida a rímskeho opevnenia Limes Romanus. Po príchode Slovanov na naše územie tu vzniklo rozsiahle hradisko a významné politické a cirkevné centrum Velkomoravskej ríše. V 10. storocí, ked sa územie mesta zaclenilo do vznikajúceho Uhorského štátu, zacali na hradnom kopci stavat nový kamenný obranný hrad. Hrad sa stal sídelným miestom župy - komitátnym hradom. V 15. storocí, za vlády Žigmunda Luxemburského bol hrad prestavaný na gotickú protihusitskú pevnost s hradbami na miestach pôvodného velkomoravského valu. Štvorkrídlovú dispozíciu z 15. storocia si hrad zachoval do dnešných dní. V každom z dalších storocí bol hrad prestavaný. V 18. storocí sa zmenil na reprezentacné královské sídlo. Za panovania Jozefa II. bol hrad upravený pre potreby generálneho seminára, urceného na výchovu katolíckeho duchovenstva. Tu študoval Anton Bernolák, ktorý položil základy prvému uzákoneniu spisovnej slovenciny. Neskôr slúžil hrad ako kasárne a v roku 1811 nepozornostou posádky hrad vyhorel a postupne pustol. Až v roku 1953 zacala velkolepá obnova. Dnes sa tu nachádzajú reprezentacné priestory Národnej rady Slovenskej republiky, vlády SR a expozície Slovenského národného múzea. Co treba vidiet Okrem historického jadra mesta stojí za pozornost Botanická záhrada. Založená bola v roku 1942 na pozemku okolo Lanfranconiho vily na rozlohe 6,6 ha. V r. 1946 zacali s výstavbou skleníkov na rozlohe 439 m2. Návštevníci sa môžu oboznámit so zbierkou kaktusov, kvitnúcich orchideí, vidiet rodiace banánovníky, citrónovníky, figovníky a iné menej známe rastliny trópov a subtrópov. V šestdesiatich rokoch nadobudla záhrada parkový charakter. V areáli záhrady rastie asi 70 druhov jedlí, smrekov, borovíc a množstvo listnatých stromov a kríkov, ktoré tu nachádzajú vhodné podmienky na samoobnovu. V rozáriu je expozícia okolo 150 druhov ruží. Návštevná sezóna sa zacína

  • 1. apríla a trvá do 31. októbra, denne od 900 do 1800 hod.
Zoologická záhrada Otvorili ju v máji 1960. Chová kolekciu 720 živocíchov v 170 druhoch. ZOO Bratislava je zapojená do desiatich medzinárodných projektov záchrany ohrozených druhov. Okrem toho prevádzkuje pohotovostné záchranné zariadenie pre poškodené dravé vtáky z prírody. Jej vysokú odbornú chovatelskú úroven ocenujú i v zahranicí. Príroda a okolie Bratislavy Hrad Devín Hrad a obec na sútoku Dunaja a Moravy. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou. Hradné bralo bolo osídlené v praveku od eneolitu, v dobe rímskej tu bola predsunutá rímska stanica patriaca vojenskému táboru nedaleko Hainburgu v Rakúsku. Opevnenie na hradnom vrchu vybudovala už tamojšia rímska posádka. Významná slovanská pevnost a kmenové sídlo slovanských kniežat písomne doložené vo fuldských análoch z r. 846 ako pevnost Dowina. Devín bol dôležitým vojenským centrom Velkomoravskej ríše, v 9. storocí tu sídlil Mojmír a Rastislav. Po zániku Velkomoravskej ríše bol hrad súcastou uhorských pohranicných strážnych hradov na západe. Kamenný hrad je prvý raz doložený v r. 1288. V 1. polovici 15. storocia a v 16. storocí Devín prestavali na goticko-renesancnú pevnost. Od r. 1635 až do r. 1918 patril Pálffyovcom. V r. 1809 ho znicili napoleonské vojská. V národnej samobytnosti Slovákov, od r. 1836 miesto výletov uvedomelej generácieOd roku 1973 je v hradnom areáli archeologický výskum a konzervácia hradných ruín. Súcasne je prístupný verejnosti. Devínska Kobyla Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1964, obnovená v r. 1986, rozloha 101 ha, s bohatou teplomilnou panónskou flórou a faunou. Vápencová skalná step so vzácnymi rastlinami a živocíchmi. Pri Devínskej Vsi na terasovom stupni vo vrstvách zlepencov, piesok, pieskovcov a vápencov /Sandberg/ nachádzajú sa mladotretohornej skameneliny. Cez rezerváciu vedie náucný chodník. Bratislavský lesný park Komplex prevažne listnatých lesov s rekreacnou funkciou o výmere 17056 ha. Zahrna lesy v južnej casti Malých Karpát od Devína po Stupavu, Košarisko, Limbach a lužné lesy po oboch stranách Dunaja od sútoku s Moravou po Cunovo. Karpatská cast Bratislavského lesného parku je súcastou CHKO Malé Karpaty. Na území Bratislavského lesného parku sa zabezpecuje rozvoj, ochrana a využívanie lesného porastu,koordinuje hospodársky, rekreacný, športový a kultúrny život. Siet upravených ciest a turistických chodníkov, ktoré spájajú rekreacné miesta na aktívny a pasívny odpocinok. V lesoparku je 32 upravených a hygienicky kontrolovaných studniciek. Kaštiel v Rusovciach Obklopený je rozsiahlym parkom s bohatou a vzácnou zelenou a reprezentuje romanticky chápanú anglickú gotiku 19. storocia, tzv. windsorský sloh. V minulom storocí bol kaštiel sídlom rusovského panstva a považoval sa za najkrajší v Mošonskej župe. Objekt je bohato zdobený vežickami a cimburím, šlachtických majitelov Zichyovcov a Henckelovcov pripomínajú ich rodové erby na fasáde a v interiéroch. Kaštiel je zaujímavý aj tým, že zaciatkom 20. storocia tu žil gróf Elemír Lónyay s manželkou Štefániou, belgickou princeznou, vdovou po následníkovi trónu Rudolfovi Habsburskom. Areál vodných športov na Vodnom diele Cunove Pri vodnom diele Gabcíkovo po oboch jeho brehoch v dlžke 50 km sa plánuje výstavba ôsmych športovo - rekreacných areálov, poskytujúcich široké možnosti pre pestovanie všetkých druhov vodných športov. Jeden z nich, areál vodného slalomu a zjazdu, je už v prevádzke. Vinohradnícky región Malé Karpaty. História vinohradníctva na území Malých Karpát je velmi bohatá. Podla správ historikov vinic hroznorodý zacali pestovat Kelti. Dokumentujú to vykopávky v 7. až 6. stor. pred n. l. O jeho rozvoj sa výrazne zaslúžili Rimania na zaciatku nášho letopoctu. Podstatná cast obyvatelstva týchto miest

  • meštania, žili len z vinohradnícko-vinárskej cinnosti. Vinohradnícky kolorit pomáhali
popri slovanoch formovat aj madarskí a nemeckí kolonisti. Snahou dnešného malokarpatského vinohradníctva je, aby nepadlo do etapy "úpadku" ako za cias vojen a hospodárskych kríz. K tomu by mala slúžit aj vznikajúca Malokarpatská vínna cesta, ktorá chce využívat bohatú tradíciu a um vinohradníkov a vinárov na propagáciu regiónu i dobrého vína. MajolikaKraj okolo Bratislavy je doma aj v zahranicí známy výrobou keramiky. Po zániku hrnciarskej a džbánkarskej cechovej výroby, ktorá v Modre, 26 km juhovýchodne od Bratislavy, siaha až do stredoveku sa v 19. storocí zacína velkovýroba známej modranskej keramiky, ktorá trvá podnes. V Stupave, 18 km na západ od Bratislavy, možno navštívit múzeum Ferdiša Kostku v dome, kde sa tento významný slovenský džbánkár a keramikár narodil, žil a pracoval. V dalšej budove zvanej brenhaus si možno pozriet obchod i dielnu habánskeho hrnciarskeho majstra. Dnešná Bratislava Je moderné, dynamicky sa rozvíjajúce mesto, v ktorom okrem velkých centier obchodného, kultúrneho ci spolocenského života nachádzajú jej obyvatelia aj návštevníci stále nové a nové inšpirácie pre chvíle oddychu i pracovného uplatnenia.