Bratislava Bratislava hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava je sídlom Národnej rady Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, národných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky. Leží v strede Európy v juhozápadnej casti Slovenska. Na juhu hranicí s Madarskom a na západe s Rakúskou republikou. Vejárovite sa rozprestiera na ploche 367,9 km2, na oboch brehoch Dunaja pri úpätí Malých Karpát v nadmorskej výške 127 až 514 m n. m. Vdaka svojej polohe na rozhraní miernej a teplej klimatickej oblasti patrí Bratislava medzi najteplejšie miesta na Slovensku s priemernou teplotou 9,9° C. Má 1976,4 hodín slnecného svitu za rok a rocný úhrn zrážok je 527,4 mm. Poctom obyvatelov 452 053 (31.12.1996) je najväcším mestom na Slovensku.

ZÁKLADNÉ HISTORICKÉ ÚDAJE

Bratislava je mesto s bohatou históriou, ktorá siaha do staršej doby kamennej (paleolitu), ked sa na jej území predpokladá sídlisko lovcov. Aj ludia v dobe neolitu, 3500 r. pred n. l. spoznali výhodnost tohto územia a založili si tu niekolko osád na strategicky výhodných miestach. Od tejto doby bolo územie Bratislavy stále osídlené. Na prelome letopoctov zohrali dôležitú úlohu v histórii nášho mesta Rimania, ked Dunaj sa stal pohranicnou riekou Rímskej ríše. V blízkosti Dunaja si Rimania vybudovali opevnené vojenské tábory, strážne stanice a civilné stavby, ktoré boli súcastou opevnenej hranice Limes Romanus. Koncom obdobia stahovania národov od 5. storocia prichádzajú na územie Bratislavy Slovania. Na prelome 8. a 9. stor. sa zacínajú ustalovat pevné hranice medzi slovanským a germánskym svetom. Rozmach remeselnej výroby Slovanov, narastajúca sociálna diferenciácia, vznik jednotlivých kmenových kniežactiev a ich vzájomné zápolenie viedlo nakoniec v 1. tretine 9. stor. ku vzniku samostatného štátneho celku - Velkej Moravy. Na bratislavskom hradnom vrchu a na Devíne boli vybudované významné hradiská. r.907 - prvá zachovaná písomná zmienka o Bratislave 10.-11. stor. - hrad sa stáva pohranicnou pevnostou Uhorska, sídlom župana a kapituly

  • 12. stor. - na základoch podhradskej osady vzniká ranostredoveké románske mesto
r.1291 - uhorský panovník Ondrej III. udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá r.1405 - privilégiom Žigmunda Luxemburského bolo mesto povýšené medzi slobodné královské mestá r.1430 - založenie bratislavskej mincovne r.1436 - král Žigmund udelil mestu erbovú listinu s právom používat erb r.1465 - panovník Matej Korvín založil Akademiu Istropolitanu - prvú vysokú školu na území Slovenska r.1526 - po bitke pri Moháci uhorský snem zvolil Ferdinanda I. Habsburského za dedicného krála Uhorska r.1536 - v dôsledku obsadenia dolného Uhorska Turkami sa Bratislava oficiálne stala hlavným mestom Uhorska, sídlom snemu, ústredných orgánov a korunovacným mestom uhorských králov r.1563-1830 - korunovácia 11 králov a 8 královských manželiek r.1606 - založenie evanjelického gymnázia r.1626 - na pozvanie arcibiskupa Petra Pázmána prišli do Bratislavy jezuiti, aby posilnili katolícky vplyv v meste r.1710-1711 - velká morová epidémia r.1721-1722 - vychádzajú prvé noviny "Nowa Posoniensia" r.1775 - cisárovná Mária Terézia vydala nariadenie o zbúraní mestských hradieb r.1776 - otvorenie stavovského divadla r.1783 - Bratislava prestáva byt hlavným mestom Uhorska r.1787 - prvý pokus o uzákonenie spisovnej slovenciny r.1805 - v Primaciálnom paláci bola podpísaná mierová zmluva medzi Rakúskom a Francúzskom, známa ako Bratislavský mier r.1809 - obliehanie mesta francúzskym vojskom cisára Napoleona r.1811 - vyhorel Bratislavský hrad r.1830 - zaciatok pravidelnej lodnej prepravy osôb a nákladu po Dunaji r.1843 - kodifikácia spisovnej slovenciny r.1848 - v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca podpísal panovník Ferdinand V. zákony o zrušení poddanstva r.1848 - do Bratislavy prišiel prvý vlak tahaný parným rušnom na trati Vieden - Bratislava r.1884 - zaciatok elektrického osvetlenia mesta a vybudovanie telefónnej siete r.1891 - otvorenie prvého stavaného mosta cez Dunaj r.1945 - oslobodenie mesta Sovietskou armádou r.1968 - obsadenie Ceskoslovenska vojskami Varšavskej zmluvy, sovietske tanky v uliciach Bratislavy r.1968 - na Bratislavskom hrade podpísaný Zákon o ceskoslovenskej federácii, Bratislava získava štatút hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky r.1993 - hlavné mesto samostatnej Slovenskej republiky Hradný kopec a podhradie Jednou z dominánt mesta je Bratislavský hrad so svojou bohatou históriou. Zaciatky osídlenia hradného kopca siahajú až do mladšej doby kamennej, neskôr bol súcastou keltského oppida a rímskeho opevnenia Limes Romanus. Po príchode Slovanov na naše územie tu vzniklo rozsiahle hradisko a významné politické a cirkevné centrum Velkomoravskej ríše.V 10. storocí, ked sa územie mesta zaclenilo do vznikajúceho Uhorského štátu, zacali na hradnom kopci stavat nový kamenný obranný hrad.Hrad sa stal sídelným miestom župy - komitátnym hradom. V 15. storocí, za vlády Žigmunda Luxemburského bol hrad prestavaný na gotickú protihusitskú pevnost s hradbami na miestach pôvodného velkomoravského valu. Štvorkrídlovú dispozíciu z 15. storocia si hrad zachoval do dnešných dní.V každom z dalších storocí bol hrad prestavaný. V 18. storocí sa zmenil na reprezentacné královské sídlo. Za panovania Jozefa II. bol hrad upravený pre potreby generálneho seminára, urceného na výchovu katolíckeho duchovenstva. Tu študoval Anton Bernolák, ktorý položil základy prvému uzákoneniu spisovnej slovenciny. Neskôr slúžil hrad ako kasárne a v roku 1811 nepozornostou posádky hrad vyhorel a postupne pustol. Až v roku 1953 zacala velkolepá obnova. Dnes sa tu nachádzajú reprezentacné priestory Národnej rady Slovenskej republiky, vlády SR a expozície Slovenského národného múzea. Prechádzkou okolo hradného kopca sa dostaneme k dalším štyrom múzeám. V pôvodne renesancnej Žigrayovej kúrii postavenej v polovici 17. storocia sa nachádza novozriadené Múzeum židovskej kultúry so svojou stálou expozíciou i premennými výstavami. Na konci Židovskej ulice stojí dom U dobrého pastiera. V tomto malebnom meštianskom rokokovom dome z 2.polovice 18.storocia je umiestnená expozícia hodín Mestského múzea. Naproti domu U dobrého pastiera stojí Modrý dom. V tomto neskorobarokovom šlachtickom dome z konca 18.storocia je umiestnená expozícia umeleckých remesiel. V južnej casti Podhradia sa zachovali zvyšky pôvodne obrannej antickej veže, ktorá ochranovala dunajský brod. Pri dobýjaní hradu obsadeného protihabsburgovskými povstalcami bola v roku 1620 vyhodená do vzduchu. Z asanovaného Podhradia sa na Žižkovej ulici zachovala malebná cast s rokokovým Domom cechu rybárov a lodníkov , barokovým kostolíkom Najsvätejšej Trojice, renesancnou Brämerovou kúriou a Kamperovou kúriou, v ktorej sa dnes nachádza Archeologické múzeum SNM so svojou stálou expozíciou Antika v zbierkach SNM.

KONKATEDRÁLA SV. MARTINA A OKOLIE

Ulicka medzi zrekonštruovaným parkanovým a hradobným múrom vedie ku Konkatedrále sv. Martina (predtým Dóm sv. Martina) - trojlodovému gotickému kostolu, postavenému na mieste románskeho kostola. S výstavbou sa zacalo zaciatkom

  • 14. storocia, ale kostol bol pre nepriaznivé politické okolnosti vysvätený v roku 1452.
Vnútorné zariadenie kostola bolo v priebehu storocí postupne doplnované a vrcholilo v

  • 18. storocí, ked na pozvanie ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho prišiel do
Bratislavy významný rakúsky sochár Georg Rapfael Donner, ktorý vytvoril hlavný oltár a barokovú kaplnku sv. Jána Almužníka.Veža kostola bola postavená spolu s trojlodím a plnila aj funkciu obrannej bašty, pretože bola súcastou mestského opevnenia. Po viacerých úpravách dostala dnešnú podobu v prvej polovici 19. storocia. Na 85 metrov vysokej veži je pozlátený vankúš /2 x 2 m /, na ktorom je napodobenina uhorskej královskej koruny, na znak toho, že v 16. storocí sa Dóm sv. Martina stal korunovacným kostolom uhorských králov. Od roku 1563 až do roku 1830 tu korunovali 11 uhorských panovníkov a 8 královských manželiek. V centre Rudnayovho námestia, z južnej casti Konkatedrály sv. Martina, stojí pomník Antona Bernoláka, autora prvého návrhu na kodifikáciu spisovnej slovenciny v roku

  • 1787. Pod schodištom vlavo je busta Georga Rapfaela Donnera, ktorý v Bratislave
pôsobil takmer 10 rokov a vpravo busta hudobného skladatela Franza Liszta, ktorý v dóme sv. Martina v roku 1884 dirigoval svoju korunovacnú omšu. V blízkosti sa nachádza Rybné námestie, kedysi priestor pred mestskými hradbami, ktorý slúžil ako rybný trh. V centre stojí barokový stlp Najsvätejšej Trojice, ktorý patrí k tzv. morovým stlpom. Pôvodné Rybné námestie stratilo svoju tvár vybudovaním mosta cez Dunaj. Most, postavený v rokoch 1967-1972 tvorí novú dominantu Bratislavy. Na pylóne vo výške 80 metrov je vyhliadková kaviaren Bystrica, z ktorej je zaujímavý výhlad na celú Bratislavu a jej okolie. Od Konkatedrály sv. Martina sa dostaneme ku kostolu a kláštoru, ktorý si vybudovali klarisky v 14. storocí. V duchu predpisov rádu nesmel mat vežu, preto klarisky v roku 1400 postavili kamennú vežu na obvodový múr. Táto zaujímavá veža je jednou z troch pätbokých veží, ktoré sa nachádzajú v celej Európe. Jednolodový gotický kostol klarisiek sa dnes využíva len na kultúrne úcely. Od klariského kostola môžeme prejst k pásu mestského opevnenia s dvomi obrannými baštami, ktorý bol zrekonštruovaný na zbytkoch hradieb z prelomu 13. a 14. storocia. Hradby obkolesovali stredoveké privilegované mesto od konca 13. storocia do poslednej štvrtiny 18. storocia, do doby ked na príkaz panovnícky Márie Terézie boli zbúrané.

HLAVNÉ NÁMESTIE A PRILAHLÉ PRIESTORY

Uršulínskou ulicou sa dostaneme ku gotickému kostolu františkánov , ktorý bol vysvätený za prítomnosti uhorského krála Ondreja III., ktorý udelil Bratislave mestské privilégiá v roku 1291. Kostol bol v priebehu storocí viackrát upravený, dodnes sa však zachovala samostatná kaplnka sv.Jána Evanjelistu. Táto gotická dvojpodlažná kaplnka zo 14. storocia, ktorá patrila rodine bratislavského richtára je jednou z najkrajších ukážok gotickej architektúry na Slovensku. Oproti kostolu na františkánskom námestí stojí jeden z najkrajších rokokových palácov v Bratislave - Mirbachov palác z 18. storocia. Palác vlastnilo viacero majitelov. Podla želania posledného z nich, grófa E. Mirbacha, zriadilo v nom mesto galériu. V dolnej casti námestia dal cisár Leopold I. v roku 1675 postavit Mariánsky stlp na pamiatku porážky protihabsburského povstania. Hlavné námestie stredovekého mesta dodnes tvorí centrum historického jadra. Na tomto námestí sa od 14. storocia odohrávali najdôležitejšie udalosti v meste. Okrem neodmyslitelných trhov tu boli všetky zhromaždenia, oslavy, ale aj popravy.Všetky domy na námestí majú staršie gotické jadro, viaceré domy boli pôvodne ešte pred opevnením mesta budované ako obranné domy s vežou. V centre námestia stojí pieskovcová renesancná Maximiliánova fontána s kruhovou nádržou. Fontánu dal postavit cisár Maximilián II. po požiari, ktorý vznikol v Bratislave pocas jeho korunovácie. Autorom fontány je rakúsky kamenár Ondrej Lutringer z Deutsch Altenburgu. Fontána je ozdobená sochou, ktorá znázornuje cisára Maximiliána II. v podobe legendárneho ochrancu miest rytiera Rolanda. Dominantou Hlavného námestia je Stará radnica, ktorá vznikla v 15. storocí spojením niekolkých meštianskych domov do jedného celku. Jej jadro tvorí "dom s vežou", postavený v polovici 14. storocia richtárom Jakubom. Radnica v priebehu stárocí prešla viacerými stavebnými úpravami. Neskorogotický priechod s arkierom a podjazd zdobený reliéfne upravenými svorníkmi nás zavedie na nádvorie s arkádovou chodbou zo 16. storocia. V rohu nádvoria je vchod do Mestského múzea, ktoré vzniklo v roku 1868. Mestské múzeum je najstarším dodnes existujúcim múzeom v Bratislave. V priestoroch radnice sa nachádza expozícia histórie mesta od najstarších cias až po súcasnost. Súcastou radnice je mestský archív, ktorý uchováva materiály dokumentujúce politické, sociálne, hospodárske a kultúrne dejiny mesta, bratislavskej society, rodov i jednotlivcov od polovice 12. storocia. V podzemí sa nachádza expozícia feudálnej justície, ktorá približuje doklady o stredovekom súdnictve a jeho právomoci v Bratislave. V úzkej ulicke pri Hlavnom námestí sa nachádza rokokový palác grófa Juraja Apponyiho, v ktorom je dnes špecializovaná expozícia, približujúca vyše 2000-rocnú tradíciu vinohradníctva a vinárstva na území mesta a jeho okolí. Úzka Kostolná ulicka vedla Starej radnice vedie k Primaciálnemu námestiu, ktoré v stredoveku slúžilo trhom. Už vtedy tu stál hospodársky dom ostrihomského arcibiskupa. Primaciálny palác, ktorý je postavený na jeho mieste je najkrajšou klasicistickou stavebnou pamiatkou na Slovensku. V priechode paláca je umiestnená pamätná tabula pripomínajúca podpísanie tzv. Bratislavského mieru v roku 1805 medzi napoleónovským Francúzskom a habsburgovským Rakúskom po bitke pri Slavkove. V priestoroch na 1. poschodí, ktoré patria Galérii hl. mesta SR Bratislavy je umiestnená unikátna zbierka 6 gobelínov z polovice 17. storocia, zobrazujúca starogrécky epos o láske Hery a Leandra, ktoré boli utkané v anglickej královskej manufaktúre v Mortlake. Je to jediný súbor gobelínov, ktorý zobrazuje legendu na 6 obrazoch. Do Primaciálneho námestia ústi Klobucnícka ulica, ktorá dnešnú podobu získala na zaciatku 20.storocia. Na nároží neobarokového nájomného domu je umiestnená pamätná tabula pripomínajúca, že v malom, dodnes zachovanom renesancnom domceku, sa v roku 1778 narodil barokový hudobný skladatel a klavírny virtuóz Ján Nepomuk Hummel, ktorý bol žiakom W.A.Mozarta. V rodnom dome, vo dvore neobarokovej budovy sa nachádza múzeum venované jeho životu a dielu. MICHALSKÁ BRÁNA, ŽUPNÉ NÁMESTIE, NÁMESTIE SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO

POVSTANIA

Baštovou ulicou sa dostaneme na Michalskú ulicu. Táto jedna z najstarších ulíc mesta, má pôvod v dialkovej obchodnej ceste vedúcej od Severného mora k dunajskému brodu, v blízkosti ktorej sa ludia usadzovali ešte pred vznikom mesta. Vedie k jedinej zachovalej bráne stredovekého opevnenia - k Michalskej bráne. Jej gotická veža bola postavená v 1. polovici 14. storocia, v 16. storocí bola nadstavovaná a do dnešnej podoby bola upravená v 18. storocí, ked na jej vrchol umiestnili sochu sv. Michala. Vo veži je dnes Múzeum zbraní a stredovekého fortifikacného umenia. Hned vedla Michalskej veže stojí barokový dom z 2. polovice 18.storocia, vstavaný do barbakanu Michalskej brány, v ktorom je umiestnené farmaceutické múzeum. V historických priestoroch pôvodnej lekárne, známej ako "Lekáren U cerveného raka" sa nachádza ojedinelá expozícia, ktorá bohatostou zbierok ako i kompletnostou zariadení historických pôvodných lekární je európskym unikátom. Pred vstupnou bránou do mesta dnes stojí barokový kostol Najsvätejšej Trojice (kostol Trinitárov). Táto stavba z prvej tretiny 18. storocia patrí medzi najkrajšie barokové stavby v meste. Dispozicné a farebné riešenie interiéru je priamo odvodené z chrámu sv. Petra vo Viedni. Kostol spolu s kláštorom bol postavený rádom trinitárov. Pôvodný kláštor, v susedstve kostola, bol v polovici 19. storocia prebudovaný pre potreby župného domu, v priestoroch ktorého sa okrem zhromaždení konali aj významné kultúrne podujatia. Pokracovaním Župného námestia je Námestie Slovenského národného povstania. Námestie bolo v 18. a 19. storocí najrušnejším miestom Bratislavy vdaka svojím každodenným trhom, úzko špecializovaným v rôznych úsekoch priestranstva. V druhej polovici 17. storocia na podnet ostrihomského arcibiskupa prišli do Bratislavy milosrdní bratia. Títo si na volnom priestranstve vybudovali svoj kláštor, kostol a nemocnicu. Predlohou pre tento komplex bol viedenský materský kláštor milosrdných bratov. Nemocnica zohrala významnú úlohu pocas morovej epidémie v rokoch 1710-1713. V 1.polovici 20.storocia boli trhy z priestoru námestia postupne vytlacené, mnohé staršie budovy ustúpili moderným architektúram a v 70. rokoch 20. storocia tu bol postavený pomník Slovenského národného povstania, ktorý symbolizuje ludové ozbrojené vystúpenie proti nacistickému Nemecku. HVIEZDOSLAVOVO NÁMESTIE A PRILAHLÉ

PRIESTORY

Rušným životom dnes žije aj Hviezdoslavovo námestie, ktoré zacalo vznikat v 17. storocí pred južnými hradbami mesta. Severná strana námestia sa zacala architektonicky utvárat po roku 1775, ked zasypali priekopu a zacali postupne búrat mestské hradby. Vtedy postupne vznikala Promenáda, vysadená radmi stromov, oddychové miesto Bratislavcanov, ktorá sa koncila Divadelným námestím s pôvodným mestským stavovským divadlom. Dnešné Slovenské národné divadlo bolo postavené v roku 1886 podla projektu viedenských architektov F.Fellnera a H. Helmera, ktorí sa špecializovali na stavbu divadiel v celej strednej Európe. Pre Bratislavu navrhli neorenesancnú budovu s kamenným súsoším Thálie nad kupolou vystupujúcej fasády. V divadle hostovali významné osobnosti - F.Šaljapin, P.Mascani, R.Strauss, G.Filip. V súcasnosti je tu umiestnená operná a baletná scéna, ktorej sólisti vystupujú na najpoprednejších svetových scénach. Pred budovu divadla dala Prvá bratislavská sporitelna v roku 1888 postavit Ganymedovu fontánu, pripomínajúcu výjav z gréckej mytológie. Zaciatkom 20. storocia v blízkosti divadla vyrástla dalšia spolocenská budova. Na mieste starej erárnej sýpky z cias Márie Terézie postavili bohato clenenú a zdobenú budovu Reduty. Pôvodne bola miestom zábav, estrád, umeleckých vystúpení, reprezentacných plesov. Dnes je sídlom Slovenskej filharmónie a miestom, kde sa každorocne na jesen konajú Bratislavské hudobné slávnosti - medzinárodný festival vážnej hudby za úcasti popredných svetových dirigentov, sólistov a hudobných telies. Na dunajskom nábreží stojí budova nástupišta na propelér, ktorý do roku 1972, okrem jediného mosta cez Dunaj, spájal svojou pravidelnou prepravou obidva brehy. V blízkosti sa nachádzajú dva objekty patriace Slovenskej národnej galérii. Na Námestí Ludovíta Štúra, v zrekonštruovanej budove Esterházyho paláca je umiestnená stála expozícia starého európskeho umenia. Je to najucelenejšia a najväcšia zbierka maliarskych a sochárskych umeleckých diel 15. - 18. storocia na Slovensku. Na Rázusovom nábreží, v budove bývalých vodných kasární, ktoré dala vybudovat Mária Terézia je umiestnená stála expozícia starého a moderného slovenského umenia. V prístavbe tejto budovy sa poriadajú aktuálne výstavy z domácej i zahranicnej tvorby. HODŽOVO NÁMESTIE, NÁMESTIE SLOBODY Mimo dnešnej pamiatkovej rezervácie, na volnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným stredovekým mestom, si dal v roku 1760 gróf Grassalkovich, riaditel Uhorskej dvornej komory postavit rokokový letný palác s velkou záhradou. V rokoch 1939-1945 bol palác sídlom prezidenta Slovenského štátu, neskôr ho využívali deti a mládež Bratislavy na svoju záujmovú cinnost. Dnes po rozsiahlej rekonštrukcii je opät sídlom prezidenta Slovenskej republiky. Záhrada Grassalkovichovho paláca nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného paláca ostrihomských arcibiskupov. Pôvodné sídlo zo 17. storocia bolo v nasledujúcich storociach prestavované a upravované. V záhrade paláca mal takmer 10 rokov dielnu významný barokový rakúsky sochár Georg Raphael Donner. Dnes v paláci sídli Úrad vlády Slovenskej republiky. Svojou celnou fasádou sa otvára do Námestia Slobody, ktorého súcasná úprava je z roku 1980. Námestie bolo dejiskom rôznych udalostí, v roku 1897 tu slovenský vynálezca Ján Bahýl ako prvý na svete vzlietol na ním skonštruovanom vrtulníku. Dominantou námestia je najväcšia fontána v Bratislave. Jadro nerezovej Fontány družby tvorí podoba kvetu z lipy, ktorá je symbolom Slovanov. Kvet má priemer 9 metrov a stojí na pilieri uprostred kruhovej nádrže, ktorá má priemer 45 metrov. Kaskádovite postavené bazény okolo fontány prekonávajú výškový rozdiel 2,5 metra.

DEVÍNSKY HRAD

V mestskej casti Devín nad sútokom Dunaja a Moravy sa týcia ruiny mohutnej pevnosti. Devínsky hrad prezentuje jednu z najvýznamnejších archeologických lokalít Slovenska. Prieskum priniesol nálezy už od 5. tisícrocia pred n. l. Najbohatšie je zastúpená doba laténska, rímska a osídlenie v case Velkej Moravy. Strážnu pevnost slovanského kniežata Rastislava Dowinu spomínajú letopisy už v 9. storocí. Po páde Velkomoravskej ríše starých Slovanov sa Devínske hradisko stalo dôležitou strategickou baštou Uhorského královstva. Neskôr prešiel do vlastníctva viacerých bohatých rodín, ktoré sa postarali o vybudovanie jednotlivých castí hradu a jeho opevnenia. Hrad v roku 1809 vyhodili do povetria napoleónske vojská. V súcasnosti je hrad ciastocne zrekonštruovaný, ale v areáli stále prebieha archeologický výskum. ZELEN V MESTE, ZÁHRADY A PARKY Zelen v meste. Na príjemný oddych v meste slúžia viaceré parky a záhrady. Medzi najnavštevovanejšími je Sad Janka Krála na pravom brehu Dunaja, ktorý patrí medzi najstaršie mestské verejné parky v Európe. Založený bol v roku 1775 v miestach lužného lesa. Dalšími sú Horský park, ktorý vznikol v roku 1870, park pri kaštieli v Rusovciach a záhrady pri Grassalkovichovom a Aspremontovom paláci. Svojou zelenou, pokojom a umelecko-historickými detailami náhrobných pomníkov lákajú návštevníkov dva cintoríny z 18. stor. - Ondrejský a pri Kozej bráne, ktoré sú v súcasnosti parkovo upravené a chránené. Botanická záhrada UK Botanická 3, Tel. 72 57 79 Lesný park Železná studienka, Kamzík, Koliba, Kacín, Partizánska lúka Horský park Búdková cesta Sad Janka Krála Petržalka - nábrežie Lunapark - zábavný park Petržalka - nábrežie Medická záhrada Ul. 29. augusta Zoologická záhrada Mlynská dolina 1, Tel. 72 19 25, 72 28 23

ŠTÁTNE PRÍRODNÉ REZERVÁCIE

Devínska Kobyla (514 m) - masív tvoriaci západnú cast Devínskych Karpát na západ od Bratislavy. Rezervácia na ploche 25,6 ha predstavuje neplodnú plochu s výskytom posledných zvyškov lesostepných spolocenstiev a s bohatým zastúpením vzácnych botanických a zoologických druhov. Výskyt bohatej teplomilnej vegetácie a zriedkavých druhov hmyzu. Šúr - územie pri Svätom Jure na ploche 370 ha s výskytom vzácnej flóry a fauny v prostredí barinato-slatinného jelšového lesa s rašeliniskom. Súcastou je riedky dubovo-brestový les nazývaný Panónsky háj, v ktorom sa zachovala vzácna xerotermná vegetácia. Ostrov Kopác - katastrálne územie Podunajské Biskupice. Rezervácia je tvorená stepnými a lesostepnými spolocenstvami pripomínajúcimi africké savany. Územie je ojedinelé miesto svojho druhu, jeho charakter je podmienený vysoko uloženým štrkovým materiálom s minimálnou vrstvou pôdy, kde sa utvorili stepné spolocenstvá s výskytom vzácnych orchideovitých rastlín. Ostrov kormoránov - prvá slovenská rezervácia zriadená v roku 1933 na rozlohe 110 ha. Ostrov v katastrálnom území Podunajských Biskupíc vytvárajú mrtve ramená Dunaja, prístupný je len za nízkeho stavu vody. Územie je mimoriadne významné pocas stahovania vtáctva. Chránené nálezisko Pieskový vrch - Sandberg - terasovitý stupen Devínskej Kobyly. Vzácne, vedecky významné paleontologické nálezisko. Predmetom ochrany sú horninové zvyšky tretohorného mora s vodorovne uloženými vrstvami, ktorých vek sa odhaduje na 14 - 16 miliónov rokov. V sedimentoch tvorených pieskami, pieskovcami, piescitými vápencami a ílovcami objavili vyše 300 druhov neogénnych skamenelín.

ZAUJÍMAVOSTI BRATISLAVY A OKOLIA

Vinohradnícky región Malé Karpaty Na území Bratislavy sa víno dokázatelne pilo už 200 - 300 r. pred n. l. Vínnu révu pestovali Kelti, Rimania aj Slovania. V stredoveku patrilo vinohradníctvo medzi najvýznamnejšie polnohospodárske odvetvia, dnes rozlohou 1000 ha viníc je Bratislava najväcšou vinohradníckou obcou na Slovensku. Známa je pestovaním vyšlachtených odrôd Veltlín, Silván, Müller Thurgau, Frankovka. Malokarpatská vínna cesta, ktorá zacína v Bratislave, pokracuje cez mestecká Svätý Jur, Pezinok a Modru so zachovanými vinohradníckymi domami. Okrem vinohradníckych a vinárskych expozícií v múzeách v Bratislave a Pezinku návštevníka lákajú svojou pohostinnostou desiatky starobylých vinární a pivníc plných dobrého vína a špecialít slovenskej kuchyne. Majolika Kraj okolo Bratislavy je doma aj v zahranicí známy výrobou keramiky. Po zániku hrnciarskej a džbánkarskej cechovej výroby, ktorá v Modre, 26 km juhovýchodne od Bratislavy, siaha až do stredoveku sa v 19. storocí zacína velkovýroba známej modranskej keramiky, ktorá trvá podnes. V Stupave, 18 km na západ od Bratislavy, možno navštívit múzeum Ferdiša Kostku v dome, kde sa tento významný slovenský džbánkár a keramikár narodil, žil a pracoval. V dalšej budove zvanej brenhaus si možno pozriet obchod i dielnu habánskeho hrnciarskeho majstra. Za výtvarným umením Malebný kraj okolo Bratislavy lákal mnohých umelcov. Blízko Bratislavy v Pezinku je rodný dom velkého európskeho maliara Jána Kupeckého, v ktorom sa konajú výstavy výtvarníkov z malokarpatskej oblasti. V Malackách, vzdialených 36 km od Bratislavy je múzeum významného slovenského maliara Michala Tillnera. Okrem priestorov venovaných jeho maliarskej tvorbe ju tu umiestnená zbierka historických predmetov, ktorej základ tvorí predovšetkým osobná zbierka umelca - keramika, svietidlá a hodiny. Za literárnymi pamiatkami Mnohí významní slovenskí spisovatelia žili v blízkosti Bratislavy. V Svätom Jure je v rodinnom dome spisovatela a ucitela Petra Jilemnického zriadené vlastivedné a literárne múzeum. Velkej návštevnosti sa teší Múzeum Ludovíta Štúra v Modre, špecializované literárne múzeum dotýkajúce sa života, cinnosti a diela Ludovíta Štúra a jeho generácie na pozadí slovenského národnopolitického, sociálneho, kultúrneho a literárneho pohybu v období slovenského národného obrodenia v 19. storocí.