Bratislava Kolko má rokov bratislava? Vznik Bratislavy ako významného strediska hospodárskeho, kultúrneho a politického života, podobne ako aj iných európskych centier nebol náhodný. V prípade Bratislavy to bolo podmienené jej výhodnou geografickou polohou - horstvom Malých Karpát a Dunajom, ktoré chránili lokalitu z juhu, západu a zo severu. Rieka a zem poskytovali obživu a vysoké kamenné bralá umožnovali budovanie opevnených sídiel. Obrovský význam mali aj dve dialkové európske obchodné cesty, ktoré sa v tejto oblasti stretávali. Bola to Podunajská cesta, ktorá už od úsvitu dejín spájala vyspelé kultúry Stredomoria a Orientu (bola pokracovaním slávnej Hodvábnej cesty) s vnútrozemím kontinentu. Druhou bola Jantárová cesta, ktorá spájala krajiny pri Baltskom mori na severe s južnou Európou. Obe obchodné trasy prechádzali brodom cez Dunaj a v stredoveku sa stali základom hlavných mestských komunikácií Bratislavy. Strategické miesto bývalého brodu cez rieku dodnes pripomína zachovaná a rekonštruovaná rímska (i stredoveká) fortifikacná stavba - Vodná veža.Podla archeologických výskumov prvé osady na území dnešného mesta vznikali už v mladšej dobe kamennej, teda v piatom tisícrocí pred n. l. Neskoršie stredoveké mesto, podobne ako napríklad Paríž, Regensburg, ci Vieden, vzniklo na mieste keltského oppida. Keltského sídlo malo dokonca trojnásobne väcšiu rozlohu ako neskoršie stredoveké mesto. Teda osídlenie mestského charakteru má v Bratislave viac ako dvojtisícrocnú kontinuitu. Obyvatelia a meno Bratislava. Bratislava leží v blízkosti štátnych hraníc štyroch krajín - Slovenska, Rakúska, Madarska a Ciech. Táto skutocnost spolu s culým obchodným ruchom podmienili v minulosti aj národnostnú skladbu obyvatelov mesta.V stredoveku sa tu usadilo vela nemeckých kolonistov. Popri Nemcoch a Slovákoch sa najmä po Tureckých vojnách zvyšoval pocet madarských obyvatelov. Nie je to tak dávno, ked každý rodený Bratislavcan hovoril tromi jazykmi - nemecky, slovensky a madarsky.V meste bola aj pocetná židovská náboženská obec, žilo tu vela Talianov i príslušníkov balkánskych národov. Bratislava bola vždy multikulturálnym mestom, ktoré sa vyznacovalo aj náboženskou toleranciou. Na jednej ulici vedla katolíckeho dómu sv. Martina bola neologická židovská synagóga a o pár desiatok metrov dalej si dokonca po porážke Turkov mohamedánski obchodníci postavili mešitu. S historickým vývojom sa menilo i používanie názvu mesta. Bavorský kronikár Aventinus píše, že roku 805 dal Vratislav opravit hrad a dal mu meno Wratisslaburgium, bitka pri Bratislave roku 907 sa v Salzburských análoch uvádza ako bitka pri Braslavespurchu, ciže pri Braslavovom hrade. Prvý uhorský král Štefan I. dal razit mincu s názvom Preslavva civvitas. Používal sa latinský názov mesta Posonium, nemecký Pressburg, madarský Pozsony a starý slovenský Prešporok. Názov Bratislava sa zacal používat štúrovcami od polovice minulého storocia.Dnes sa Bratislava rozprestiera na oboch brehoch Dunaja, je hlavným mestom Slovenskej republiky a má pol milióna obyvatelov. Kelti, Rimania, Slovania Historici predpokladajú, že centrálne oppidum keltských Bójov bolo práve na území súcastnej Bratislavy. Priamo v centre mesta archeológovia objavili nielen keltské úžitkové predmety, hrnciarske pece, zvyšky kamennej architektúry, ale i mincovnu. Razili tu strieborné mince a v Bratislave sa našlo štrnást pokladov keltských platidiel, na ktorých sa najcastejšie objavuje meno kniežata Biateca.Asi v polovici prvého storocia obsadili toto územie rímske légie, ktoré tu zostali niekolko storocí. Strategické miesto na lavej strane Dunaja (Hradný kopec) sa stalo súcastou rímskeho obranného systému a tábor Gerulata na pravom brehu v Rusovciach sa nachádza na predmestí mesta. Archeologické vykopávky z rímskych cias sú prístupné verejnosti.Prví Slovania prišli do Karpatskej kotliny v 5. storocí a osady v lokalite dnešnej Bratislavy boli v 7. storocí súcastou Samovej ríše - najstaršieho štátneho útvaru Slovanov.Na Hradnom vrchu sú doložené múry mohutného hradiska, bola tu i murovaná sakrálna stavba a palácový objekt. Na prilahlom pohrebisku nebola dokonca narušená kontinuita ani po zaclenení územia Slovenska do Uhorského královstva.Prvé písomné zmienky o meste sa viažu na známu bitku Bavorov so starými Madarmi pri Braslave spurchu roku 907. Krestanstvo Najstaršou historicky doloženou krestanskou sakrálnou stavbou v meste je kostol na Bratislavskom hrade, ktorý postavili v polovici 9. storocia.Archívne materiály dokumentujú, že roku 1221 pápež povolil prenesenie kostola z hradu na podhradie. Tak vznikol pôvodne románsky kostol, dnes gotický dóm svätého Martina. Bol mestským farským kostolom a neskôr aj korunovacným chrámom uhorských králov. Bratislava bola sídlom prepošta a k najstarším gotickým pamiatkam patrí kostol a kláštor Františkánov (bol spolu s vzácnym archívom roku 1236 znicený a roku 1278 obnovený), kostol klarisiek i romantická kaplnka sv. Kataríny.Reformacné hnutie preniklo do Bratislavy velmi skoro vdaka obchodníkom a študentom, ktorí študovali na nemeckých univerzitách. Množstvo protestantov zo západnej Európy sa v tej dobe usadilo v Bratislave a evanjelici si postavili nemecký, slovenský a madarský kostol. S protireformáciou sa do mesta dostalo barokové umenie. Bratislava bola vtedy nielen hlavným, korunovacným a najväcším mestom Uhorska, ale i mestom prosperujúcim. V barokovom slohu postavili rad kostolov a kláštorov (kostol sv. Trojice, kláštor Milosrdných bratov, kostol sv. Alžbety, kaplnka sv. Jána Almužníka pri dóme), všetky významné rodiny si vybudovali paláce (Primaciálny palác, Pálffyovský, Mirbachov, Balassov) a prekrásnou ukážkou meštianskej architektúry je rokokový Dom u dobrého pastiera. Bratislavské stavby po výtvarnej stránke úzko nadväzovali na vývoj viedenského baroka. Ved i sochárske a maliarske práce tu vytvárali najlepší umelci cisárskeho dvora. Napríklad Donnerove súsošie sv. Martina na koni, ktorý sa delí o svoj plášt so žobrákom (pôvodne umiestené na hlavnom oltári v dóme) je považované za vrchol zaalpského barokového sochárstva. Mestské výsady a Erb Najstaršie mestské privilégiá udelil Bratislave pred viac ako sedemsto rokmi (1291) král Ondrej III. Tieto výsady boli vlastne dovršením predchádzajúceho vývoja mesta a legalizovanie už jestvujúcej spolocenskej a ekonomickej situácie. Privilégiá zarucili obyvatelom velké politické, hospodárske a správne výsady. Meštania sa stali nezávislí. Mohli si slobodne volit richtára, mestskú radu a súdne nepodliehali nikomu inému v krajine, len svojmu mestu a panovníkovi. V bratislavskom mestskom erbe sú na cervenom štíte strieborné hradby s tromi vežami, v strede je brána s povytiahnutou mrežou. Erb pochádza z polovice 13. storocia a bol potvrdený erbovou listinou cisára Žigmunda Luxemburského roku 1436. Je európskou raritou, že erbovú listinu si meštania dali vyhotovit v dvoch exemplároch. Odborníci tvrdia, že dôvodom takejto "poistky" bolo znicenie najstarších mestských listín pri dobytí Bratislavy Premyslom Otakarom roku 1236. Možno teda predpokladat, že ani výsady z roku 1291 nemusia byt najstaršie. Academia Istropolitana Prvou známou bratislavskou školou bola stredoveká kapitulská škola. Bratislavskí študenti navštevovali univerzity v celej Európe a prvú kompletnú univerzitu (s fakultou artistickou, teologickou, právnickou a lekárskou) v celom královstve založili rozhodnutím pápeža Pavla II. roku 1465 v Bratislave. Univerzitu nazvali Academia Istropolitana - teda akadémiou Dunajského mesta. Jej vzorom boli regule bolonskej univerzity a pôsobil na nej rad významných domácich i zahranicných humanistických ucencov (Ján Vitéz, Regiomontanus).Humanistická tradícia školy pretrvala celé desatrocia a zachovaný komplex budov na Ventúrskej ulici dnes slúži Vysokej škole múzických umení. Bratislava a Turci V tragickej bitke pri Moháci roku 1526 padol král Ludovít, väcšina uhorskej šlachty a tisíce vojakov. Bola to katastrofa, ktorá na dlhé desatrocia poznacila celú krestanskú Európu. Turci postupovali dalej na sever, obsadili sídelný Budín a nikde nenarazili na vážnejší odpor. Bratislava sa stala významnou pevnostou na hraniciach medzi krestanským svetom a islamom. Už roku 1530 Turci s tristotisícovým vojskom postupovali na Bratislavu a na Vieden. Bratislavcania zbúrali všetky domy, nemocnice i kostoly na predmestiach. Materiál použili na posilnenie mestských opevnení a možno aj pre pevnost hradieb sa Turci rozhodli porazit cisára vo Viedni bez predchádzajúceho obsadenia Bratislavy.Boje s Turkami pretrvávali na juhu Slovenska po celé 16. a 17. storocie. Tieto storocia boli poznacené aj povstaniami šlachty proti Habsburgovcom. Roku 1683 islamské vojská opät tiahli proti prúdu Dunaja. Obsadili celé okolie Bratislavy, strašne ho spustošili, ale mesto opät nedobyli.Po porážke Turkov pri Viedni si Bratislavcania konecne vydýchli, ved týchto vyše 150 rokov bolo azda najtažších v celej histórii mesta. Korunovacné a hlavné mesto Po prehratej bitke pri Moháci a po obsadení Budína sa roku 1536 hlavným mestom Uhorského královstva stala Bratislava. Z mesta obchodníkov, remeselníkov, vinohradníkov a rybárov sa stalo mesto panovníka, vysokej šlachty a kléru. Do Bratislavy sa prestahovali centrálne úrady, zasadal tu snem, bolo tu sídlo miestodržitela.Prvým uhorským králom korunovaným v dóme sv. Martina bol syn cisára Ferdinanda, Maximilián. Bolo to roku 1563. Hrad prestavali na královskú rezidenciu a v mocnej juhovýchodnej veži uschovávali korunovacné klenoty. V dóme korunovali 19 králov a královien a posledná korunovácia bola v Bratislave roku 1830. Korunovácie boli väcšinou na jesen a traduje sa, že dôvodom bolo dobré nové víno z viníc nad mestom. Pri slávnostiach preobyvatelov vždy upiekli vola a túto tristorocnú tradíciu obnovili r. 1998 pri príležitosti Vianocných trhov na Františkánskom námestí. Ale z nedalekej Rolandovej fontány už netecie víno tak ako volakedy.Korunováciami sa Bratislava priradila k menám slávnych korunovacných miest - Aachenu, Kolína nad Rýnom, Remeša, Viedne, Krakova, Prahy. Tieto udalosti dodnes v meste pripomína množstvo pamiatok. Napríklad na veži dómu po zemetrasení v 18. storocí neumiestnili kríž, ale pozlátenú královskú korunu, ktorá je taká velká, že by sa nu vraj zmestil voz s párom koní. Mária Terézia a Bratislava
V 18.
storocí po skoncení tureckých vojen a stavovských povstaní získala Bratislava v dejinách takú významnú úlohu ako nikdy predtým.Korunovácie, snemy, sídlo úradov, sídlo miestodržitelstva a casté návštevy panovníkov zaprícinili aj zmenu štruktúry obyvatelstva. Usadila sa tu vysoká šlachta a cirkevní hodnostári.Dovtedajší vrchol významu a slávy dosiahlo mesto za panovania cisárovny Márie Terézie, ktorá bola korunovaná v dóme sv. Martina roku 1741. V septembri prišla do Bratislavy na zasadnutie snemu, aby požiadala o pomoc vo vojne proti Francúzsku, Prusku a Nemecku, ktoré popierali dedicnost Habsburgovcov po praslici. Legenda hovorí, že panovnícka držala na rukách malého Jozefa (budúceho cisára) a poštípala ho aby plakal. Tak vzbudila ešte väcšiu lútost nad královnou, ktorú všetci opustili.Mária Terézia spravila z Bratislavy svoju druhú rezidenciu. Mesto navštevovala velmi casto, ved aj jej najmilšia dcéra Mária Kristína tu žila ako manželka miestodržitela Alberta Sasko - Tešínskeho. Albert bol velký zberatel a umelecké diela, ktoré sústredil na hrade sa neskôr stali základom svetoznámej viedenskej AlbertínyZa panovania Márie Terézie sa uskutocnila obrovská prestavba hradu, v meste postavili množstvo palácov. Bratislava sa rozrástla natolko, že pristúpili k búraniu mestských opevnení a ukážkou fortifikácie mesta zostala Michalská brána a cast opevnení pri dóme. Bratislavský mier Primaciálny palác je azda najkrajším z bratislavských palácov. Bol postavený v klasicistickom slohu pre arcibiskupa Batthyanyiho roku 1774.V tomto paláci bolo slávnostne zrušené poddanstvo, ale medzinárodne najvýznamnejšou udalostou, ktorá sa tu odohrala bolo uzavretie Bratislavského mieru roku 1805. V Zrkadlovej sieni podpísali mierovú dohodu Tayllerand za Francúzsko a knieža Lichtenstein za Rakúsko.História pozná tri zmluvy, ktoré sa nazývajú Bratislavským mierom, ale podla tejto poslednej Habsburgovci stratili svoje územia v Taliansku. Mier znamenal i obmedzenie vplyvu Nemecka.Bratislavský mier dnes nepripomína len Bratislavská ulica pri Vítaznom oblúku v Paríži, Zrkadlová sien i pamätná tabula v Primaciálnom paláci. Pamiatkou na obliehanie mesta napoleónskym vojskom je aj množstvo železných gúl na fasádach bratislavských budov. Zostali tu po delostreleckom ostrelovaní Bratislavy Francúzmi. Bratislavskí Židia V pestrej národnostnej skladbe Bratislavy v minulosti hrali významnú rolu Židia. Ich prítomnost v tomto regióne sa spomína už v rímskych casoch. V stredoveku mala židovská komunita vlastného richtára a aj dalšie výsady ktoré boli vtedy v Európe nebývalé. Napriek tomu osudy komunity boli casto neisté, až sa usadili vo vlastnej štvrti, v priestore medzi mestskými hradbami a Hradným vrchom.Najvzácnejšou židovskou pamiatkou v meste je mauzóleum na miestach najstaršieho z troch bratislavských židovských cintorínov. Sú tu náhrobky významných osobností, ucencov, rabínov. Je tu pochovaný Rabbi Chatham Sopher (Schreiber), ktorý prednášal na vysokej rabínskej škole a pocúvali ho tisícky študentov z celej Európy i Blízkeho východu. Už za svojho života bol považovaný za neomylného a nazývali ho "Posledný z posledných velkých". Kult rabína Sophera pretrval a aj dnes na jeho hrob kladú lístky s prosbou veriaci židia z celého sveta. V mauzóleu sú náhrobky aj dalších významných bratislavských židovských rodín - predkovia básnika Heinricha Heineho, detského psychológa Bruna Bettelheima, ci Feuchtwangerovho "Žida Süsa". Hudba v Bratislave Bratislava bola v minulosti úzko napojená na európske a viedenské kultúrne, predovšetkým však na hudobné dianie. Najväcší rozsah hudobných aktivít bol v meste v 18. storocí. Vznikla tu prvá verejná hudobná škola v Rakúsko-uhorskej monarchii a hudobnými centrami sa stali šlachtické paláce, mnohé s vlastnými kvalitnými hudobnými telesami.Hudobný život bol vtedy v Bratislave skutocne intenzívny. Mozart tu koncertoval už ako šestrocný, Haydn bol kapelníkom rodiny Esterházyovcov, Beethoven navštívil mesto prvý raz roku 1796, v dóme uviedli jeho Misu solemnis a v nedalekej Dolnej Krupej skomponoval Sonátu pre Elišku. Franz List prišiel do mesta ako 9-rocný a bratislavskí mecenáši sa zozbierali na jeho štúdium. Neskôr spolu s Rubinsteinom pripravil benificný koncert na výstavbu pomníka skladatela J. N. Hummela, bratislavského rodáka a Mozartovho žiaka. Možno povedat, že azda nebolo významnejšieho európskeho hudobníka a skladatela, ktorý by v Bratislave nekoncertoval. Hudobné dejiny Bratislavy sa priam hemžia osobnostami a uvedenými opusmi. Na túto tradíciu naväzuje súcasné hudobné dianie a meno mesta vo svete šíria nielen Bratislavské hudobné slávnosti, ale i osobnosti tzv. Bratislavskej speváckej školy
- Lucia Popp, Edita Grúberová, Gabriela Benacková, ci Peter Dvorský a Sergej Kopcák.