Bratislava Ludia sa od pociatku svojej existencie združovali do skupín, aby tak spolocne odolávali rôznym nástrahám, ktoré na nich pripravoval ich život. Najprv to boli iba tlupy žijúce na jednom mieste, ale s rozvojom ludského myslenia prišiel i rozvoj ich okolia a kvality ich života. Zacali si stavat kvalitnejšie príbytky z coraz rozmanitejších materiálov. S rastom populácie sa zvyšovala i hustota zaludnenia a tak vznikli i prvé mestá. V dnešnej dobe je na svete obrovské množstvo miest. A medzi nimi i Bratislava. Každý vníma jednotlivé mestá inak, ale myslím, že mesto, v ktorom sa clovek narodil, hodnotí úplne inak, oddeluje ho od tých ostatných a dáva ho jednoznacne na prvé miesto. Presne tak hodnotím Bratislavu i ja. Kedže je to moje rodné mesto, posudzujem ho ako najkrajšie a najlepšie. Tažko totiž hodnotit krásu Ríma, Neapolu, Paríža alebo iných starobylých ci vysoko vyspelých miest s Bratislavou, v ktorej som sa narodil a vyrastal. Mnoho ludí vo svete a asi najmä v USA spojuje Slovensko s Východnou Európou, Ruskom, ci nebodaj ZSSR (týchto ludí už asi nie je až tak vela) a Stredným Východom. Existencia nejakej Bratislavy ich nezaujíma. No však z vlastnej skúsenosti viem, že ak taký návštevník zo sveta navštívi Bratislavu, je udivený množstvom kultúrnych pamiatok a krás, ktoré sa v hlavnom meste SR nepochybne nachádzajú. História Bratislavy ide ruka v ruke s históriou celého Uhorska, ale jej vznik sa datuje na skoršiu dobu. Nedá sa presne povedat, ci vzniklo skôr mesto alebo iba podhradie ci len hrad. Isté však je, že žulová skala siahajúca do výšky 79 m nad rieku Dunaj bola lákavým miestom pre výstavbu opevnenia. Už Rimania vedeli ocenit vhodnú polohu Bratislavy a jej okolia. Možno práve preto tu mali svoje sídla. Ich cesty viedli od Trencína až po Devín. Prvá zmienka o bratislavskom hrade a podhradí sa datuje podla záznamov z kláštora v Admonte na obdobie okolo roku 907. O krátky cas sa do tejto úrovne dostali Madari no a potom sa história mesta išla viac, ci menej spolu s madarskou kultúrou. Koncom 12. storocia sa mesto i hrad uvádzajú už ako opevnené. V tom období tu sídlil i král Štefan III. Prvé väcšie osídlenia sa datujú do 12. storocia, kedy mala byt hustejšie obývaná cast dnešného Starého mesta. Kostol bol v tej dobe na hrade - kapitulský kostol, ale okolo roku 1204 bolo právo hradného kostola presunuté do podhradia. Koncom 13. storocia sa datuje už riadna výstavba mesta. Do konca 13. storocia nebola otázka vlastníctva hradu vyriešená, ale na jeho konci sa už oddelujú pojmy mesto a hrad. V roku 1287 nadobudlo mesto svoju vlastnú radu a v roku 1291 získava královské privilégium. Významný prínos pre mesto bolo i založenie františkánskeho kostola v roku 1287. No a neodmyslitelnou súcastou Bratislavy je i kostol sv. Martina, zo zaciatku uvádzaný ako kostol sv. Salvátora. Prvé zmienky o tejto stavbe sa uvádzajú okolo roku 1221 a o sto rokov neskôr je chránený mestským opevnením. Opevnenie mesta sa datuje okolo 14. storocia, mestské veže okolo roku 1321 a brány už v roku 1241. Bratislava však musela i odolávat útokom - najprv to boli Tatári a potom nás ohrozovali Turci a Husiti v rokoch 1423 až 1436. Neskôr sa zacala Bratislava opät rozvíjat. Na Laurinskej ( kedysi Leningradskej) ulici sa našli na domoch zaujímavé prvky gotického umenia (v roku 1950). Nemeckí stavbári vykopali i studnu na hrade 5 metrov pod úroven rieky Dunaj. Jej cistenie a rekonštrukcia prebehli v roku

  • 1957. Po Mohácskej katastrofe velmi vzrástol význam Bratislavy. Zacali sa sem
stahovat spociatku iba šlachtici z Budína, ale neskôr i celá administratíva a v rokoch 1541 až 1780 bola Bratislava korunovacným mestom Uhorska. Prvý král korunovaný v Bratislave bol Maximilián. Bolo to v roku 1563. No však pocas korunovácie vypukol požiar a velká cast mesta bola znicená. Mesto nemalo rýchly prísun vody. No a v rokoch 1580 a 1586 otriasli mestom zemetrasenia. Bola to velká škoda na novovybudovaných budovách Bratislavy. Ku koncu 16. storocia dostal hrad do daru Mikuláš Pálffy. On a jeho syn hrad zrekonštruovali a možno že práve im vdacíme za to, že sa uchoval až do dnes v takom stave, v akom je. Pálffy zaviedol i Židom ich vlastnú cast - medzi mestským a hradným múrom. Mária Terézia bola posledným Habsburským obyvatelom hradu. V sedemdesiatych rokoch 18. storocia sa ho snažila zrekonštruovat, ale nepodarilo sa jej to. Pre svoju dcéru dala postavit zimný palác pod hradom, ktorý je ešte stále vo výstavbe ako rekonštrukcia pôvodného palácu. V roku 1811 však vypukol na hrade požiar a hrad vyhorel. Zánik hradu spôsobil koniec záujmu Viedne o Bratislavu. Zacínalo sa však rozvíjat vinohradníctvo. Okolie Bratislavy bolo povestné dobrým vínom a tak je tomu i dnes - dostatocným dôkazom je pomerne vysoký záujem o modranské víno. Do architektúry zasiahol i klasicizmus. Velké množstvo budov z tohto obdobia sa zachovalo dodnes. Výstavba konskej železnice a prvé úpravy toku Dunaja - to všetko menilo ráz Bratislavy a toto mesto sa stávalo coraz rozvinutejšie i ked politické pomery neboli príliš priaznivé. Nuž a potom nadobudli udalosti pomerne rýchly spád. Po prvej svetovej vojne po vzniku CSR 28.10. 1918 sa Bratislava stala hlavným mestom slovenskej casti republiky. V roku 1919 sa stáva sídlom Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. V roku 1920 bola v Bratislave dostavaná budova SND. Zacala nadobúdat rysy velkomesta. Objavilo sa množstvo súkromných obchodíkov. Dnes už znacne poškodené budovy typické pre Bratislavu - dvoj až trojposchodové budovy s vysokými stropmi a velkými oknami boli postavené v období asi od r. 1910 a boli stavané stále i pocas prvej CS republiky. V Bratislave sa zacal koncentrovat i kultúrny život. Pocas druhej svetovej vojny za Slovenskej republiky sa Bratislava i nadalej vyvíjala, bola vybudovaná ludová štvrt a kedže bola vojna, rozvinul sa i zbrojársky priemysel. Zmeny priniesol až rok 1945 - v januári bola Bratislava bombardovaná americkým letectvom a po kapitulácii nemeckých vojsk 8.5. (prípadne 9.5. - o týchto dátumoch sa mnohí hádajú dodnes) a príchode sovietskej armády, ktorá tu zostala ešte pomerne dlho a pôsobila menšie , ci väcšie škody. Po vojne, po roku 1948 nadobúda Bratislava úplne inú architektúru - velké, hrubé stavby, úplne ovplyvnené politickým vedením štátu, ktoré neladili s bývalou jemnou architektúrou starého mesta. Budovy s ostrými hranami, ktoré nešetrne zasahovali do výzoru celej Bratislavy. No a Slavín, vybudovaný asi okolo roku 1960 (moje zdroje literatúry sú staršie, bol to plán, neviem, ci sa ho podarilo splnit). Kvôli tomuto architektonickému "zázraku" zbúrali vežu kostola na Kalvárii a nechali z neho iba malú cast s rovnou plechovou strechou. No však Slavín sa v dobovej literatúre uvádza ako "posvätná pôda". Leží tu 6400 vojakov sov. armády a 274 dôstojníkov. Co je možno menej známe, na Slavíne sú aj dva vojenské bunkre - jeden asi z roku 1928, teda z prvej CSR a druhý, ten je z druhej svetovej vojny ako gulometné hniezdo. V tejto oblasti bolo viacero podobných stavieb. V období socializmu Bratislava nadobudla iný smer vývoja. Vzniklo množstvo inštitúcií, ktoré potrebovali svoje vlastné sídla, no riešenie týchto budov skutocne nebol štastný nápad. Hromadná výstavba panelových domov v 60. rokoch mala slúžit obyvatelom Bratislavy. Skutocne pomohla s problémom riešenia umiestnovania pribúdajúcich obyvatelov do bytov, ale dnes sú tieto budovy známe skôr v zlom zmysle slova, pretože kvalita bývania v nich nie je taká vysoká. V 60. rokoch sa zacala i rekonštrukcia bratislavského hradu. Významnú úlohu tu zohral slovenský umelec Janko Alexy. Rekonštrukcia sa zacala v roku 1965. Robila ju Stavoindustria, v tom case už velmi známy štátny podnik. Všetky predmety, ktoré sa v rozbitom hrade našli, prešli rukami reštaurátorov, ktorí ich dali dokopy. Dnes sú v hrade vystavené. V 70. rokoch bol postavený i nový bratislavský rozhlas v tvare opacne položenej pyramídy. Vplyv na Bratislavu mala i okupácia Ceskoslovenska štátmi Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Množstvo tankov a obrnených vozidiel svojimi mohutnými terénnymi pásmi znicili cesty a chodníky nehovoriac o ostatných dopadoch. Sovietska armáda sa na našom území udržala až do roku 1993. Významnejšie zmeny v architektúre nadobúda Bratislava až po roku 1993 a dnes. Vznikom súkromných obchodov po roku 1989 Bratislava získala množstvo služieb. Myslím, že dnešný vývoj Bratislavy by som mohol rozdelit do dvoch smerov - prvý, ktorý sa mi páci a chcel by som, aby pokracoval, je rekonštrukcia Starého mesta a historických castí Bratislavy. Napríklad rekonštrukcia Graasalkovichovho paláca ako sídla prezidenta SR. Alebo oprava niektorých starých castí Bratislavy. Taktiež dodržiavanie tradícií v Bratislave - ako sú napríklad vianocné trhy. Ak by sa výstavba a rozvoj mesta ubral týmto smerom, turisti by onedlho zacali prichádzat do nášho mesta a Bratislava by sa stala velmi populárnou. Naše staré mesto a pamätihodnosti sú totiž velmi zaujímavé. Pre turistov je zaujímavé najmä Korzo, ale keby obchody a služby (aspon niektoré) nadobudli atmosféru 20. a 30. rokov, záujem o ne by sa urcite zvýšil. Možno by sme mohli viac využívat i atraktivitu Dunaja. Musela by sa vhodne sklbit atmosféra historická a moderná. To by sa však o to musel starat niekto, kto má k Bratislave skutocne kladný a dobrý vztah. Reci ako "Bratislava nemá žiadnu perspektívu" nám skutocne nepomôžu. No a druhý smer o ktorého presadenie sa stará druhá cast ludí je tá, že najlukratívnejšie miesta v Bratislave obsadzujú banky, poistovne a iné bohaté inštitúcie, ktoré stavajú monštruózne budovy bizarných tvarov, ktoré sa do Bratislavy vonkoncom nehodia. Smutným príkladom je výstavba Tatra banky priamo pred prezidentským palácom, ktorý tak úplne zanikol pri pohlade z Poštovej ulice, z ktorej bol v zime vidiet v krásnom vianocnom svetle. Takto by sa Bratislava stala mestom bánk a poistovní a úplne by zanikla jej historická cast. Dúfam, že sa vývoj Bratislavy uberie tým správnym smerom. Že z ošarpaných budov sa stanú krásne súcasti historickej Bratislavy, na ktoré sa bude radost pozerat. Aby sme o niekolko rokov vo vybudovanej Bratislave mohli s hrdostou tvrdit, že sme Bratislavcania.