Bosna A Hercegovina Štátne zriadenie: republika Administratívne usporiadanie: 2 samostatné územné jednotky: Federácia Bosny a Hercegoviny (Federacija Bosne i Hercegovine) 26 076 km2, Srbská republika (Republika Srpska) 25 053 km2 Rozloha: 51 129 km štvorc. Pocet obyvatelov: 3 800 000 (1999) Hustota zaludnenia: 74 obyv./km štvorc. Hlavné mesto: Sarajevo 526 000 obyvatelov Iné významnejšie sídla: Banja Luka 143 000 obyv., Tuzla 65 000 obyv., Zenica 64 000 obyv., Mostar 63 000 obyv. Najvyšší bod: Maglic, 2386 m Najvýznamnejšie rieky: Sáva, Drina, Neretva, Una, Vrbas, Bosna Úradný jazyk: bosencina, chorvátcina, srbcina Mena: konvertibilná marka (1 konvertibilna maraka = 100 pfenigov) Štátny sviatok: 1.marec (schválenie samostatnosti, 1992) Rasové a národnostné zloženie: Bosniaci (44 %), Srbi (31 %), Chorváti ( 17%), iné (8 %) Náboženstvo: islamské (44 %), srbsko-pravoslávne (31 %), rímsko-katolícke (17 %) iné (8 %) Urbanizácia: 42 % Priemerná dlžka života: muži 68 rokov, ženy 73 rokov Dojcenská úmrtnost: 17 ‰ Analfabeti: 14,5 % Nezamestnanost: 80 % (1995)
HDP: menej ako 785 USD/obyv. Poloha:
Bývalá zväzová republika Juhoslávie. Leží vo vnutrozemí na juhozápade Balkánskeho polostrova. Nezávislost získal v roku 1992. Susedí s Chorváckom a Srbskom. Je to vnútrozemský štát,s jadranským morom ho spája len úzky, symbolický pás v Neretvianskej zátoke. Väcšiu cast územia tohto štátu zaberajú horské chrbty Dinárov. Nížiny sú len na severe propri rieke Sáve a jej väcších prítokoch a na juhu v údolí Neretvy. Okolo 90 % územia pokrývajú Dináre clenené riekami na jednotlivé masívy a pohoria (Grmeci, Klekovaca, Kunjevaca, Vitorog, Cabulja Bjelašnica, Ozren, Jahoriná, Javor, Maljevica, Javornik a i.), najvyššie v Sutjesne (Maglic, 2 388 m n. m.). Mnohé
krasové útvary. Podnebie a pocasie:
Podnebie je mierne, ale velmi ho ovplyvnuje Jadranské more a pohorie Dináre. Zimy sú prevažne chladné aj so snehovými zrážkami, ale letá sú príjemne horúce a prevažne bez zrážok.
Nár. zloženie:
Pre Bosnu a Hercegovinu je charakteristické rozmanité národnostné a náboženské zloženie (na území štátu sa stretávajú východné a západné krestanstvo s islamom), co spôsobovalo a dodne s aj spôsobuje mnohé miestne konflikty.
Hospodárstvo:
Bosna a Hercegovina je síce zaostalá krajina, ale má rozsiahle lesné i nerastné bohatstvo (železná ruda, bauxit, hnedé uhlie, kamenná sol). Hlavným priemyselným odvetvím je hutníctvo železa, strojárenstvo (najmä vojenská výroba) a chemický priemysel. Štruktúra priemyslu je jednostranná, zastaralá a málo konkurencieschopná. Velké tradície má tkanie kobercov, ktoré sa vyvinulo z domáckej výroby. Na báze obrovských lesov sa rozvinul drevospracujúci priemysel. Cast obyvatelov sa zaoberá chovom oviec a pestovaním tabaku.