Belgicko a jeho knižnice Federálna štruktúra Belgicka

---------------------------------------- --------

Belgicko je bohato diverzifikované svojou históriou, jazykom a kultúrou. Bolo založené roku 1830 ako vysoko centralizovaný štát, federálne štruktúry boli postupne vytvorené od polovice roku 1970. V rámci Belgicka boli vytvorené tri komunity a tri regióny. Federálny štát má niektoré také inštitúcie, ako Královská knižnica, štátne archívy a, samozrejme, niektoré federálne ministerstvá, napríklad justície a vedeckej politiky. Každá komunita má svoj vlastný zákon o verejných knižniciach, t. j. flámsky hovoriaca (60 % populácie), francúzsky (40 %) a nemecky hovoriaca (asi 60 000 obyvatelov). Prenos európskych direktív do belgického práva je federálna záležitost, ale komunity musia vo vyhradených otázkach konzultovat (verejné výpožicné právo, autorské právo a súvisiace práva; copyrightový spor sa viedol hlavne na regionálnej úrovni). Verejné kompetencie na poli výskumu a vývoja patria federálnemu štátu a federálnym inštitúciám. Každá autorita (federácia, región a komunita) je zodpovedná za výskum patriaci do jej hlavnej kompetencie. V dôsledku toho sa regióny starajú hlavne o podporu priemyselného a technologického výskumu a komunity, o podporu základného a univerzitného výskumu. Federálne autority sú zodpovedné za federálne vedecké a kultúrne inštitúcie, výskum vesmíru, nukleárny výskum, výmenu dát sietí medzi vedeckými inštitúciami na národnej a medzinárodnej úrovni a za belgickú participáciu subjektov v aktivitách medzinárodného výskumu. Dobrým príkladom tejto interakcie je otázka cien kníh. Príslušný návrh federálneho ministerstva hospodárstva bol prijatý a ceny kníh budú regulované od roku 2003. Královská knižnica

--------------------------------

Královská knižnica Belgicka (<a href="http://www.kbr.be)">www.kbr.be)</a> patrí pod federálne ministerstvo pre vedecký výskum okrem deviatich iných inštitúcií vrátane Hlavného štátneho archívu, Královského múzea krásnych umení a Královského múzea umenia a histórie. Hlavnou úlohou Královskej knižnice je spravovat povinný výtlacok v Belgicku. Od roku 1966 musí byt jedna kópia každej publikácie od belgického autora alebo vydavatela so zahranicným nakladatelom deponovaná v Královskej knižnici. Královská knižnica manažuje aj najstaršie dedicstvo krajiny: rukopisy, antické tlacené materiály, publikácie 19. storocia, mapy, hudobniny, drevoryty, rytiny, mince a medaily. Je tiež dôležitou vedeckou knižnicou. Nedávne štúdie ukázali, že citatelia Královskej knižnice sú orientovaní hlavne na humanitné vedy, a to rozhodlo na konci roku 2000 vynakladat rozsiahlejšiu cast akvizicného rozpoctu na takúto literatúru. Napriek tomu bude pokracovat budovanie dôležitej zbierky obsiahlych vedeckých referencných prác. Královská knižnica v súlade so špecifickou povahou jej zbierok venuje vela pozornosti konzervácii a reštaurovaniu, politike ochrany vrátane mikrofilmovania a v menšom rozsahu digitalizacným projektom. Královská knižnica velmi dlho vyvíjala automatizovaný katalóg. Teraz bol odštartovaný program pre retrokonverziu. Katalóg belgických kníh publikovaných od roku 1875 možno vyhladat na internete; od polovice roku 2002 bude databáza zahrnat aj zahranicné tituly publikované od roku 1930. Tento program sa bude v nadchádzajúcich rokoch rozširovat. Automatizovaný katalóg je základnou extenzívneho systému elektronických služieb, kde královská knižnica dodáva svojim používatelom, v rámci limitov daných legislatívou o copyrighte, online plnotextové dokumenty. Pocetné projekty odštartované na tomto poli oprávnujú Královskú knižnicu zaujat najdôležitejšie referencné miesto pre belgické informácie v elektronickej ére. FLÁMSKO

-----------------

Verejné knižnice V roku 1998 bola publikovaná kniha Výstavba knižníc vo Flámsku: 20 rokov budovania verejných knižníc (1978 – 1997). Mílnikom pre sektor verejných knižníc vo Flámsku bol Dekrét o verejnej knižnici z roku 1978. Temer všetky z 308 flámskych obcí majú dobre vybavenú knižnicu s profesionálnym personálom a základným fondom kníh, casopisov a magazínov. Asi v stovke knižníc je prístupný aj audiovizuálny materiál. Vyššie úrady ako provincná vláda a Flámske spolocenstvo pozorne zvažujú príspevky na financovanie týchto knižníc. Flámske spolocenstvo subvencovalo výstavbu a zariadenie verejných knižníc až do polovice roka 1994 a teraz hradí 43 mil. eur mzdových nákladov pre viac ako 2 500 pracovníkov. Provincná vláda subvencuje cast prevádzkových nákladov. Príspevok miestnych orgánov predstavuje približne 60,4 % celkových nákladov. Vypožiciavanie kníh je bezplatné. V mnohých mestách/obciach deti do 14 rokov neplatia clenské poplatky. Vypožiciavatelia obycajne platia poplatok za CD; platí sa za fotokópie a oneskorene vrátené knižnicné jednotky. Od roku 1997 boli všetky verejné knižnice pripojené na internet virtuálnou súkromnou sietou (<a href="http://www.bib.vlaanderen.be).">www.bib.vlaanderen.be).</a> BIBNET poskytuje webguide službu sprievodca webom: prístup k pocetným webovým stránkam v nemeckom jazyku, adresy a otváracie hodiny knižníc a prístup do Flámskeho súborného katalógu verejných knižníc. Samozrejme, BIBNET zabezpecuje tiež priamy prístup do globálneho internetu. Vo väcšine miest/obcí je používanie internetu bezplatné. Knižnice majú úžitok zo zmluvy s národným telekomunikacným providerom Belgacom, ktorý poskytuje ISDN pripojenie jedného miesta za stály rocný poplatok 250 eur. Flámska populácia sa zdá byt so svojimi verejnými knižnicami neobycajne spokojná. Nový dekrét o verejnej knižnici sa pripravuje na rok 2002. S príchodom informacnej spolocnosti, zvyšovaním volného casu, rozvojom celoživotného vzdelávania, kultúrnej výchovy a zmysluplnej rekreácie zostáva nadalej dôležitý. Jednotlivé knižnice sa musia prispôsobit požiadavke zabezpecenia všetkých informacných potrieb svojich používatelov. Dôležitá je preto spolupráca medzi verejnými knižnicami a sietová súcinnost s ostatnými knižnicami a dokumentacnými centrami. Nový zákon bude zaväzovat obce/mestá, aby zriadovali so svojimi susedmi ”spolocné podniky” knižnicných služieb. Bude sa to robit v kooperácii s nedávno vytvoreným Národným centrom pre verejné knižnice (VCOB, <a href="http://www.vcob.be).">www.vcob.be).</a> Bude zvýraznená aj kooperácia medzi verejnými knižnicami a inými miestnymi kultúrnymi aktérmi. Ministerstvo oznámilo, že bude pre verejné knižnice, kultúrne strediská a miestne dedicstvo publikovat osobitný predpis. Vedecké a školské knižnice

---------------------------------------- -----

Vo Flámsku je mnoho rozmanitých vedeckých a školských knižníc, od rozsiahlych ústredných knižníc na univerzitách po knižnice na nových polytechnikách a vysokých školách a one-person obsluhy v malých inštitúciách a organizáciách. Špecifické predpisy alebo subvencie pre tieto typy knižníc neexistujú. Všetky chvatne prechádzajú k elektronickým informáciám. Mnoho rokov zostanú hybridnými knižnicami s konvencnou literatúrou a informáciami na papieri (knihy, casopisy, magazíny) a elektronickými informáciami (hlavne bibliografie a informacné práce, ale tiež elektronické casopisy, magazíny a knihy). Jedna z velkých výziev nadchádzajúcich rokov je výzva na sprístupnenie elektronických vedeckých a všeobecných informácií priamo používatelovi na stôl. V snahe dosiahnut tento ciel Flámske spolocenstvo financovalo centrálnu akvizíciu a prístup do vedeckých databáz (do sumy 2 mil. eur) a vývoj služby elektronického dodávania dokumentov. Flámska rada vedeckých knižníc manažuje projekt Elektron, ktorý podporuje univerzitné a vysokoškolské knižnice a niektoré výskumné inštitúcie financované Flámskym spolocenstvom. Flámskym vedeckým knižniciam sa dostalo uznanie v medzinárodnom svete knižníc. Katolícka univerzita v Leuven vytvorila automatizovaný systém DOBIS-LIBIS (teraz nasledovaný AMICUS-om); Univerzita v Bruseli, ako prvá vo svete, zaviedla knižnicný systém (VUBIS) na minipocítaci. Univerzitná knižnica v Gente vykonala priekopnícku prácu na zdomácnení rozhrania medzi databázami a katalógovými informáciami (SilverPlatter a SFX). Univerzita z Antverpách a Limburgské univerzitné centrum sústredili sily na projekt Anet, ktorý patrí do 3. rámcového programu Európskej komisie. Výskumná spolupráca cez belgické a ciastocne aj cez flámske kanály vyústila

do:

Belgického súborného katalógu monografií (<a href="http://www.libis.kuleuven.ac.be/libis/ccb),">www.libis.kuleuven.ac.be/ libis/ccb),</a> Belgického katalógu periodík ANTILOPE (<a href="http://www.ua.ac.be/man/antilope),">www.ua.ac.be/man/antilope ),</a> elektronickej služby dodávania dokumentov VIRLIB (<a href="http://www.ua.ac.be/virlib/index.html).">www.ua.ac.be/virlib/index .html).</a> Novým trendom je vytváranie sietí medzi knižnicami a dokumentacnými centrami, ktoré pracujú v rovnakom predmetnom poli, napr. životné prostredie (Felnet), doprava (Sadover), relácia sever – juh (Cocos-net) atd. VALÓNSKO

------------------

Kooperácia medzi knižnicami sa v posledných niekolkých rokoch upevnila. Centrum pre verejné cítanie (CLPCF) je verejná organizácia francúzskej komunity, zameraná na otázky koordinácie, podporu, vydavatelskú cinnost, bibliografiu, katalogizáciu, profesionálny výcvik atd. V posledných piatich rokoch CLPCF organizovala Dni nových technológií; v roku 2001 bola akcia zameraná na ”knižnice v poznatkovej spolocnosti”. V Bruseli – hlavnom regióne – bola založená Ústredná agentúra pre koordináciu verejného cítania. Špeciálne koordinacné subjekty pre univerzitné knižnice boli zriadené v každom spolocenstve. Vo francúzskom spolocenstve bol zriadený okrem Francúzskej medziuniverzitnej rady stály výbor pre knižnice CIUF. Jednou z jeho iniciatív je vytvorenie združenia SASUF na zastupovanie vedeckých autorov pri Reprobel – jedinom belgickom subjekte pre otázky autorského práva. Konferencia knihovníkov univerzít, vrátane knihovníkov Královskej knižnice, slúži ako Národné knižnicné fórum. ”Pracovná skupina knižníc” Belnetu (Belgická vedecká siet) reprezentuje knižnice a dokumentacné centrá (vrátane Královskej knižnice a univerzitných knižníc), ktoré poskytujú elektronické informacné služby prostredníctvom siete. Všetky podporujú mnoho kooperacných projektov, napr. súborné katalógy, ILL systémy atd. a iné partnerstvá. Niektoré knižnice zahrnuli do implementácie kooperatívnych telematických projektov v rámci verejne financovaných programov na federálnej i komunitnej úrovni, napr. ULB (Brusel) v projekte VIRLIB (pozri vyššie) a UCL (Louvain-la-Neuve) do projektu EDLE (<a href="http://leon.muse.ucl.ac.be/Eole).">http://leon.muse.ucl.ac.b e/Eole).</a> ULG (Liege) má multidisciplinárne vedecké laboratórium LENTIC (<a href="http://www.egss.ulg.ac.be/lentic/e8ac.htm).">www.egss.ulg.ac.be/lentic /e8ac.htm).</a> Zameriava sa na ekonomické, organizacné a strategické aspekty inovacných procesov so špeciálnym dôrazom na informacné a komunikacné technológie. Casto je prizývaný k riešeniu externých požiadaviek na tomto poli. Jeho tím pozostáva zo 14 výskumníkov z rôznych disciplín, ako ekonómia, sociológia, psychológia a manažment. Zdôraznuje sa tiež úloha profesijných knižnicných asociácií v stimulovaní kooperácie medzi všetkými knižnicnými sektormi. Pre dokumentaristov existuje na štyroch univerzitách a 12 školách polytechnickej úrovne špeciálne doplnkové vzdelávanie v dennom alebo vecernom štúdiu, konciace diplomami z knihovníctva. Profesijné knižnicné asociácie

---------------------------------------- ----------

Knihovníci majú mnoho profesijných organizácií na federálnej úrovni i na úrovni spolocenstiev. Národná asociácia, Belgická asociácia pre dokumentáciu (ABD/BVD, www.synec-doc. be/abd-bvd) zjednocuje špecialistov aktívnych v knižniciach a dokumentacných centrách. Výrocné zhromaždenie Inforum, na ktorom sa diskutuje o záležitostiach spolocných záujmov, pritahuje viac ako 200 úcastníkov. Vo Flámsku existuje Flámska asociácia knižníc, archívov a dokumentacných centier (VVBAD, <a href="http://www.vvbad.be),">www.vvbad.be),</a> ktorá je miestom stretávania sa knižnicných a archívnych odborníkov. Flámska rada vedeckých knižníc (VOWB, <a href="http://www.libis.kuleuven.ac.be/vowb/">www.libis.kuleuven.ac.be/ vowb/</a> index_engels.html) koordinuje prácu vedeckých knižníc vo Flámsku prostredníctvom štúdií a projektov. Vo Valónsku sa APBD (<a href="http://www.apbd.citeweb.net)">www.apbd.citeweb.net)</a> zameriava na okruh francúzsky hovoriacich verejných knižníc. Vo Valónsku existuje tiež FIBBC (Federácia interdiecéznych knihovníkov katolíckych knižníc). Pozri tiež:

-----------------

Belgium Online Library Directory – <a href="http://bold.belnet.be">http://bold.belnet.be</a> National Focal Point for the European Libraries Programme – <a href="http://belspo.be/euro/">http://belspo.be/euro/</a> nfp.htm Belgickí informacní špecialisti sú velmi rôznorodí (história, jazyk, kultúra, zdroje inšpirácie). Ich skúsenosti a pôsobenie sa presadzujú cez prítomnost európskych inštitúcií v Bruseli. Vždy sa snažia rešpektovat motto: ”V jednote je sila.”.