Belgicko

FYZICKO-GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA

Rozloha 33 100 km2 (12 780 míl2) Belgicko je štát nachádzajúci sa v západnej Európe medzi 3o-6o východnej dlžky a 50o-51o severnej dlžky. Na severe Susedí s Holandskom, na juhu s Nemeckom a s Luxemburskom na juhu a juhozápade s Francúzskom. Belgicko sa delí na tri hlavné fyzicko-geografické oblasti: pobrežné nížiny, centrálne roviny a pohorie Ardény. Pozdlž Severného mora sa nachádza nízkopoložené územie tvorené piesocnými dunami a poldermi. Tie boli vyvinúté medzi 13. a 15. storocím a nimi zachránené územie tvorí 10% rozlohy Belgicka. Vnútrozemie tvoria roviny odvodnené kanálmi. Nadmorská výška pobrežných nížin je okolo 20 metrov pod hladinou mora. Centrálna rovina je mierne kopcovitá, bohato zavlažovaná oblast obsahujúca vela úrodných dolín. Nachádza sa tu taktiež vela jaskýn. Husto zalesnené Ardény dosahujúce priemernú nadmorskú výšku 488metrov sú v juhovýchodnej casti krajiny. Vodstvo Belgické hlavné rieky sú Schelde (s prístavmi Antverpy a Ghent) a Meuse (pramení vo Francúzsku a je na väcšine svojej dlžky splavná). Hlavné prítoky rieky Schelde sú rieky Lys, Dendre, Senne a Rupel. Rieky Sambre a Ourthe sú významné prítoky rieky Meuse. Podnebie Blízko mora je belgické podnebie mierne vlhké. V Ardénach sa striedajú horúce letá s chladnými zimami. Priemerná teplota v januári je 2oC, v júli 17oC. Priemerné rocné zrážky Belgicka v januári sú 83 mm, v júli 97 mm.

HUMÁNNO-GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA

Obyvatelstvo Oficiálny názov Belgické královstvo Hlavné mesto - 1 122 000 ob.(1995) Iné mestá Antverpy 467 875 (1992) Gent 230 446 Charleroi 206 928 Liege 195 201 Brusel je politickým, hospodárskym a kultúrnym strediskom štátu. Prvý krát sa spomína v 7.-8. storocí, od 12. storocia sa tu sústredila tkácska výroba a obchod, od

  • 15. storocia sa stal sídlom barbantských kniežat. V 16. storocí patril k hlavným centrám
v boji proti Španielom. Od roku 1830 je hlavným mestom Belgicka. Sú tu významné stredoveké stavebné pamiatky (gotická radnica, královský palác, justicný palác, kostoly,...). V súcasnosti je Brusel sídlom NATO a EÚ. V roku 1958 sa tu konala svetová výstava EXPO1958 (Atomium). Rozvinutý je priemysel strojársky, hútnický, elektrotechnický, polygrafický, chemický, textilný, nábytkársky a potravinársky. Mesto je dôležitým dopravným uzlom, sústreduje sa tu cestná, železnicná, letecká a na prieplavoch, ktorými je Brusel spojený so Severným morom aj vodná doprava. Antverpy sa nachádzajú na severe krajiny, 89 km od Severného mora. Toto prístavné mesto je najväcším diamantovým centrom sveta, opracováva sa tu 85% surových diamantov a 50% všetkých brúsených diamantov. Je hlavným mestom Flandier. V Antverpách sa v roku 1920 uskutocnili prvé povojnové olympíjske hry. Pocet obyvatelov 10 113 000 (1995) Rast obyvatelstva 0,3% (1995) Hustota zaludnenia 331 ludí/km2 (857,3 ludí/míla2) (1995) jedna z najvyšších v Európe Urbanizácia 97% (1995) Dlžka života 76 rokov (Muži 73, Ženy 80) (1995) Dojcenská úmrtnost 9 m?tvych na 1000 narodených (1990) Gramotnost 99% Národnostné zloženie 56% Flámy 33% Valóni 12% zmiešaní alebo iní Jazyky 56% flámcina (dialekt holandciny ,Sever) Goedendag, Hallo 32% francúzština (Juh) 1% nemcina (pri hraniciach s Nemeckom) 11% dvojjazycní (podla etník) Náboženská štruktúra 75% Rímskokatolíci (1987) 12% Slobodomyselní 1,5% Moslimovia 1% Protestanti 10% Bez vyznania 0,5% Ostantí Vláda Typ vlády Konštitucná monarchia Hlava štátu Král Albert II (od 1993) Nezávislost 4.10. 1830 (od Holandska- Nizozemska) Ústava 7.2. 1831, posledná úprava nastala 14.7. 1993 ked sa Belgicko stalo federálnym štátom. Hlasovacie právo všeobecné a povinné od 18 rokov Clenstvo v medzinárodných organ. ACCT, AfDB, AG (pozorovatel), AsDB, Australia Group, Benelux Economic Union, BIS, CCC, CE, CERN, EBRD, EIB, ESA, EU, Eurocontrol, FAO, G-9, G-10, G-24, IADB, IAEA, IBRD, ICAO, ICC, ICCO(s Lux.), ICRM, IEA, IFAD, IFRCS, IJO(s Lux.), ILO, IMF, IMO, INMARSAT, INRO(s Lux.), INTELSAT, INTERPOL, IOC, IOM, ISO, ITTO(s Lux.), ITU, MTCR, NACC, NATO, NEA, NSG, OAS (pozorovatel), OECD, OSCE, PCA, UN, UNCTAD, UNESCO, UNHCR, UNIDO, UNRWA, UPU, WCL,WEU, WHO, WIPO, WMO, WtoO, WtrO, ZC

Clenenie Belgicko sa clení na 3 menšie štáty:

Flámsko (Záp. Fladnry, V. Flandry, Atverpy, Flám.Brabant, Limburg) Valónsko (Henegavsko, Namur, Brabant, Liege, Luxembourg) Brusel Dejiny Územie dnešného Belgicka bolo od 3.storocia pred.n.l. osídlené keltským kmenov Belgov, v roku 56 p.n.l. ho dobyl G.I. Caesar a stalo sa súcastou Rímskej ríše. V 3.-4. storocí n.l. sa sem stahovali germánske kmene Frankov, Sasov a Frízov, od 5. storocia patrilo k Franskej ríši. Po jej rozpade v roku 863 sa západná cast dnešného Belgicka stala súcastou Západofranskej ríše a východná Východofranskej ríše. V 11. a 12. storocí tu vzniklo niekolko kniežatstiev (Barbantsko, Flandersko a i.), ktorých mestá (Bruggy, Gent, Antverpy, Brusel) sa v 12.-13. storocí stali najvýznamnejšími centrami remesla vo vtedajšej Európe. V roku 1477 sa Belgicko dostalo pod nadvládu Habsburgovocov (najskôr španielskych, potom rakúskych). Pocas protihabsburgského povstania v roku 1789 boli vyhlásené Spojené štáty blegické, povstanie však bolo porazené a moc Habsburgovcov obnovená. V nasledujúcom období bolo súcastou Francúzska, potom Holandska. V roku 1830 bolo vyhlásené nezávislé belgické královstvo, ktoré sa stalo jednou z najrozvinutejších krajín sveta. Pocas 1. a 2. svetovej vojny ho okupovalo Nemecko. V roku 1948 spolu s Holandskom a Luxemburskom vytvorili spociatku colnú, neskôr hospodársku skupinu BENELUX. V súcasnosti je federálnym štátom, ktorý tvoria traja rovnocenní clenovia: Flámsko, Valónsko a Brusel, ke sa hovorí flámsky i francúzsky. Hospodárstvo HDP na obyvatela 21,935 USD (1992) Inflácia 2,8% (1993) Nezamestnanost 9,4% Mena 1 Belgický frank=100 centiomov, 100 bfr=3,14 USD (30.9.1994) Vývoz dopravné pr., text. a ch. výrobky (liecivá), železo, ocel, diamanty Dovoz stroje, dopravné prostriedky, potraviny a suroviny Hlavní obch. partneri krajiny EU, USA, bývalé komunistické krajiny Suroviny uhlie, zemný plyn, cín Priemysel strojárenské a ocelové produkty, montáž dopravných prostriedkov, výroba jedál a nápojov, výroba skla, textilný priemysel Podniky s najväcším obratom Petrofina(ropa), Solvay(chémia), Cockerill Sambre (oceliarstvo), Union Miniere (tažba) Polnohospodárstvo 21% lesy, 1% vodstvo, 46% orná pôda, 32% ostatná pôda Živocíšna výroba: najmä výrobky z dobytka- hov. mäso, mlieko, telacie mäso, bravcové mäso Plodiny: cukrová repa, zelenina, ovocie, obilie, tabak Doprava Belgicko je dopravnou križovatkou. Má vysokovyvinutý systém ciest a železníc. Vlaky sú najrýchlejšou a najpraktickejšou formou hromadnej dopravy medzi mestami. Väcšina ludí vlastní autá, hromadnú dopravu v mestách zabezpecujú autobusy a elektricky, ale vela ludí využíva taktiež bycikel. Národný letecký dopravca je Sabena. MPZ Belgicka je B.