Oficiálny názov: flámsky – Koninkrijk Belgie Francúzsky -Royaume de Belgique (Belgické kráľovstvo) Členstvo: OSN, NATO, EU, UNESCO, WHO Rozloha: 30 519 km Počet obyvateľov: 10,1 mil. Hlavné mesto a iné dôležité mestá: Bruxelles – Brusel Antwerpen (Antverpy), Liege (Luik), Gent (Gand), Charleroi, Mechelen (Malines), Namur (Namen), Brugge (Bruggy - preslávilo Belgicko svojimi čipkami)...

Jazyky:

  • flámčina(57 %)
  • francúzština (42%)
  • nemčina

Náboženstvo:

  • rímskokatolícke (90%)
  • moslimovia (1,1 %)
  • protestanti (0,4 %)
  • bez vyznania (7,5 %)

Forma vlády:

Pluralitná konštitučná monarchia s dvojkomorovým parlamentom

Predpokladaná dĺžka života pri narodení:

  • muži 73,7 r.
  • ženy 80,4 r.

Prírodné podmienky

Juhovýchod zaberá zalesnená plošina Ardeny s najvyšším vrchom Botrange (694 m). Úrodná spraš pokrýva nížiny stredného Belgicka, ktoré je významnou poľnohospodárskou oblasťou. Rovinatý, nízko ležiaci sever tvorí piesočnatá plošina Kempenland na východe a Flámska nížina na západe. Za pobrežnými piesočnými du-nami sú poldre ohradené umelými hrádzami – bývalé močariská, vytrhnuté moru práve dobudovaných hrádzí. Dôležité rieky: Šelda 435 km, Mása 950 km. Podnebie je v lete pomerne chladné, v zime mierne, s dostatkom zrážok po celý rok. Vo vnútrozemí sú letá teplejšie a zimy chladnejšie.

Hospodárstvo Belgicko je malá, husto osídlená priemyselná krajina s malým nerastným bohatstvom. Na severe a v strednej časti Belgicka je väčšinou úrodná pôda a k vysokým úrodám pšenice, cukrovej repy, zeleného a suchého krmiva prispieva i podnebie. Najdôležitejším priemyselným odvetvím je obrábanie kovov, pôvodne založené na malých ložiskách nerastných surovín v Ardénach. Významnú úlohu má i textilný, chemický, keramický, sklársky a gumársky priemysel, ale okrem uhlia sa väčšina surovín musí dovážať. Známe sú aj belgické čokolády. Hospodárske problémy v 70. a 80.rokoch zvýraznili jazykové rozdelenie Belgicka. Vysoká nezamestnanosť postihla najmä Valónsko (j), zatiaľ o priemysel vo Flámsku (S) prosperoval. Počet ľudí, zamestnaných v bankovníctve, obchode a štátnej správe stúpa a Bruselu prospieva i jeho postavenie neoficiálneho hlavného mesta ES.

Každá z belgických provincii má vlastnú vlajku a belgická vlajka v dnešnej podobe je zložená z farieb symbolov Brabantska, Flanderska a Hennegavska.

Prvýkrát sa tieto farby objavili na vlajke počas protirakúskeho brabantského povstania v roku 1789, ale s vodorovnými pruhmi. Aj keď usporiadanie sa odvodzuje z francúzskej trikolóry, je zaujímavé, že má takmer štvorcový tvar.