Bardejov, Bardejovské kúpele Je to okresné mesto na severovýchode Slovenska, jedno z historicky najvýznamnejších slovenských miest. Prvé doklady o živote na území Bardejova a okolia sa datujú do staršej doby kamennej. Rušný život tu pulzoval v dobe bronzovej a železnej, o com svedcia viaceré nálezy hospodárskych nástrojov, zbraní, šperkov a ozdôb. Prvá historická zmienka o Bardejove pochádza z roku 1247. Zo slovanských názvov vysvitá, že Bardejov a okolie zapísali do histórie slovanskí osadníci, ktorí tu žili v 11.-12.storocí.V 13. storocí vyplienili kláštor i osadu Tatári, dosídlili Bardejov nemeckí kolonisti z Prešova. Zaciatkom 14. storocia sa Bardejov vymanil z podrucia kláštora a rozvinul sa ako culá obchodná križovatka. V meste sa zdokonalila remeselná výroba, najmä tkácstvo a bielenie plátna. Roku 1376 bol povýšený na slobodné královské mesto. Král Žigmund dal r.1412 mesto do zálohy polskému šlachticovi Andrejovi Baliczkému a v zálohe ostalo až do zaciatku 16. storocia. V období bojov o uhorský trón sa rozpútali o Bardejov boje medzi stúpencami polského Vladislava (hunadovci) a Ladislava Pohrobka (jiskrovci). Obidvom stranám záležalo na spojenstve bohatého mesta. Rozmach remesiel umožnil nielen blahobyt, ale aj kultúrny rozkvet, o ktorý sa zaslúžilo i protestantské hnutie. Bardejov sa stal kolískou hornouhorskej reformácie. Mládež vychovávala v humanistickom duchu známa humanistická škola. K rozmachu kultúry prispeli aj prvé bardejovské kníhtlaciarne. Napriek odporu nemeckého patriciátu sa mesto v 16. storocí zacalo poslovencovat. Protireformacná vlna a ozbrojené akcie cisárskych labancov proti povstaleckým kurucom zasiahli aj Bardejov. Mesto postihol požiar a v rokoch 1710-1711 zdecimoval obyvatelstvo mor. Bardejov zacal hospodársky upadat a zbedacené mesto nedosiahlo ani v nasledujúcich storociach takú slávu a postavenie ako predtým. Kapitalistický spôsob výroby vyhnal tisíce ludí za obživou do cudziny. Obrat k lepšiemu nastal až v období socialistickej výstavby, najmä po roku 1959, ked sa 29.augusta zacala prevádzka v Závodoch. Ich výrobky sú urcené prevažne na vývoz. Znacný význam majú miestne výrobné družstvá. Bohaté dejiny Bardejova sa zracia z pomerne zachovaného historického jadra, vyhláseného za miestnu pamiatkovú rezerváciu. Bardejovská radnica, kde je umiestnené Šarišské múzeum, je prvou renesancnou stavbou na Slovensku a gotický kostol sv. Egídia patrí medzi najznámejšie cirkevné pamiatky. Bardejovské kúpele Sú to kúpele 6km od Bardejova. Po prvý raz sa spomínajú v královskom spise z roku 1247 pod menom Burcout-Rorkut. Bardejovské kúpele používali clenovia rádu cisterciánov. Podla dokladov z bardejovského múzea tu bol v 15.storocíkúpelný dom so šiestimi izbami. L.Rákóczi ich uvádza roku 1505 vo svojom denníku. Prvý velký rozkvet prežívali zaciatkom 19. stor. Medzi ich návštevníkov patril ruský cár Alexander I., manželka Napoleona I., cárovná Mária Lujza i manželka Františka Jozefa I., cisárovná Alžbeta. Podla nej pomenovali nový liecebný dom koncom 19. stor. a v roku 1903 inštalovali pred ním bronzovú sochu sediacej panovnícky. Zaciatkom 20.stor. nastal další rozkvet kúpelov. Dve svetové vojny takmer kúpele znicili. Od roku 1957 vstúpili kúpele do dalšieho rozkvetu. Kúpelná liecba v Bardejovských Kúpeloch sa opiera o balneologické využitie liecivej minerálnej vody tipu alkalicko-skalných, železnatých kyseliek. Používa sa na pitné kúry, kúpelnú a inhalacnú liecbu. Z výsledkov chemických rozborov, z dlhodobých skúseností a liecebných úspechov vyplýva, že bardejovská minerálna voda môže svojou balneologickou hodnotou úspešne sútažit s najznámejšími minerálnymi vodami tohto tipu. Charakter a liecivé vlastnosti minerálnych vôd a terapeuticky úcinná klíma sa využívajú na liecbu pacientov s dvoma skupinami ochorení: s chorobami tráviaceho ústrojenstva a s nešpecifickými chorobami dýchacích ciest. Krásne, pokojné prírodné prostredie a vybavenost kúpelov sú mimoriadne vhodné aj na liecbu pacientov so stavmi po celkovej fyzickej a duševnej vycerpanosti. V Bardejovských Kúpeloch sa nachádza prírodné Múzeum ludovej architektúryskanzen, kam sústredili celý rad drevených stavieb, typických pre hornú cast Šariša z konca 18.stor. _____________ _________
Zdroje: