Bardejov Bardejov, moje rodné mesto, sa rozprestiera v malebnom údolí Cergova, Nízkych Beskýd a Bartošovskej kotliny, na sútoku rieky Topla a potoka Lukavica. Výhodná poloha pomohla Bardejovu vyvinút sa na slobodné královské mesto. Prvá písomná zmienka o meste Bardejov pochádza z roku 1241. Neznámy kronikár ho v Ipatijevskom letopise spomína ako ´Bardoujev´. Druhá písomná zmienka z roku 1947 opisuje príchod cisterciátov do Bardejova, kde im uhorský králi dovolili usadit sa tu a postavit si kláštor pri Kostole svätého Egídia, terajšej Bazilike minor. Z královskej osady sa pocas štrnásteho storocia vyvinulo mesto, ktorému král Karol Róbert roku 1320 udelil rozsiahle privilégia (oslobodenie od daní a poplatkov, existujúci trh, neskôr právo konat na den svätého Egídia osemdnový výrocný jarmok),co umožnilo jeho ekonomický a sídelný rozvoj. Podla mna pre Bardejov najviac spravil král Ludovít I., ktorý roku 1352 nariadil opevnit mesto hradbovým múrom a baštami, roku 1365 zvýšil súdne právomoci richtárova hrdelným právom a roku 1376 povýšil Bardejov na slobodné královské mesto, cím ho vyzdvihol na úroven Košíc a Budínu. V listine Ludovíta I. sa Bardejov spomína ako opevnené mesto s vežami a rozlahlým trhovým námestím. Velké trhové námestie obklopené meštianskymi domami uzatváral na severnej strane farský Kostol sv. Egídia a v strede námestia stál objekt tržnice. Od polovice štrnásteho storocia pribúdali meštianske domy aj mimo námestia. Predmestia sa rozširovali pozdlž obchodných komunikácií. Za hradbami na Vysokom rade postavili Špitál sv. Ducha s chudobincom. V druhej polovici štrnásteho storocia stál už kamenný hradbový múr po celom obvode mesta. Múr s troma mestskými bránami spevnovalo niekolko bášt otvorených k mestu. Obranyschopnost tohto jednoduchého fortifikacného systému umocnovala vodná priekopa. Priaznivý vývoj pokracoval' koncom štrnásteho, ale najmä v pätnástom storocí, ked mesto dosiahlo najväcší hospodársky rozkvet. Úspech pramenil z rozvinutej remeselnej cinnosti a predovšetkým z intenzívneho obchodu, ktorý uhorskí králi podporovali rôznymi výsadami a privilégiami. Napríklad král Žigmund roku 1402 udelil mestu právo skladu na tovar dovážaný ruskými a polskými kupcami, umožnil volný pohyb bardejovských kupcov po krajine a oslobodil ich od platenia královských mýt v celom Uhorsku. Obchod v Bardejove podporil aj tým, že roku 1403 predlžil cas jarmoku okolo sviatku sv. Egídia na šestnást dní a roku 1427 povolil mestu další jarmok na sviatok sv. Jána Krstitela. Roku 1420 udelil mestu výsadu bielenia plátna. Výroba plátna a súkna, spociatku sústredená v tkácsko-pláteníckom cechu, prerástla v pätnástom storocí na monopol mesta. Vtedajšia organizácia výroby, výkupu a predaja mala svoju osobitost- predstavovala rozptýlenú manufaktúru. Bola to prvá takáto manufaktúra na Slovensku a v Uhorsku. Najväcšie množstvo plátna - 286 250 laktov (166 025 metrov) vyrobili v meste roku 1489. Bardejovské plátno sa predávalo na jarmokoch celého Uhorska. Bardejovskí kupci intenzívne obchodovali aj s Polskom, kam okrem plátna vyvážali farebné kovy, korenie i kone. Významným dovozným artiklom boli kožušiny, ryby, sol a olovo. V pocte remesiel a cechových združení predstihovali Bardejov iba Bratislava, Košice a Levoca. Podla údajov z roku 1437 bolo v meste 64 rozlicných remesiel, 51 cechov, 146 remeselníckych majstrov, 517 domov a približne 3000 obyvatelov. V pätnástom storocí patril Bardejov k stredne velkým mestám v krajine. Kamennou mestskou zástavbou, no najmä svojím dômyselným založením okolo trhového námestia sa zaradil medzi vyspelé mestské útvary Európy. Pre meštianske do my bola príznacná dvoj- až trojtraktová dispozícia s krytým priechodom alebo prejazdom do hlbky úzkej gotickej parcely, dvoj- až trojosové priecelia s výrazným, casto zdobeným vstupným portálom, charakteristickou vysokou sedlovou strechou a vstupmi do pivníc z priestoru námestia. Významnú prestavbu zaznamenalo v prvých desatrociach pätnásteho storocia mestské opevnenie. Jeho velkorysá koncepcia je dodnes zretelná zo zachovaného unikátneho hradbového systému. Aj farský Kostol sv. Egídia prešiel v prvej polovici pätnásteho storocia rozsiahlou prestavbou. So svojím jedinecným vnútorným vybavením predstavoval jeden z vrcholov neskorogotickej architektúry na Slovensku. Dodnes sa v kostole zachovalo jedenást pôvodných krídlových oltárov z rokov 1400-1520. V pätnástom storocí sa ukoncili aj stavebné práce na kláštornom Kostole sv. Jána Krstitela. Mesto postavilo sklady na sol a plátno, faru, mestskú vináren a celý rad úcelových objektov- mlyny, píly, tehelnú, pivovar, bielidlá, mestskú váhu, skláren a jatky- z ktorých mestská pokladnica získavala nezanedbatelné príjmy. Vlastníctvom Bardejova sa stali aj okolité dediny, ktoré zásobovali jeho obyvatelov polnohospodárskymi produktmi, odoberali remeselnícke výrobky a pri výstavbe mesta boli zdrojom lacnej pracovnej sily. Prezieravá hospodárska politika radných pánov umožnila investovat aj mimo mesta. Zakúpili vinice v tokajskej oblasti a obchod s kvalitným vínom, najmä v mestách na juhu Polska, priniesol dalšie zisky. Nahromadený kapitál sa výrazne prejavil v stavebnom a umeleckom raste mesta, v rozvoji školstva a vzdelanosti obyvatelstva. Pri farskom kostole stála v stredoveku budova školy, ktorá bola pristavaná k mestskému opevneniu a využívala jednu z jeho obranných bášt. Dokladá to archívna správa o ucitelovi z roku 1435. Napriek priaznivému vývoju a hospodárskemu rastu neobišli mesto pohromy. V období 1402-03 bol Bardejov okupovaný polským vojskom. Král Žigmund v snahe za každú cenu získat peniaze na realizovanie svojich plánov neváhal roku 1412 zálohovat mesto za trinást tisíc zlatých polskému šlachticovi A. Balickému. Až roku 1477 král Matej Korvín rozhodol neuznat zálohu a vyžadoval platit dávky do svojej pokladnice. Zložitá situácia sa vyvinula v období husitských a bratríckych nepokojov v polovici pätnásteho storocia. S bratríckymi vodcami Petrom Axamitom a Jánom Talafúzom , ale aj so samotným Janom Jiskrom z Brandýsa viedli Bardejovcania zmierlivú politiku. Museli však vynaložit velké úsilie na dobudovanie opevnenia a obranu mesta posilnit väcším poctom žoldnierov. V súvislosti so zápasom o uhorský trón koncom pätnásteho storocia bol Bardejov znovu obliehaný polským vojskom. Mocenský zápas o uhorskú korunu pokracoval aj v prvej tretine šestnásteho storocia - medzi Jánom Zápolským a Ferdinandom Habsburským. Mesto nadalej prežívalo rušné casy. Spociatku sa priklonilo na stranu Zápolského, ale roku 1527 definitívne prešlo na stranu Habsburgovcov. Tieto zmeny však vyvolali v meste vážne národnostno-náboženské nezhody. Obrodné myšlienky nemeckej reformácie našli v tom období živnú pôdu najmä u nemeckého obyvatelstva Bardejova. Na cele reformácie stál v štyridsiatych rokoch šestnásteho storocia bardejovský rodák, Lutherov žiak - Leonard Stöckel. Do Bardejova prišiel z Wittenbergu na pozvanie magistrátu roku 1539 a nesporne ovplyvnil formovanie náboženského života v meste. Roku 1549 napísal Vierovyznanie piatich východoslovenských miest, tzv. Confessio Pentapolitana. Ovela väcšou mierou sa zaslúžil o rozvoj vzdelanosti a kultúry. Latinská mestská škola dosiahla pod jeho vedením modernými vyucovacími metódami vysokú úroven a stala sa vyhladávanou školou detí popredných šlachtických a meštianskych rodín. Stöckelove školské zákony, napísané pod názvom Leges scholae Bartfensis (1540), sú najstarším pedagogickým dokumentom na Slovensku. Na pôde školy zneli ucené dišputy o aktuálnych problémoch doby, rozvíjal sa mimoškolský život študentov, organizovali sa divadelné a hudobné predstavenia. Nacvicili tu prvú školskú hru v Uhorsku.
Teraz bližšie rozpíšem niektoré kultúrne pamiatky:
Bazilika sv. Egídia Bazilika svätého Egídia patrí k najvzácnejším kultúrnym pamiatkam. V písomných pramenoch sa uvádza, že na mieste, kde sa nachádza dnešná Bazilika stál pravdepodobne kláštor cistercistov. V gotickom interiéri baziliky sa uchovalo 11 tabulových oltárov a iné cennosti, ktoré dotvárajú krásu Baziliky. Najimpozantnejším umeleckým dielom svätyne je hlavný krídlový oltár sv. Egídia, patróna chrámu i mesta, vysoký 17 m s 148 sošiek rôznych velkosti. Pôvodný gotický oltár z roku 1486 bol po prevzatí chrámu evanjelikmi nahradený v roku 1655 oltárom renesancným a tento zase pocas regotizácie chrámu súcasným oltárom. Z pôvodného gotického oltára sa v chráme zachovala iba plastika patróna chrámu sv. Egídia. Z renesancného oltára sa zachoval velký obraz „Prebodnutie kópiou”, umiestnený dnes na stene severnej bocnej lode. Súcasný oltár je negotický. Pochádza z dielne Mórica Hölzela, bardejovského akademického rezbára, ktorý ho zhotovil v rokoch 1883 - 1888 na návrh Imricha Steindla, profesora budapeštianskej univerzity. Monumentálna, bohato riešená polychrómovaná architektúra oltára je 17 m vysoká. V strede je umiestnené tabernákulum, po jeho stranách sú v nikách scény z Nového zákona: po pravej strane Zvestovanie, po pravej strane Narodenie. V strede oltárnej archy sú tri polychrómované plastiky. V strede stojí socha sv. Egídia, opáta a patróna chrámu, po jeho pravici plastika sv. Štefana, prvého uhorského krála, po lavici socha dalšieho uhorského králasv. Ladislava. V oltárnych krídlach sú osadené tabulové malby profesora a umeleckého maliara Júliusa Aggháziho z r. 1890. Pri otvorených krídlach vidíme na nich zobrazenie života sv. Egídia: na lavej strane jeho mladost, na pravej jeho reholný život. Nad oltárnou skrinou vytvoril autor arkádu. Súbor plastík v jej strednej casti predstavuje Slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema na Kvetnú nedelu. Kompozíciu stlporadia dotvárajú štyria evanjelisti. Hlavný nadstavec oltára využil tvorca oltára k tomu, aby v nom umiestnil malú Golgotu, po stranách základné piliere katolíckej Cirkvi sv. Petra a sv. Pavla. Oltár znázornuje vykúpenie ludstva. Zacína v predele oltára Zvestovaním a Narodením a koncí v štíte Ukrižovaním. Silu Cirkvi umocnuje v druhom rade aj osmica apoštolov: sv. Jakuba ml., sv. Ondreja, sv. Jakuba st., sv. Mateja, sv. Šimona, sv. Júdu Tadeáša, sv. Bartolomeja a sv. Tomáša. Lavice na oboch stranách svätyne boli pôvodne vyhradené pre mestskú radu. Pochádzajú z 15. storocia a boli zhotovené v gotickom slohu. Gotické vežicky boli v case renesancie nahradené renesancným baldachýnom. Pri bocnom vchode do svätyne, v rohovom výklenku, je umiestnená gotická trojsedadlová lavica s erbom a letopoctom vzniku 1492. Podla tradície sedával v tejto lavici mestský kat s pomocníkmi. Pôvodným stavebným prvkom z 15. storocia sú tažké železné kované dvere vedúce do sakristie. Zachovala sa trojmiestna renesancná lavica z konca 16. storocia. Zdobia ju antické stlpy, vykladané portály a bohatá renesancná strieška s letopoctom 1597. Mestská radnica Výstavba mestskej radnice zacala v roku 1505. Prízemie v gotickom štíle vybudoval majster Alexander Lapicid. Majstri Ján a Alexius vybudovali renesancnú nadstavbu a budovu radnice dokoncili v gotickom slohu. Pod korunou rímsy je 118 kamenných plastík. V roku 1903 bolo v budove radnice zriadené múzeum, pre verejnost bolo však sprístupnené až v roku 1907. Katov dom Objekt stojí na bývalej Temnicnej ulici spájajúcej námestie s Hrubou baštou. V nadpraži portálu má erb. Na prvom poschodí sa zachovali pôvodné, dnes už v Bardejove ojedinelé otvory sýpky. Tento dom prenajímali mestskému katovi. Nedaleko domu stálo mestské väzenie. Školská budova Táto dvojpodlažná radová stavba vznikla prestavbou troch pôvodne gotických domov upravených v renesancii a spojených v polovici 19. storocia. Na fasáde sa zachoval bohato zdobený renesancný portál, v strede ukoncenia rizalitu je mestský znak. V súcasnosti v budove sídli Mestský úrad. Bývalé humanistické gymnázium Pri farskom kostole sv. Egídia sa už v stredoveku nachádzala škola. Svedcí o tom správa o ucitelovi z roku 1435, ako aj datovanie objavené na prvom poschodí južnej fasády humanistického gymnázia "ERECTA ANNO 1508". Objekt bol v renesancii upravovaný. Dodnes sa zachovala renesancná rímsa s nápisom ANNO DIMINI 1612 a kamenný mestský znak. Neskôr v rokoch 1841 a 1879, stavbu klasicisticky upravili. Dnes tu sídli hudobná škola pomenovaná po bardejovskom hudobnom skladatelovi Vojtechovi Kellerovi. Súbor bývalých židovských kúpelov, synagógy a dalších stavieb Nachádza sa západne od opevnenej casti mesta. Tento súbor - suburbium - je pozostatkom plánovite podla talmudských predpisov vybudovaného areálu z konca 18. storocia. Dominantou je velká synagóga z 1. pol. 18. storocia, ktorú doplnajú rituálne kúpele, expanzná veža s kotolnou, jatky i budova zhromaždenia. Zachované židovské suburbium je dnes urbanisticko - architektonickou zvláštnostou celej východoslovenskej oblasti. K tomuto areálu patrí aj zachovaný cintorín s pieskovcovými náhrobníkmi. Námestie a meštianske domy Hlavné námestie v Bardejove je pod ochrannou rukou UNESCO. Námestie má obdlžnikový tvar, vydláždené je riecnymi kamenmi lemované z troch strán meštianskymi domami. Domy sú gotickej a renesancnej architektúry. Zaujímavý je gotický Meštiansky dom c. 26, kde na poschodí medzi oblokmi sa zachoval obraz Korunovania Panny Márie z 2. pol 18. storocia. Mestské opevnenie Bardejovský hradobný systém bol jedným z najdokonalejších a najzachovalejších gotických mestských opevnení, chrániacich naše stredoveké mestá. Neskôr tu renesancní stavitelia uplatnili mnohé fortifikacné prvky, prispôsobené vývoju novej bojovej techniky. Patrí k najzachovalejším mestským hradobným systémom a svojím významom sa zaraduje k európskemu fondu kultúrneho dedicstva. Bardejovské opevnenie zaznamenáva od svojho vzniku tri zásadne stavebné etapy. Najstaršia zmienka o vzniku opevnenia je z roku 1352, potom z roku 1376, kedy je mesto povýšené na slobodné královské mesto. A koncom 14. storocia stál už po celom obvode kamenný hradobný múr s troma hlavnými mestskými bránami. Druhá zásadná stavebná etapa, ktorá svojou velkorysou koncepciou vtisla dodnes zachovaný charakter vyspelému stredovekému obrannému systému, zaznamenávame v prvých desatrociach
- 15. storocia za vlády krála Žigmunda. K prvej polovici 16. storocia zaznamenáva