Austrália ako kontinent a Oceánia Základné informácie Rozloha: 7 682 300 km2 najmenší svetadiel Počet obyvateľov: 19 485 000 v roku 2002 Hustota osídlenia: do 2,5 obyv./ km2 Hlavné mesto: Canberra (334 800 obyv.) Iné významnejšie sídla: Sydney, Melbourne, Brisbane, Perth, Adelaide Najvyšší bod: Mount Kosciusko, 2229 m Najnižšie bod: Kosciuszkov vrch 2 228 m Najsevernejší bod: Yorkský mys Najjužnejší bod: South East Point Najvýchodnejší bod: Byronov mys Najzápadnejší bod: Príkry mys Rieky: Murray, Darling, Flinders, Murrumbridgee Zálivy: Veľký austrálsky záliv, Spencerov, Karpentársky záliv Prieliv: Basov prieliv. Rieky: Murray, Murrumbidge, Lachlan, Darling, Flinders, Brisban, Mackenzie-Fitzroy, Mitchell, Moria: Arafurské more, Koralové more, Tasmanovo more, Tichomorské, Timorské Jazerá: Eyerovo jazero je najnižší bod pevniny - 16 m.n.m. a najväčšie jazero (8800 km²), Torrensovo, Gairdnerovo, Fromovo , Arleeho, Barleeho Oceány: Tichý a indický oceán Pohoria, vysočiny, plošiny a nížiny: pohorie Mac Donnellove, Musgravove, Flindersove vrchy a Mt. Lofty, Bulloo – Bancannia a Východná plošina Vodopády: Wollombi, Wallaman a Tully Poloostrovy: Yorský poloostrov, Arnhemská zem Ostrovy: Tasmánia - najväčší (67 800 km2), Nový Zéland, ostrovy Tonga, Fidži, Kokosové, Vianočné Púšte: Gibsonova púšť, Veľká piesočná, Veľká Viktórina, Simpsonova púšť Organizácie: APEC - Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca, COMM - Spoločenstvo ESCAP – Hospodárska a sociálna komisia pre Áziu a Tichomorie, OECD - Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, SPC - Juhopacifická komisia, SPF - Juhopacifické fórum Národné parky: viac ako 500 národných parkov, rezervácií a chránených úzení, najstarší je Kráľovský park, 2. najstarší na svete; park Eungella, Wilsons Promontory, Kakadu, Croajingolong, Gippsland, Coorong, Myall Lakes, Ku-ring-gai, Chase, Kitchega. Hlavné letiska: Sydney, Perthe a Darvine Prístavy: Sydney, Melbourne, Newcastle, Dampier HDP: 20 090 USD/obyv. Štátne zriadenie: Austrália je nazávislý federatívny štát, člen britského spoločenstva národov. Voliči nemôžu voliť rovnoprávne, lebo volebné právo je obmedzené podľa majetku, veku, vzdelania a dĺžky pobytu. Zákony, ktoré schváli spolkový parlament musia najprv odsúhlasiť jednotlivé štáty a až potom nadobúdajú platnosť. a 2 teritórií: New South Wales, Viktória, Queensland, Južná Austrália, Západná Austrália, Tazmánia, Severné teritórium, Teritórium hlavného mesta Canberra.
Austrálsky zväz sa skladá zo 6 štátov: Západná Austrália - najväčší štát, Južná Austrália - štvrtý najľudnatejší štát, Queensland - druhý najväčší štát, Nový Južný Wales - najproduktívnejší štát, Victoria -druhý najmenší štát, Tasmania - najmenší štát Austrálie. A z 2 teritórií: Severné teritórium a Teritórium austrálskeho hlavného mesta Canbera
História: Názov Austrália pochádza z latinského slova "Australis" - južná zem, vtedy nazývaný Terra Australis. Austrália bola objavená ako posledný zo svetadielov a to na začiatku 17. storočia. Na začiatku 18. storočia Európa celkom stratila záujem o Austráliu. A tak až vďaka Cookovej plavbe začal brať svet existenciu Austrálie na vedomie. Z pôvodných 260 jazykov domorodcov sa zachovalo len veľmi málo. Úradný jazyk je angličtina. Prírodné podmienky Podnebie: Austrália leží v troch podnebných pásmach, v rovníkovom s variáciou tropického vlhkého podnebia na Yorskom poloostrove, v tropickom suchom a v subtropickom pásme (juhozápad, juhovýchod Austrálie a Tasmánia). výrazné suché ročné obdobia, V zime, 2 až 3 mesiace, pokrýva sneh iba najvýššie vrcholky Austrálskych Álp a pohoria Tasmánie. Na ostatnom území je sneh neznámy. Najteplejšie mesiace sú január a február. Na severozápadnom a východnom pobreží sa občas vyskytujú záplavy a tajfúny.
Poloha : Kontinent Austrália leží na južnej pologuli, na severe susedí s Papuou - Novou Guineou a Indonéziou, na juhu s Antarktídou, na juhovýchode s Novým Zélandom. Omývajú ho vody Tichého oceánu Indického oceánu. Pobrežie je členité. zálivy sa striedajú s poloostrovmi a menšími výbežkami. Pri pobreží sa nachádza veľa ostrovov a atolov.
Povrch: Austrália je najrovinatejší a najsuchší a najmenší svetadiel. Takmer tretinu územia zaberajú púšte a ostatné oblasti sú tiež dosť suché. Veľká západoaustrálska plošina sa zdvíha od západného pobrežia a potom mierne klesá smerom k vnútrozemiu. Medzi jej okrajom a Musgravovým pohorím sa týči obrovský skalný monolit - Ayersova skala - domorodci ju volajú Uluru. Stredoaustrálsku panvu tvoria 3 artézske (často slané) od seba oddelené panvy. Sú to zásobarne podpovrchovej vody s napätou hladinou. Najväčšia je Eyersova panva odvodňovaná do Eyerovho jazera. Najmenšou artézkou panvou je Murrayova, pretekajú ňou 2 najdlhšie a najvýznamnejšie rieky - Murray s prítokom Darling (3124 km). Ďalej na východ sa povrch zdvíha do Veľkého predelového pohoria a potom klesá do pobrežných nížin. Pohoria sa tiahnu rovnobežne s pobrežím od Queenslandu po Viktóriu a znova sa objavujú na Tasmánii. Austrálske Alpy sú najvyššou časťou - na severovýchode, presahujú výšku 2000 m. Najvyšším vrchom je Mount Kosciusko - 2228 m.n.m. Na západ od Sydney sa nachádzajú navštevované Modré Hory (Blue Mountains). Rovnobežne s pobrežím Queenslandu až k Novej Guiney siaha 2300 km dlhá Veľká útesová bariera (Great Barrier Reef). Zaberá plochu asi 200 000 km² a je tu asi 700, väčšinou neobývaných ostrovov.
Je to najväčší koralový útes na svete, domov vzácnej morskej fauny, jedna z najvyhľadávanejších oblastí cestovného ruchu.
Vodstvo: Austrália je najchudobnejší kontinent na povrchovú vodu. Skoro 2/3 územia Austrálie, najmä vo vnútrozemi, je bez riečnych tokov. Dažďová voda v celej tejto oblasti rýchlo vsakuje do zeme a zásobuje panvy s podzemnou vodou. Najvodnatejšia je oblasť Austrálskych Álp, kde pramenia rieky Murray s prítokmi Darling, Murrumbidgee a Flinders. Vnútrozemie Austrálie pretínajú početné suché korytá typu vádí, nazývané creeks, ktoré sa napĺňajú vodou len v čase dažďov. V srednej a západnej Austrálii sú početné, čiastočne vysychajúce a zväčša slané jazerá. Veľká časť územia je bezodtoková.
Obyvateľstvo:
Pôvodný obyvatelia Austrálie sa nazývajú Aborgines - domorodci. Do Austrálie prišli asi pred 50 000 rokmi. Živili sa najmä lovom. Teraz žijú prevažne na polopúšťach na severozápade kontinentu. Európska kolonizácia začala v roku 1788. Prvými osadníkmi boli trestanci v trestaneckých kolóniách. Prisťahovalci doviezli zvieratá, ktoré pôvodnú faunu ničili (choroby, porušenie prírodnej rovnováhy). Zpeňažovali sa kože klokanov, koál. Osídlenci vypaľovali lesy, aby získali pastviny. V roku 1880 sa katastrofálne premnožili králici, zviera dovezené prisťahovalcami. V súčastnosti je hustota osídlenia veľmi nízka do 2,5 obyv / km2.
Hospodárstvo Hospodárstvo Austrálie podporuje najmä obchodný styk s USA, ale aj Áziou. Výkonný banský priemysel a poľnohospodárstvo, cestovný ruch, investície do prosperujúcich krajín juhovýchodnej Ázie sú kladnými stránkami Austrálskeho hospodárstva. Opakom je veľmi vysoká nezamestnanosť. Má bohatú surovinovú základňu a významnú ťažbu nerastov. Poľnohospodárstvo: Austrálske poľnohospodárstvo charakterizuje vysoká produktivita, mechanizácia a agrotechnika. Zamestnáva necelých 5 % pracujúcich. Orná pôda a trvalé kultúry zaberajú 6,5 % rozlohy, viac ako polovica plochy sú pastviny. Poľnohospodárstvo Austrálie závisí od množstva zrážok a od vody z artézskych panví /studní/. Kvôli nedostatku vody musí byť pôda zavlažovaná. Rastlinná výroba: plodiny sú cukrová trstina (Queensland), pšenica (juh, juhovýchod). Pestuje sa ovocie, bavlna, vinič (Južná Austrália, Nový Južný Wales), jačmeň, ovos, kukurica, ryža, proso, sorgo, zelenina, tabak, atď. Rastlinstvo tvoria pôvodné lesy sa vyskytujú najmä na severnom a východnom pobreží Austrálie a pozdĺž vnútrozemských tokov. 600 druhov eukalyptov a akácie, veľké vlhké rovníkové pralesy (liany,epifyty). Nad 1500 m.n.m. stromovité papraďorasti, vyššie ihličnaté stromy a alpské lúky. Ďalej tu rastú palmy, figovníky, čajovník, pandany, mangrovové porasty.
V buši rastie „fľaškový strom“, druh baobabu. Živočíšna výroba: Na tretine kontinentu sa chovajú ovce (Austrália má najviac oviec, najväčšiu produkciu vlny na svete). Hovädzí dobytok sa chová na mäso (Queensland, Nový Južný Wales) a na mlieko (Nový Južný Wales, Viktória). Nezanedbateľný je i chov ošípaných a koní. Pri pobreží Západnej Austrálie a Tasmánie sú hlavné oblasti rybolovu. Živočístvo: klokan, koala, vombat, vačica, vtákopysky a ježure. Vtáctvo 520 druhov - pštros emu, rôzne druhy papagájov a rajok, kazuár, lýrochvost atď. Okrem psa dinga, queenslandského tigra, je tu množstvo plazov 380 druhov varana, scinka agamu, gekona, pakobru hnedú. Taktiež sú tu pavúky a iný hmyz - najznámejšie sú termity - ich termitiská môžu dosahovať obdivuhodné rozmery. Endemická je dvojdyšná ryba bahník austrálsky.
Priemysel: Veľký význam pre rozvoj priemyslu má nerastné bohatsvo. Ťažobný priemysel Austrália je na 1. mieste v ťažbe bauxidu, železa, olova, zinku, medi, drahých kovov, a uránu. Je tiež významným producentom mangánu, zlata, striebra, wolfrámu, niklu a kobaltu, z vzácnych kovov - zirkon, rutil a ilmenit. Taktiež sa tu nachádzajú ložiska drahého opálu (stredná časť Austrálie), čierneho uhlia (Nový Južný Wales, Queensland), V šelfoch pri Viktórii a na severovýchode Južnej Austrálie sa ťaží ropa a zemný plyn, hnedé uhlie. Väčšinu elektrickej energie (90 %) tvoria tepelné elektrárne. Tasmánia je zásobována z vodných elektrárni. Austrália má jeden atómový reaktor, ale žiadne jadrové elektrárne. Viac ako polovica priemyselnej produkcie je sústredaná v Sydney a Melbourne. Hutnícky priemysel výroba liatiny a ocele; strojársky priemysel výroba a montáž automobilov; elektrotechnický priemysel výroba elektromotorov a elektrotechnických zariadení; Textilný priemysel bavlnársky výroba bavlnenej priadze, kordov do pneumatík, tkaniny, vlnársky výroba vlnených vláken, česanej priadze, vlnenej priadze. Potravinársky priemysel najstarší spracovateľský. V posledných rokoch sa začal prudko rozvíjať cestovný ruch. Vyváža sa čierne uhlie, pšenica, vlna, železná ruda, koncentráty, neželezné kovy a mäso.
Doprava a spoje: Najväčší význam cestná automobilová doprava, do ciest značne investuje. Železnice slúžia na prepravu (nerastné suroviny, obilie a poľnohospodárske suroviny) na veľké vzdialenosti. Letecká doprava, pristávacích plôch je v Austrálii niekoľko tisíc.
Na austrálskych vnútrozemských linkách lietajú stovky lietadiel, ktoré dopravujú cestujúcich, poštu, lekárov, strihačov oviec, zverolekárov, pomáhajú pri živelných pohromách a podobne. Dôležitá je i námorná doprava. V Austrálii je asi 70 väčších prístavov (najväčšie - Sydney, Melbourne, Newcastle, Dampier).
Oceánia
Tichomorské ostrovy sú súčasťou rozsiahlej oblasti, ktorá sa nazýva Oceánia. Celková rozloha ostrovov Oceánie ležiacich v Tichom oceáne je 1 149 300 km2 , z toho lren Nová Guinea zaberá 771 900 km2. Členia na tri časti:
- 1. Melanéziu („čierne ostrovy“), rozlohou najväčšia, nazvanú podľa tmavej farby pokožky jej obyvateľov, ktorá zahrňuje ostrovy Nová Guinea, Bicmarckovo súostrovie, Šalamúnové ostrovy, Nová Kaledónia, Nový Zéland
- 2. Mikronéziu („malé ostrovy“), ktorú tvorí množstvo malých a plochých koralových ostrovov: Karolíny, Marshallove ostrovy, Gilbertove ostrovy, Phoenixské ostrovy
- 3. Polynéziu („veľa ostrovov“), tvoria ju ostrovy rôzneho pôvodu a stavby, nachádzajú sa tu nízke, belavé koralové ostrovy (Tuamotu), ostrovy sopečného pôvodu budované tmyvými čadičmi (Samoa, Tahiti) a ostrovy tvorené sopečnými a usadenými horninami (Fidži).