Austrália a Oceánia Austrália a oceánia Austrália je rozlohou šiesta najväcšia krajina sveta zaberajúca asi 4 % zemského povrchu. Je zároven najmenším, najplochejším a najsuchším kontinentom. O Austrálii sa u nás casto hovorí, že leží dolu pod nami (u protinožcov), lebo sa nachádza za rovníkom, na južnej pologuli. Je zároven štátom aj kontinentom.
VELKÉ PREDELOVÉ VRCHY
Okrem niekolkých pohorí je Austrália nízka a plochá. Pobrežnou castou Queenslandu a Nového Južného Walesu sa vinú Velké predelové vrchy. Úrodné plošiny ležia vo vrcholových castiach, ktoré boli kedysi porastené hustými lesmi. Dnes väcšinu lesov nahradili mestá a polnohospodárska krajina.
SLNECNÝ SVIT A MONZÚNY
Na okrajnom juhu krajiny je podnebie chladné a vlhké, ale na väcšie územia Austrálie je po celý rok horúco alebo teplo. Na severe sa striedajú dve rocné obdobia – obdobie sucha a vlhka. Od novembra do apríla je horúco a vlhko, monzúnové dažde premienajú rozsiahle územia súše na jazerá.
VNÚTROZEMIE
Rozlahlá centrálna oblast, ktorú Austrálcania nazývajú Outback (vnútrozemie), je horúca a suchá. Tvorí ju druhá najväcšia púšt na svete (Velká piesocná a VelkáViktóriina púšt). Teplota ovzdušia v Alice Springs v strednej Austrálii je casto vyššia ako 38 stupnov. Zvyšok vnútrozemia je porastený trávou, nízkymi kríkmi a stromami, kde sa pasie dobytok a ovce.
ŽIVOTODARNÁ VODA
Mnoho pramenísk a riek vo vnútrozemí je pocas roka suchých a požiare nivocia vyprahnutú vegetáciu. Po obcasných prudkých daždoch sa zo semien skrytých v zemi preberajú k životu pestro kvitnúce rastliny a rieky sa zaplnajú vodou. Austrálske dvojdyšné ryby sú prispôsobené na život v meniacich sa klimatických podmienkach – majú vyvinuté plúca aj žiabre. IZOLOVANÁ PEVNINA Austrália sa od ostatných pevnín izolovala pred vyše 65 miliónmi rokov, ked sa oddelila od Antarktídy. Asi pred 130 miliónmi rokov boli Austrália a Antarktída súcastou velkého južného kontinentu. Mnoho živocíšnych druhov vyskytujúcich sa len v Austrálii sa vyvinulo v tomto období. Patria k nim vackovce (cicavce s vakom), ako sú kengury, koaly a vombaty, ale aj dva neobycajné druhy cicavcov, ktoré znášajú vajcia – vtákopysk a ježura (s prezývkou zježený mravciar).
AUSTRÁLSKY EXPORT
Austrálske polnohospodárstvo produkuje pšenicu, hovädzie a baranie mäso, vlnu, ako aj víno dorobené z hrozna vypestovaného na juhu. Austrália je bohatá na nerastné suroviny – uhlie, zlato, železnú rudu, bauxit, urán, diamanty a opály. Nerastné suroviny a polnohospodárske produkty sú hlavnými vývoznými tovarmi, priemyselný tovar predstavuje 20 % exportu. Austrálsky priemysel je zameraný na výrobu motorových vozidiel, textilu, chemikálii a potrieb pre domácnost. Rýchle sa rozrastá aj filmový priemysel.
OVCIE FARMY
Na väcšine vnútrozemia je privelmi sucho na pestovanie plodín, ale vhodné podmienky sú na chov oviec na rozlahlých ovcích farmách nazývaných sheep stations (ovcie stanice) s rozlohou niekolko tisíc hektárov. Dobytcie farmy nazývané cattle runs (dobytcie výbehy) dosahujú rozlohu Anglicka. Dobytok tu žije volne. Potom ho odvezú casto pomocou helikoptér na predaj.
ŠKOLA PO ÉTERI
Ludia žíjúci na ovcích farmách a dobytcích farmách sú od najbližšieho mesta casto vzdialení stovky kilometrov. Musia sa spolahnút na pomoc tzv. lietajúcich lekárov, ktorí ich navštevujú letecky. Deti komunikujú so školou prostredníctvom pošty alebo rozhlasu. S ucitelmi môžu o svojich problémoch konzultovat aj pomocou obojsmerných vysielaciek. VO VELKÝCH MESTÁCH Osemdesiat percent obyvatelov Austráie žije v mestách, kde možno nájst väcšinu zamestnaní. Najväcšie mestá – Sydney, Melbourne a Brisbane – ležia na južnom a východnom pobreží. V Sydney viac ako 3,5 milióna obyvatelov využíva atraktivity mestského života, ako je najslávnejšia opera na svete Sydney Opera House a morské pláže. Pláž Bondi Beach ležiaca asi 8 km južne od centra je velkým lákadlom pre plavcov a surfistov. PRVÍ OBYVATELIA Prvými obyvatelmi Austrálie boli domorodci nazývaný Aborigéni, ktorí prišli asi pred 50 000 rokmi z juhovýchodnej Ázie. Živili sa tisícrocia lovom zveri, zberom plodín a rybolovom až do 18. stor., ked ich tradicný spôsob života narušili európski kolonisti.
VYLODENIE KAPITÁNA COOKA
Prvými Európanmi, ktorí v 17. stor. objavili pobrežie Austrálie, boli Holandania. Nezaložili tu však žiadne sídla. Prvými európskymi osadníkmi boli Briti. V r. 1770 kapitán James Cook priplával na východné pobrežie Austrálie, ktoré okamžite vyhlásili za britské územie a pomenovali Nový Južný Wales. PRÍCHOD TRESTANCOV Prvá britská flotila pristála v Botanickom zálive v januári 1788. Spolu s vojakmi sa vylodili trestanci a guvernéri kolónie Arthur Philip. Opodial založili prvú osadu – Sydney. S príchodom nových slobodných osadníkov pozdlž pobrežia vyrástli dalšie rolnícke usadlosti.
ZLATÁ HORÚCKA
V roku 1851 sa z Austrálie ludia vracali so správou, že v Novom Južnom Walese a vo Viktórii sa našlo zlato. Prepukla zlatá horúcka. Melbourne, hlavné mesto Viktórie, sa coskoro stalo bohatým mestom a pocet obyvatelov Austrálie sa viac ako zdvojnásobil. V r. 1854 sa baníci v zlatých baniach Eureka Stockade vzbúrili proti koloniálnej nadvláde a rýchlou reformou dosiahli samosprávu. AUSTRÁLIA ŠTÁTOM V r. 1901 sa Austrália stala štátom. Vytvorilo sa spojenie štátov do Austrálskeho zväzu. Pocas I. svetovej vojny Austrálcania pomáhali Britom a cez II. svetovú vojnu bránili krajinu pred japonskou inváziou. Po oboch svetových vojnách sa do Austrálie zacali stahovat ludia z mnohých štátov a pocet obyvatelov vzrástol z 5 miliónov v r. 1918 na súcasných približne 18 miliónov. Štvrtina Austrálcanov prišla zo štátov nehovoriacich po anglicky. Austrália sa stále viac zbližovala s ázijskými a tichomorskými krajinami, zvlášt s Japonskom, a zacala s nimi obchodovat. DÔLEŽITÉ ÚDAJE Pocet štátov: 6 (Západná Austrália, Južná Austrália, Queensland, Nový Južný Wales, Viktória a Tasmánia) Pocet teritórií: 2 (Severné teritórium a Teritórium austrálskeho hl. mesta) Najvyšší vrch: Mount Kosciuszko (2 228 m) Najdlhšia stála rieka: Murray (2 589km) Najväcšie jazero: Eyrovo jazero (9 583 km2)
ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Rozloha: 7.682.300 km2 Pocet obyvatelov: 18.090.000 (+ 1,4% rocne) Hlavné mesto: Canberra (330.000 obyv.) Obyvatelstvo (pôvod): 94 % - Európania 4 % - Ázijci 1,5 % - Aboriginci Jazyky: anglictina aboriginské jazyky európske jazyky ázijské jazyky Náboženstvá: 75% krestanstvo, 1% islam 1% budhizmus 0,5% judaizmus
HOSPODÁRSKY PROFIL
Hrubý domáci produkt: 340 miliárd USD - 13. miesto na svete HDP na obyvatela: 19.007 USD Rocný prírastok: 3,3% Inflácia: 5,1% Hlavní obchodní partneri: USA, Japonsko, ASEAN, Nový Zéland, Južná Kórea, Európska Únia NovýZéland Nový Zéland leží v južnej casti Tichého oceánu, 1900 km juhovýchodne od svojho najbližšieho suseda – Austrálie. Tvoria ho dva hlavné ostrovy úzkeho a dlhého tvaru. Väcšina Novozélandanov žije v mestách. Tri štvrtiny populácie bývajú na Severnom ostrove, kde je teplejšie. Južný ostrov je však väcší. PRÍRODNÝ PRÍSTAV Pobrežie sa využíva na vodné športy – na jachting, surfovanie a rybolov, pohoria pritahujú mnoho lyžiarov. Sú tam cinné sopky, gejzíry a bublajúce bahenné jazerá. Kedže Nový Zéland bol milióny rokov izolovaný od ostatného sveta, vivy nuli sa na nom zvláštne živocíchy a rastliny, ako nelietavý vták kivi a mnoho osobitých druhov papradí. Domáce zvieratá (predovšetkým dobytok a ovce) 20- násobne prevyšujú pocet obyvatelov.
HLAVNÉ PRÍJMY
Polnohospodárstvo je hlavným zdrojom príjmov na Novom Zélande, hoci zamestnáva len 1/6 obyvatelov. Hlavnými vývoznými tovarmi sú syry, ovocie, mäso, vlna, víno, morské živocíchy, drevo a hliník. Krajina má obrovské zásoby uhlia a zemného plynu. Priemysel sa sústreduje do okolia najväcšieho mesta Auckland. Rozvíja sa aj cestovný ruch.
DVE TRADÍCIE
Nový Zéland ako prví osídlili Maori. Prišli z Polyézie okolo r. 900 po Kr. Dnes tvoria 1/8 populácie. Briti ho osídlili až v r. 1840. Osadníci zacali zakladat mestá, priviezli obilniny, ovce a dobytok. Krajina získala síce v r. 1907 nezávislot, ale medzi Novým Zélandom a Velkou Britániou sa udržali tradicne úzke vztahy v oblasti obchodu a športu. Tichomorské ostrovy Do 60. rokov 20. stor. väcšinu z tisícov ostrovov v Tichom oceáne ovládali Velká Británia, USA alebo Francúzsko, ale teraz je tam aj 13 nezávislých štátov. Tichomorské ostrovy sú súcastou rozsiahlej oblasti, ktorá sa nazýva Oceánia (patrí tam aj Austrália). Niektoré ostrovy vulkanického pôvodu sú hornaté, iné ploché. Sú to koralové ostrovy, ktoré predstavujú vrchol podmorskej sopky.
OSTROVNÉ SKUPINY
Tichomorské ostrovy sa clenia na tri casti – Melanéziu („cierne ostrovy“), nazvanú podla tmavej farby pokožky jej obyvetelov, ktorá zahrnuje ostrovy Fidži, Papua-Nová Guinea a Šalamúnové ostrovy, Mikronéziu („malé ostrovy“), ktorú tvoria casti súostroví Kiribati, Mikronézske federatívne štáty a niekolko ostrovov spracovaných USA, Polynéziu („vela ostrovov“), skladajúcu sa z ostrovov ležiacich vnútri trojuholníka medzi Novým Zélandom, Havajskými ostrovmi a Velkonocnými ostrovmi.
POUŽITÁ LITERATÚRA
Všeobecná encyklopédia mladých – Mladé letá Internet.