Austrália Život na druhej strane zemegule Na svete je mnoho štátov a miest, ktoré sú pre našinca neznáme a velmi málo dostupné. Jedným z týchto miest je aj Austrália. Je tajuplným svetadielom, ktorý je v mysli mnohých spojený s klokanmi, rozsiahlymi púštami, bušom a farmami. Ak si k tomu pridáme ešte neodmyslitelné pláže, more a oceán, vznikne neodolatelný kút sveta pritahujúci množstvo turistov a hlavne nadšencov vodných športov,pretože Austrália ponúka možnost vodnej rekreácie takmer po celý rok. Práve kvôli moru, teplému podnebiu a množstvu turistov sa život na tejto strane zemegule velmi odlišuje od všetkého, na co sme zvyknutí doma a v blízkom okolí našeho starého európskeho kontinentu. Akoby práve toto podnebie dodávalo Austrálcanom optimizmus, úprimnost, dobrú náladu a stály úsmev na perách, ktorý by mohli rozdávat snád celému svetu. „Cas snov“, alebo Z histórie Austrálie Prví obyvatelia Austrálie sem prišli pravdepodobne z juhovýchodnej Ázie približne pred 40 000 rokmi. Európania, ktorí sa tu zacali usadzovat na koncom 18. storocia, nazvali týchto pôvodných obyvatelov praobyvatelmi (aborigincami). V súcasnosti tu žije 230 000 domorodých austrálcanov. Aj napriek osídlovaniu a „poludštovaniu divokej Austrálie“ žije ešte mnoho pôvodných obyvatelov tradicným spôsobom života. Nadalej lovia pomocou bumerangu, putujú bušom (ktorého plocha sa pomaly zmenšuje), zbierajú rastliny a všetko, co sa dá jest. Moderným Austrálcanom by už asi mnoho druhov jedál z domorodého jedálneho lístku velmi nechutilo. Aboriginovia veria, že majú rastlinných zvieracích i ludských predkov, ktorí stvorili svet a všetko, co s ním súvisí. Tento proces vytvárania sveta nazývajú „Cas snov“, co sa velmi dobre hodí i pre dnešnú Austráliu s jej krásnym prírodným podnebím, teplým pocasím a predstovou bezstarostného života, ktorý tak velmi láka obrovské množstvo turistov. O tomto case sa medzi domorodcami traduje množstvo piesní a legiend prenášaných z pokolenia na pokolenie ako inak, než ústnou formou a zachránených len vdaka snahe domorodcov uchovat si svoju kultúru a identitu.Tento spôsob uchovávania prežíva už niekolko storocí a hlavne funguje. Napriek zálube v prírode môžete Aborigincov stretnút aj v meste, tak ako Austrálcania sa radi bavia, zpievajú a popíjajú alkohol. Dokonca si pri parmlamente v Camberre zriadili vlastný parlament. Vytvorili ho síce len provyzórne, ale sami a patrí im. Mnohých nájdete na ulici len tak posedávat, ale nájdu sa aj takí, ktorí tak isto ako ich otcovia, udržujú svoje tradície a piesne. Nájdete ich polonahých a pomalovaných tradicnými domorodými znakmi a farbami v rušných uliciach, kde sú živými exponátmi pre nekonecné zástupy turistov a taktiež castými a vdacnými objektami pre profesionálnych i amatérskych fotografov. Práve oni majú „na svedomí“ pestrost a prítažlivost týchto južanských teplých, príjemných a slnecných miest. Najmenší kontinent, alebo Z Austrálskeho zemepisu O tomto najmenšom a najneskôr objavenom kontinente existuje v knižniciach len velmi málo materiálov a väcšina z nich je aj tažko dostupná, alebo nepostacujúca. Keby ste chceli navštívit tento kontinent, mali by ste o nom vediet aspon nieco napríklad, že tento kontinent objavil anglický moreplavec James Cook v roku 1770. Avšak holanskí moreplavci tu boli už zaciatkom 17. storocia. Tak ako aj pri objavovaní iných kontinentov, aj tu zomrelo množstvo ludí, ktorí sa snažili preskúmat divoké a hlavne na dažde skúpe vnútrozemie tejto krajiny. Nakoniec sa to však predsa podarilo. V minulosti, ked tento kontinent ešte nebol obývaný, vdaka svojej odlúcenosti a pustosti sa stal väzením. Napríklad dnešné Sydney v tých casoch slúžilo ako trestanecká väznica pre anglických zlocincov. Austrália sa stala anglickou kolóniou a práve z tejto krajiny sem zacali prichádzat i prví slobodní pristahovalci, aj ked v dnešných casoch je už národnostné zloženie viac než pestré. Dnes tu už farmári hospodária na stovkách štvorcových kilometrov a aj ked sú ich farmy rozsiahle navzájom sú vzdialené na stovky kilometrov, takže sa farmári medzi sebou dorozumievajú rádiami a vysielackami. Austráliu od Ázie, respektíve od Indonézie oddeluje Arafurské a Koralové more. Pobrežie najmenšiejho kontinentu, aj ked je to neuveritelné, je dlhé skoro 20 000 km a spolocnost mu robí Indický a Tichý oceán. Z poloostrovov je najväcší Yorský a Arnhemská zem. Ostrov Tasmánia oddeluje pomerne malý Bassov prieliv, pricom severovýchodné pobrežie Austrálie lemuje Velká útesová bariera, ktorá sa pocas odlivu vznára z mora a je jednou z atrakcií Austrálie, vdaka bohatej a hlavne ojedinelej chránenej podmorskej faune a flóre, ktorá sa taktiež mimo iných prírodných útvarov stala jedným z hlavných lákadiel, ktoré využíva cestovný ruch. Územie tohto kontinentu pokrývajú zväcša nížiny s nadmorskou výškou od 300 do 600 metrov, ale nájdeme tu i pohoria, ak ich však chceme vidiet, musíme sa zatúlat až na východné pobrežie. Pobrežie je lemované Velkým predelovým pohorím a Austrálskymi Alpami s najvyšším vrchom Mt. Kosciusko (2234 m). Nechýbajú tu ani púšte zaberajúce plochu medzi horskými pásmami v západnej polovoci Austrálie. Najznámejšie sú: Gibsonova, Velká piesocná a Viktoriina púšt kde ešte stále možno nájst bohatú a pre Európanov i zaujímavú faunu a flóru. Sydney – ludské výtvory a voda Hned po príchode do Sydney zistíte, že v tomto meste sa vyskytuje až prílišné množstvo vody, ved samotné mesto a jeho centrum sa rozkladá akolo velkej a prirodzenej zátoky Port Jackson a je preklenuté známym mostom Sydney Harbour Bridge. Vdaka rozvinutému cestovnému ruchu touto zátokou sa denne preplaví velké množstvo turistických výletných lodí, jachiet a motorových clnov. A co sem pritahuje také obrovské množstvo turistov? Miestne vody brázdia s cielom uvidiet a pokochat sa zaujímavostami rekreacných miesta pláží a predovšetkým modernou architektúrou, ktorá sa nachádza doslova všade. Z každého kúta tohto mesta na vás dýcha moderný štýl a tvary novodobých stavieb. Jednou z najimpozantnejších budov je vzsoká a štíhla výhliadková televízna veža, taktiež môžete priamo z vodnej hladiny pozorovat najdrahšiu a naslávnejšiu budovu opery na svete, ktorej náklady z plánovaných 10 miliónov dolárov stúpli behom výstavby na desatnásobok. Autorom výtazného návrhu v medzinárodnej sútaži sa stal pred 40 rokmi dánsky architekt Jorn Utzon. Slávu tejto budove prináša neobycajnost a originalita, ktorá neutrpela ani uplynulými rokmi. Stala sa naozajstnou atrakciou, ale hned na skok, v blízkom okolí je aj dalšia atrakcia – známe akvárium. V tuneloch pod vodou je možnostvidiet delfíny, žraloky a húfy pestrofarebných rýb. Fontány a iné rôznorodé vodné zázraky správadzajú každého, kto zavíta k zátoke Port Jackson, odkial je do moderného centra – ako hovoria obyvatelia Sydney, City – na skok. Podla Austrálcanov je vlastne všetko len na skok, a ak vám povedie tento výraz, znamená to takých 20 až 30 km a podla hustoty cestnej premávky minimálne 40 minút cesty. Naštastie aj pocas tejto nútenej pomalej jazdy je tu možnost obzriet si tunajšie skovsty architektúry, železncu i vláciky, ktoré sa rútia nad rušnými ulicami mesta. Na každom kroku je reštaurácia, kaviarnicky a obchodné domy s podzemnými ale aj poschodovými parkoviskami. Napriek hustej premávke tu nepocujete nervózne trúbenie klaksónov – väcne telefonujúci, ohladuplný a usmievajúci sa vodici majú jednoducho cas. Život žijú a radujúsa z neho aj vo svojich, tak povediac druhých domovoch – autách. Cestovný ruch je naozaj na vzsokej úrovni, naše európske krajiny môžu len závidiet tony propagacných katalógov a brožúr, ktoré sú ponúkané na každom kroku a navyše zadarmo. Dozviete sa z nich, že Sydney založili roku 1788 Britovia ako svoju trestaneckú kolóniu pre 1500 väznov. V súcasnosti je toto najstaršie mesto Austrálie domovom takmer pre 4 milióny obyvatelov, pricom je 70 km dlhé a 50 km široké. Je živým priemyslovým strediskom, kde blížiaca sa olympiáda znacnou mierou zasahuje do života všetkých obyvatelov Sydney. Canberra - hlavné mesto Austrálie Toto mesto Austálského zväzu leží v juhovýchodnej casti kontinentu, pri rieke Mologo, približne 121 km od Tichého oceánu. Založeniu mesta predchádzali dlhorocné neustále spory medzi Melbourne a Sydney o získanie štatútu hlavného mesta. Nakoniec dospeli ku kompromisu vybudovat hlavné mesto na „neutrálnom mieste“. Pre jeho vznik vyclenili územie s rozlohou zhruba 250 km štvorcových, ktoré zverili pod právomoc federálnej vlády. Canberra pochádza od slova „kanberri“, co v jazyku domorodcov znamená „zhromaždenie ludí“. S výstavbou mesta yacali v roku 1913 podla projektu amerického architekta W. B. Griffina, ktorý vzhral medzinárodnú sútaž. Okrem prvých osídlencov – Anglicanov, Škótov a Írov – žijú v meste, tak ako aj na celom kontinente pristahovalci z celého sveta. Nechýbajú ani Cesi a Slováci, ktorí tu žijú prevažne v zmiešaných manželstvách. Z vyhliadkovej veže, ktorá podla tunajších obyvatelov je najvýššia na južnej pologuli (to isté tvrdia i v Sydney a Melbourne), možno vydiet panorámu mesta ležiaceho v údolí, ktoré je obklopené nevysokými pahorkami. Základom pôdorysu mesta je systém námestí a širokých prstencovo sa rozbiehajúcich ulíc. Na pahorku Capitol Hill je množstvo administratívnych budov a zastupitelských úradov. Centrom obchodu a služieb s vysokými budovami je na severe pahorku City Hill. Na západ od neho je univerzitné mestecko. Obytné štvrte sú v severnom a južnom smere mesta. Canberra je typickým administratívnym stradiskom bez akéhokolvek priemyslu, kde sídlia zastúpenia rôznych firiem a austrálskych monopolov. Sídli tu tiež vláda, parlament, Austrálska národná univerzita, Akadémia vied a najvyšší súd. Panuje tu klud a turistov casto prekvapí ohladuplnost tunajších obyvatelov. Velkolepé zelené trávniky, okolie jazier a vodných plôch sú vždy plné odpocívajúcich „domácich“. Galéria prírody Austrália sa rozkladá v tropickom a subtropickom pásme, co znamená, že tunajšia fauna je velmi svojrázna. Môžete to zistit priamo v buši. Pocas dlhých hodín cesty po nekonecných dialniciach môžu byt vašou spolocnostou najrôznejšie zvieratá. Hlavný symbol Austrálie – klolana – môžete pozorovat takmer stále v jeho prirodzenom prostredí a s prirodzeným správaním. Väcšinu austrálskych cicavcov predstavuje 150 druhov klokanov – kengúr. Najtypickejším zástupcom je velká kengura. Niektoré druhy pre ich cenný vak lovci prenasledujú – takmer ich už vyhubili. V Austrálií sa zachovali niektoré druhy, ktoré na iných kontinentoch už vyhubili. Príkladom je vajcorodý vtákopysk podivný, ktorý žije v riekach a brlohoch pri vodných tokoch. Okrem klokanov zastupuje cicavce ešte divoký pes dingo, vlk, medvedík koala a šedobiela vacica opossum. Pocetné sú aj rôyne druhy vtáctva. Zastupuje ich predovšetkým pštros emu, cierny kakadu, kasuár, lyrochvost, cierna labut a kivi. Kontinent protinožcov je známy aj svojimi jašterami a jedovatými hadmi. S týmito „potvorami“ majú svoje skúsenosti aj mnohí miestny farmári, ktorí nemôžu bez pušky urobit ani krok, v opacnom prípade ide o život. Odlúcenost kontinentu zpôsobila, že v tunajšom rastlinstve je prevaha pôvodných druhov. Najroyšírenejšou drevinou sú eukalypty. Viac než 250 ich druhov vytvárajú súvislí lesný porast, vyskytujú sa však aj samostatne. Rastú rýchlo a dosahujú výšku viac než 100 metrov. Majú kvalitné drevo a z ich kôry alistov sa lisuje aromatický olej. Využíva sa hlavne vo farmaceutickom a potravinárskom priemysle. Vo vnútrozemí sú pravažne savany, stepi a púšte, kde sú royšírené nízké kernaté porasty – scrub, ktoré sa striedajú s porastami vysokosteblových tráv, tkroé sú tak tvrdé, že ich odmieta spásat nielen dobytok, ale i divoká zver. Melbourne – kontrast starého a nového Austrálske mestá sú od seba vzdialené stovky kilometrov. Spojenie medzi nimi je po zeležnici, leteckou dopravou a predovšetkým po nekonecných dialniciach. Z administratívnej Canberry prídete po šiestich hodinách jazdy do druhého najväcšieho mesta Austrálie. Jeho rozloha je takmer 2000 kilometrov štvorcových a žijú v nom necelé 3 milióny obyvatelov. Melbourne založili r. 1835 osadníci z Tasmánie a dnešný názov je na pocest premiéra lorda Melbourna. Mestské práva získalo mesto v r. 1842.- V jeho okolí bola casom objavená bohaté náleziská zlata. Mesacne sa sem stahovalo 10 až 20 tisíc osôb. Mesto sa vdaka výhodnej dopravnej polohe stalo významným obchodným, financným a priemyslovým centrom. Okrem významného medzinárodného letiska je vyhladávaný tiež tunajší prístav, kde kotvia aj velké zaoceánske lode. V melbourne sa vhodne doplna stará architektúra s modernou – súcasnou. Sva svety sa tu vzájomne nestretávajú, ale vyájomne sa vyvažujú. Je to viditelné namjmä v centre, kde budova nádražia, starý most, budova opery, mrakodrpy a budovy najroylicnejších škôl a obchodných centier vytvárajú návštevníkom i miestnym ludom príjemnú atmostéru. Presvedcit sa o tom môžete aj pri troch – viac než storocných – univerzít, Štátnej knižnice a múzeí. Keby ste náhodou do tohto mesta zavítalištívit Národné Múzeum a Národnú galériu, ktorá sa hrdí najcennejšími zbierkami europského, ázijského a austrálskeho umenia na južnej pologuli. Množstvo historických stavieb se postavených vo viktoriánskom štýle, Austrálcania neradi búrajú a ybavujú sa starých budov. Príkladom je nový moderný obchodný dom, uprostred ktorého stojí stará továren, ktorá slúži ako kaváren a tiež tu môžete nájst malé butiky. Mesto má šachocnicový pôdorys so širokými ulicami a množstvom zelene. Z parkov sú najväcšie Royal Park, Yarra Park a Albert Park. Z mestského centra vedú výpadové cesty, pozdlž ktorých sa rozkladajú mnohé štvrte a premestia. Niektoré z nich sú vplyvom velkej emigrácie tvorené uzavretými skupinami pristahovalcov s navzájom blízkych štátov národov. Austrálania majú dokonca aj svoj Zbojnícky záliv nedaleko Melbourne v Port Phillipe. Sem prichádzajú za odpocinskom a vodou a hlavne sem utekajú pred 40 stupnovými teplotami. V okolí zálivu je množstvo zákutí, kde chladné kamene a more cloveka príjemne osviežia. Odpocinok .. sen .. skutocnost Každý, kto len raz navštívil Austráliu si myslí, že sa mu práve zdal ten najkrajší, najfarebnejší a najfantastickejší sen. Realita však zostáva. Na pobreží oceánu ci morí stretnete nespocetné zástupy opálených mladých ludí, ktorí sa venuju surfingu. Tento zaujímavý šport vymysleli Polynézania pred mnohými storociami. V Austálii sa však surfing rozšíril a zhrna niekolko disciplín, na ktorých sa milovníci tohto športu môžu do sýtosti vybláznit. Ak by ste navštívili Murramarangský národný park, konkrétne vyhlásenú pláž Pebby Beach, môže sa vám znovu stat, že neuveríte vlastným ociam.Tu, v blíykosti Tasmánskeho mora, prestávajú na návštevníkov šíky pestrofarebných papagájov. Stací len chvílu postát, roypažit ruky, a papagáje si vám sadnú hned na hlavu, dlane, plecia. Zanedlho vyzeráte ako farebná dekoratívna figurína, aj ked trochu ako gýc. Klud nie je ani o niekolko metrov dalej, kde sú papagáje vystriedané klokanmi. Samozrejme sú vdacným objektom pre fotografov. V Austrálií je oblúbený a velmi rozšírený rybolov. Stací do vody ponorit akúkolvek šnúrku s primitívnou návnadou a hácikom. A za chvílu sa môžete pochválit celkom pekným úlovkom. Potom môžete navštívit niektorý z lunaparkov ci zábavných centier.Originálne sú krcmicky okolo dialnic, ktoré sa snažia udržovat starobylý vzhlad, aby upútali okoloidúcich, podobne ako všetky motoresty a motely. No a o tomto všetkom a ešte mnohých iných veciach môžete snívat pocas takmer 20-hodinovej cesty spät na starý kontinent. Urcite vám bude táto krajina svojím spôsobom chýbat, potichu sa pocas pobytu vkradla do duší a teraz ich tak rýchlo neopustí. Austrália z praktickej stránky – Základné informácie Oficiálny názov krajiny: Austrálsky zväz Štátne zriadenie: federácia
- clenský štát Velkej Británie