Atmosféra Náš vzdušný oceán Preco fúka vietor? Vzduch v nižších castiach atmosféry sa stále pohybuje, ci už ako jemný vánok alebo prudká víchrica. Jeho hnacou silou je slnecná energia. Zahrievaný vzduch sa rozpína a stúpa hore. Tým sa vytvára oblast nízkeho tlaku. Akonáhle zacne stúpat, tlací sa na jeho miesto masa hustejšieho a chladnejšieho vzduchu v podobe vetru. V hre je samozrejme aj celá rada dalších faktorov. Je to existencia hôr s púšti aj rozdielne zahrievanie velkých oblastí súše a mora. To znamená, že okrem globálneho systému prevládajúcich vetrov urcujú na rôznych miestach na svete vznik a smer vetra aj miestne podmienky. Východná cast Skalnatých hôr má svoj chinook, horúci suchý zimný vietor, kt. sa pravidelne ženie z horských svahov do prérií. Chinook niekedy dokáže za hodinu zdvihnút teplotu aj o 25 stupnov a vyslúžil si tým prezývku snehožrút. Podobný horúci a suchý vietor, fén, býva bežný v niekt. Oblastiach Álp. Francúzsky mistrál je naopak studený a suchý. Oblasti nízkeho tlaku nad Stredozemím do seba vtahujú studený horúci vzduch, Kt. sa potom v náporoch ženie údolím Rhôny k moru. Mistrál, obávaný už od dôb antiky, dosahuje rýchlost 130km/h a vanie niekolko dní. Mocným generátorom vetrov sú aj púšte. Známe sú horúce vetry široko, kt. vanú západným smerom k Atlantiku a casto znižuje viditelnost aj daleko od pobrežia. Preco je nebo modré? Farbu oblohe dodávajú molekuly plynov v ovzduší. Jasno biele slnecné svetlo je v skutocnosti zmesou všetkých farieb dúhy. Každá z nich má však svoju vlastnú vlnovú dlžku. Cervené sú najdlhšie, fialové najkratšie. Nebeskú modrú vidíme preto, že molekuly plynov odklánajú alebo rozptylujú krátke vlny dokonalejšie ako dlhé. Krátke modré vlny sú pri priechode atmosférou náhodne rozptylované a stále znova a znova menia svoj smer. Dlhé vlny teda vnímane na takmer priamej spojnici so Slnkom, ale modrej sa na nás valí zo všetkých strán a nebo nám tak pripadá modré. Preco nebo pri západe slnka hýri farbami? Ked sa vecer slnko sklána k západu, musia jeho lúce prejst v atmosfére podstatne dlhšiu dráhu , ako ked stojí priamo nad hlavou. Velké castice v ovzduší rozptylujú svetlo tak intenzívne, že priamo k nám dobiehajú len dlhšie cervené a žlté vlnové dlžky. Slnko samo môže v tej chvíli pripomínat purpurový kruh. Jeho lúce vyžarované z nízkeho uhlu, zafarbujú spodnú stranu oblakov. Nádhera západu (alebo aj východu) slnka závisí na množstve castíc vo vzduchu. Práve preto bývajú prícinou nezabudnutelných západov slnka aj velmi vzdialené púštne búrky a sopecné výbuchy.