Atmosféra

Atmosféra

ATMOSFÉRA

Atmosféra je plynný obal Zeme, rozprestiera sa od povrchu Zeme až po kozmický priestor. Je nevyhnutnou podmienkou pre život, pretvára žiarivú energiu Slnka, reguluje rozdelenie vlahy a tepla, ovplyvnuje vlastnosti a priestorové usporiadanie celej krajinnej sféry. Chemické zloženie atmosféry – cistý vzduch bez vodných pár a prímesí je zmes plynov (dusík, kyslík, argón, oxid uhlicitý, oxidy dusíka a síry). Vzduch takmer vždy obsahuje vodné pary, tekuté a tuhé casti – kondenzacné jadrá. Oxid uhlicitý je potrebný na fotosyntézu, ale jeho nadmerné množstvo spôsobuje skleníkový efekt, oxidy dusíka a síry spôsobujú kyslé dažde.

Podla fyzikálnych vlastností sa atmosféra delí na pät sfér:

a) troposféra b) stratosféra c) mezosféra d) termosféra e) exosféra

Pocasie a podnebie:

Pocasie je okamžitý stav ovzdušia na urcitom mieste – slnecné žiarenie, teplota a tlak vzduchu, výpar, vlhkost vzduchu, oblacnost a atmosferické zrážky, výška snehovej pokrývky, smer a sila vetra. V atmosfére prebiehajú fyzikálne procesy ako výmena tepla, výmena vlahy, cirkulácia vzduchu, ktoré ustavicne menia jej stav. Podnebie (klíma) je dlhodobý stav ovzdušia na urcitom mieste, ktorý vzniká pôsobením

klimageografických cinitelov:

• geografická šírka
• vzdialenost od oceánov
• všeobecná cirkulácia atmosféry – premiestnovanie teplých a studených vzduchových

hmôt

• morské prúdy – teplé a studené
• nadmorská výška
• vlastnosti zemského povrchu
• cinnost cloveka

Veda o podnebí sa nazýva klimatológia, jej poznatky využíva klimageografia.

Kategórie podnebia:

• mikroklíma – podnebie malých a najmenších priestorov (geotop)
• miestna klíma – malé územia (od 100 m až do niekolko km)
• mezoklíma – oblasti až niekolko desiatok kilometrov
• makroklíma – velké územné celky (kontinenty, oceány a ich casti)

Hlavné prvky podnebia – teploty vzduchu, zrážky a vetry. Pre charakteristiku podnebia sú dôležité údaje ako priemerná rocná teplota, priemerná teplota najteplejšieho a najchladnejšieho miesta, priemerný rocný úhrn zrážok, prevládajúce vetry, ich smer a sila. Typy podnebia – oceánsky, kontinentálny, prechodný, stredomorský, monzúnový, vysokohorský Výmena vlahy: vyparovanie vody zo zemského povrchu, oblacnost, kondenzácia vodných pár v atmosfére, vznik zrážok, ich padanie na zemský povrch. Množstvo zrážok a ich priebeh ovplyvnujú viaceré cinitele ako vlhkost a tlak vzduchu, oblacnost, cirkulácia atmosféry, rozloženie oceánov a pevnín, morské prúdy. Priestorové rozloženie zrážok na Zemi je nerovnomerné – vplývajú nan všetky klimatické cinitele. Podla rocného úhrnu zrážok vyclenujeme štyri zrážkové pásma:

• vlhké teplé pásmo – mimo pohorí má 1000 až 3000 mm zrážok/rok
• suché teplé pásmo – rocný úhrn zrážok má 250 mm aj menej (púšte, polopúšte)
• vlhké mierne pásmo – má množstvo zrážok vyše 1000 mm, hl. na západných

pobrežiach kontinentov

• suché studené pásmo – má množstvo zrážok pod 250 mm. Zrážky padajú v tuhom

skupenstve.

Všeobecná cirkulácia ovzdušia:

Je zložitý systém vertikálneho a horizontálneho prúdenia vzduchu medzi horúcim rovníkovým pásmom a studenými polárnymi oblastami. V dôsledku Coriolisovej sily sa horizontálne prúdenie vzduchu odchyluje na severnej pologuli napravo a na južnej pologuli nalavo. Vznikajú tri ciastkové cirkulácie ovzdušia: 1.) Cirkulácia vzduchu v horúcom pásme – z teplotných prícin sa vytvára ekvatoriálne pásmo nízkeho tlaku vzduchu charakteristické tíšinami alebo premenlivými vetrami. Výstupnými prúdmi nahromadený vzduch sa vo výške rozdeluje a preniká k obratníkom ako antipasáty. Hromadením vzduchových hmôt sa vytvorili subtropické pásma vysokého tlaku vzduchu. Cast týchto vzduchových hmôt sa pri zemskom povrchu vracia do ekvatoriálneho pásma nízkeho tlaku vzduchu ako stále vzduchové prúdy – pasáty. 2.) Cirkulácia vzduchu v miernom pásme – vzdušné prúdy prichádzajúce zo subtropických pásiem vysokého tlaku stácaním sa na severnej pologuli menia sa na juhozápadné až západné vetry, ktoré v miernych šírkach prevládajú. 3.) Cirkulácia vzduchu v studenom pásme – studený vzduch okolo pólov utvára oblasti vysokého tlaku vzduchu s prevládajúcimi východnými vetrami, ktoré prenikajú do pásiem nízkeho tlaku miernych šírok. Planetárnu cirkuláciu vzduchu porušujú alebo zosilnujú monzúny. - zimný monzún – oblast vysokého tlaku nad pevninou, prúdenie smeruje z pevniny na oceán

• letný monzún – oblast nízkeho tlaku nad pevninou, prúdenie smeruje z oceána na

pevninu

Klimatické pásma:

• základné podnebné pásma – tropické, mierne a polárne pásmo

Na Zemi vyclenujeme sedem hlavných klimatických pásiem a na južnej i severnej pologuli tri prechodné klimatické pásma (subekvatoriálne, subtropické, subarktické) V každom pásme rozlišujeme klimatické oblasti, ktoré sú charakteristické urcitým typom podnebia – oceánske, kontinentálne, prechodné, vysokohorské, prímorské – typ podnebia západných a východných pobreží pevnín. 1.) Ekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkového podnebia. Pri mohutných prúdoch vznikajú intenzívne zrážky (1000 – 3000 mm/rok). Nad kontinentmi zrážky prichádzajú popoludní, nad oceánmi v noci a sú búrkového charakteru. 2.) Subekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkových monzúnov. V lete sem prúdi vlhký vzduch od rovníka (obdobie daždov), v zime suchú tropický vzduch (obdobie sucha). Rocný úhrn zrážok sa smerom od rovníka zmenšuje. 3.) Tropické pásmo – pásmo tropického vzduchu. Prevláda suchý tropický vzduch s malou oblacnostou. Západné pobrežia kontinentov sú velmi suché (zrážok menej ako 100 mm). Vplyvom studených morských prúdov tu vznikli púšte. Východné pobrežia kontinentov sú teplejšie a vlhké. 4.) Subtropické pásmo – v lete prevláda suchý tropický vzduch, v zime vlhký polárny. Podnebie nad pevninami charakterizuje horúce a suché leto a mierna vlhká zima. Je to monzúnový typ klímy východných pobreží. 5.) Pásmo miernych šírok – mierne pásmo. Po celý rok v nom prevláda polárny vzduch. Je tu velká premenlivost pocasia. V kontinentálnom type klímy sú teplé, mierne vlhké letá a studené zimy s trvalou snehovou pokrývkou. Oceánsky typ, typický pre západné oblasti kontinentov má pomerne teplú a velmi vlhkú zimu bez trvalej snehovej pokrývky a chladné vlhké leto. Východné oblasti kontinentov majú monzúnovú klímu s chladným daždivým letom a mrazivú suchú zimu. 6.) Subarktické pásmo – v zime prevláda arktický vzduch, studená a dlhá zima, v lete vzduch miernych zemepisných šírok – krátke a teplé leto. Velké teplotné rozdiely pocas roka, málo zrážok. 7.) Arktické pásmo – prevláda v nom arktický vzduch po celý rok. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je nižšia ako